Brusel zakazuje poľnohospodárom užívať časť vlastnoručne zušľachtenej pôdy

Dnešní úradníci objavne oprášili úhor - neobrobenú časť pôdy, ktorú naši predkovia v podmienkach svojej doby cielene nechávali odpočívať, čiže ležať ladom. To isté vyžadujú pripravované opatrenia EÚ od všetkých farmárov na kontinente začiatkom tretieho tisícročia, tipujete správne, "z ekologických dôvodov".

Greening
Podľa čerstvých "výpočtov" má ekosystém spasiť presne sedem percent úradným nariadením zazelenenej plochy, čo má však pohltiť až tretinu prostriedkov, ktoré EÚ posúva farmárom ako priame dotácie. Nie, tie nepridá poľnohospodárom, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú vrátiť o zopár storočí dozadu. Tie uberie rebelom, ktorí sa vzoprú.

"Ak jednotliví poľnohospodári nebudú dodržiavať zásady greeningu, nedostanú 30 percent dotácií," prízvukuje český agrárny analytik Petr Havel. "Niektorí farmári plnú výšku nedostanú pre neplnenie ekologických požiadaviek, iní ich nebudú chcieť, aby neprišli o zisk za produkciu," spresňuje.

Environmentálnej loby v európskych štruktúrach sa to, samozrejme, máli. Jej urputné úsilie neúnavne pretláčať zákony s cieľom ešte viac nabrúsiť Damoklov meč nad farmármi, môže mať len dve príčiny. V lepšom prípade sa pohnútkou javí snaha o poukázanie na vlastnú nenahraditeľnosť.

V horšom prípade je zámerom odstaviť roľníkov z chudobnejších regiónov v nehostinných podmienkach od pôdy, teda od úrody a oslabiť ich už v aj tak nerovnom boji s farmárskymi a obchodnými žralokmi. Alebo žeby mal práve úhor vyviesť Európu z krízy?

Ranofeudálny relikt
Úhor bol známy už v agrárnej kultúre Slovanov, ktorí ho v Karpatoch nazývali aj prieloh. Kým zvyšok chotára tvorili zvlášť jariny a zvlášť oziminy, táto pôda ležala ladom v záujme jej regenerácie, prípadne sa využívala na pasienky, no rozhodne tak naši starí otcovia nerobili v záujme záchrany životného prostredia.

Vtedy ich tiež sužovali záplavy aj suchá, s takou katastrofou ako "ekologické hnutie" však určite dočinenia nemali. A predsa bol úhor aj právny problém.

"Normy obyčajového práva, ktoré sa na Slovensku v rámci trojpoľného hospodárenia vytvorili, dlho bránili zavedeniu striedavého hospodárenia. Bol to proces týkajúci sa celého spoločenstva obce, z ktorého sa jednotlivec nemohol vyčleniť," uvádza Wikipédia, ktorá tiež vysvetľuje dlhovekosť systému: "Dlhé prežívanie trojpoľného hospodárenia malo na Slovensku dve základné príčiny - nedostatok pasienkov, z ktorého vyplývala nevyhnutnosť zachovať úhory a nedostatok hnojív."

Tajomstvo potravinovej sebestačnosti
A hoci obe príčiny dávno pominuli a dnešná agronómia je schopná zázrakov pri nasycovaní pôdy živinami a využívaní modernej techniky, komusi priveľmi záleží na návrate k úhoru, perfídne sa odvolávajúc na "múdrosť predkov" a ignorujúc historický rozmer pokroku. Ako nám zvestuje Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy, naši dedovia "vždy nechali štvrtinu pôdy ležať ladom, teda... vytvárali priestor, odborne agroekosystém". Čo by povedal váš dedo, keby ste ho ovalili s takýmto neologizmom? Považoval by vás za triezvych?

Neobrobená pôda totiž nie je nenosená starina, ktorú možno bezstarostne strčiť do skrine. Úhor do nenávratna nasáva zmarený zisk a peniaze na zaplatenie daní, nájmu i samotného zazelenenia, ak nechceme vydať zem napospas burine. "Farmári odmietajú zazeleňovanie, lebo z tej pôdy nebudú mať nijaký príjem, len náklady," tvrdí prezident Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Pavol Bottka a zdá sa, že hovorí nielen o následku, ale aj o príčine problému.

Tak ako úhor ostáva vydaný napospas burine, slovenský farmár ostáva napospas Bruselu, ktorý má o konečnej podobe tzv. zelených pravidiel rozhodnúť do júla. Už teraz však platia slová amerického politika Henryho Kissingera: "Kto ovláda ropu, ovláda národ. Kto ovláda potraviny, ovláda ľudí."