Pred štvrťstoročím sa politický marketing na Slovensku obmedzoval na patetické heslá o vedúcej úlohe strany, o večných časoch so Sovietskym zväzom a ešte o jednom pojme, ktorý sa dnes už takmer nespomína - o mieri.
Vedúca úloha strany aj Sovietsky zväz sú už dnes minulosťou, dúfajme, že o mieri to platiť nebude.
Zlo ako riešenie
Najmä pamätníci vojny dobre poznali neoceniteľnú hodnotu mieru a skrz svoju osobnú skúsenosť zvyčajne pripisovali vojne atribúty najväčšieho zla. Mier bol hodnotou zaplatenou strádaním a krvou, nebola to prázdna fráza politického marketingu.
Najmä pamätníci vojny dobre poznali neoceniteľnú hodnotu mieru a skrz svoju osobnú skúsenosť zvyčajne pripisovali vojne atribúty najväčšieho zla. Mier bol hodnotou zaplatenou strádaním a krvou, nebola to prázdna fráza politického marketingu.
Komunisti neboli prví ani jediní, ktorí oslavovali mier ako všeobecnú hodnotu a odsudzovali vojnu - spomeňme si na Hviezdoslavove Krvavé sonety. Celá Európa po dvoch vojnových katastrofách nemala pochybnosti o hodnote mieru, aj keď nezastavil rozvoj zbrojenia a s ním súvisiacu zmenu vojny do studenej formy.
Otvorený konflikt s veľmocenským pozadím sa tak presunul do rozvojových krajín ako Kórea, Vietnam či Afganistan. Dnes mier vyšiel z módy, vojna už nie je "úpadkom ľudskej kultúry", ale predáva sa ako riešenie či dokonca nevyhnutnosť. Mediálny priestor ovládla vojnová agenda a obhajoba vojen.
Terorizmus pochybného pôvodu sa stal hrozbou aj zámienkou na vojenské intervencie s rádovo väčším počtom nevinných obetí ako samotný terorizmus. Ani koniec studenej vojny nezastavil vojensko-priemyselný komplex, molocha, ktorý okrem krvavých konfliktov parazituje takmer výhradne na peniazoch z verejných zdrojov.
Falošná propaganda
Vojnová agenda je šírená najmä z USA, na území ktorých zúrila vojna naposledy v rokoch 1861 až 1865. Odvtedy sa vojensky angažovali iba v zahraničí, takže bezprostredné hrôzy pocítili len ich vojaci, zatiaľ čo vojnová ekonomika a finančníctvo prosperovali.
Vojnová agenda je šírená najmä z USA, na území ktorých zúrila vojna naposledy v rokoch 1861 až 1865. Odvtedy sa vojensky angažovali iba v zahraničí, takže bezprostredné hrôzy pocítili len ich vojaci, zatiaľ čo vojnová ekonomika a finančníctvo prosperovali.
Agenda maľuje obraz hrozby a nepriateľa, o strategických, ekonomických a finančných záujmoch, samozrejme, mlčí. Úloha médií je pri formovaní verejnej mienky zásadná. Aj keď v prostredí internetu existuje názorová pluralita, dominantné médiá razia vojnovú agendu, pričom ignorujú, odmietajú či zosmiešňujú nepohodlné názory.
Nastala doba, s ktorou máme na Slovensku historickú skúsenosť: oficiálne médiá podsúvajú obraz reality, ktorému už veľká časť verejnosti nedôveruje. Ako ukazuje história, účinná vojnová propaganda je vo svojej podstate veľmi primitívna; stačí jej totiž, ak presvedčí málo informovanú a vystrašenú väčšinu. Vojny sú spravodajským tovarom, informuje sa o nich účelovo a jednostranne, uplatňuje sa dvojaký meter, ich hrôzy sa stávajú neosobnou štatistikou.
Schizofrénia
Dvojaký meter dokonale ilustruje aktuálna hystéria okolo atentátov počas maratónu v Bostone, pri ktorých zahynuli traja ľudia. Destabilizácia Iraku, Líbye a Sýrie v réžii USA a ich spojencov pritom priniesla bombové útoky s desiatkami až stovkami zabitých.
Dvojaký meter dokonale ilustruje aktuálna hystéria okolo atentátov počas maratónu v Bostone, pri ktorých zahynuli traja ľudia. Destabilizácia Iraku, Líbye a Sýrie v réžii USA a ich spojencov pritom priniesla bombové útoky s desiatkami až stovkami zabitých.
Spravodajstvo o nich pravidelne informuje už celé roky, niekedy takmer denne, bez pátosu a bez celosvetovej piety. Médiá zjavne prisudzujú zmareným životom rozdielne hodnoty s otvoreným šovinizmom.
Protagonisti exportu demokracie a vojny proti terorizmu spolu s vazalskými feudálnymi monarchiami podporujú a vyzbrojujú militantných náboženských fanatikov a žoldnierov z celého sveta. Cieľom ich deštrukcie sú umiernené, sekulárne, a najmä suverénne štáty ako Líbya a Sýria, prostriedkom sú najodpornejšie teroristické praktiky na civilnom obyvateľstve.
Výroba teroru
Médiá v rozpore s realitou zotrvačne dookola spievajú rovnakú falošnú pesničku. Pozadie terorizmu ich nezaujíma. Súdy s teroristami v USA odhalili, že v takmer všetkých prípadoch ide o pasívnych kritikov z radov moslimov, netrénovaných a neschopných akcie.
Médiá v rozpore s realitou zotrvačne dookola spievajú rovnakú falošnú pesničku. Pozadie terorizmu ich nezaujíma. Súdy s teroristami v USA odhalili, že v takmer všetkých prípadoch ide o pasívnych kritikov z radov moslimov, netrénovaných a neschopných akcie.
Plány, peniaze, zbrane aj výbušniny im poskytli agenti - provokatéri z radov FBI, aby ich následne zatkli. Zjavne potrebovali živiť domácu hrozbu a vykazovať nejaké úspechy v boji proti terorizmu. O tomto hlavné správy mlčia, možno si na to "bezpečne" spomenú až po rokoch, ako keď nedávno priznali, že hlavný dôvod útoku na Irak v podobe hrozieb zbraní hromadného ničenia bol falošný.
Pamätníci vojnových hrôz v Európe definitívne vymierajú a agenda otupuje najmä nové generácie. Schopnosť reflektovať bulvarizáciu a bagatelizáciu vojen klesá a slovo mier vyšlo z módy. Komu to vyhovuje?
Občansko-etnicko-náboženské války byly do Jugoslávie v devadesátých letech minulého století exportovány. To jen pár hlupáků mezi českými škrabáky nebere tento fakt na vědomí. Rozvrat Jugoslávie byl strategickým cílem německé pravice už v 19. století. Porazit Srby se nepovadlo ani v 1. ani v 2. světové válce. Sjednocené Německo se o to pokusilo na začátku devadesátých let a bez vydatné vojenské a finanční pomoci USA, NATO a arabských naftových monarchií by se mu to stejně nepodařilo.Článek o Kosovu - demagogie a sprostota autora, hloupost redakce
Z uvedeného je vidět brutální nátlak sjednoceného Německa na Srbsko, které v uplynulém století stálo v cestě německé expanzi na Balkán. V letech 1914-1918 a pak v letech 1941-45 Srbsko se svými spojenci německou agresi odrazilo a stálo na vítězné straně. V roce 1999 i díky české zradě a zradě dalších svých bývalých spojenců Srbsko prohrálo a je dodnes ničeno. Agresivní neokolonialisté - USA a země EU seskupené v organizaci NATO - přitom nedbají ani mezinárodního práva, ani statutu Aliance, ani zákonů vlastních zemí. Své pravé cíle - ovládnutí světa - schovávají za fráze o svobodě a demokracii, lidských právech a svobodném trhu.Sedm podmínek Německa