"Kto vôbec boli Chazari, tajomný a v prepadlisku histórie stratený národ, ktorého ríša ležiaca medzi Čiernym a Kaspickým morom zanikla koncom 10. storočia?", pýta sa naliehavo úvodná veta na prebale knihy Milorada Paviča Chazarský slovník.
Znalec histórie nemusí nutne odpovedať, hoci vie, že Chazarská ríša nie je o nič tajomnejšia ako Kyjevská ríša či Veľkomoravská ríša, ktoré jestvovali v rovnakom čase a Chazari nezmizli, tak ako nezmizli Rusi či Slovania. Len sa začuduje, načo to zahmlievanie tajomnosťou a zmiznutím.
"Udalosť spracovaná v tomto slovníku (pozn.: prijatie judaizmu Chazarmi) sa odohrala zhruba v 8. alebo 9. storočí nášho letopočtu (ak nebolo podobných udalostí viac) a v odbornej literatúre figuruje spravidla pod názvom "chazarská polemika". Chazari boli nezávislý, mocný kmeň, výbojný a kočovnícky národ, ktorý hnaný akýmsi horúcim tichom prišiel nevedno kedy z Východu a v dobe medzi 7.-10. storočím obýval pevninu medzi dvoma moriami - Kaspickým a Čiernym", takto historicky presne začína Pavičova výnimočná kniha. Autor pridal poznámku pod čiarou, že prehľad literatúry o Chazaroch vyšiel v New Yorku v roku 1939 (The Khazars), dvakrát ju monograficky spracoval Rus M.I. Artamonov (1936, 1962) a dejiny židovských Chazarov publikoval v Princetone v roku 1954 D.M. Dunlop. V 60. rokoch sa stala táto téma nekorektná. Až vtedy zmizli politicky nepohodlní Chazari v prepadlisku dejín.
Existencia Chazarského chanátu je objektívny fakt. Nebola to ríša ani malá, ani slabá a existovala niekoľko storočí. Judaizmus prijala za oficiálne štátne náboženstvo. V tom čase niektoré kmene prijímali pravoslávie, niektoré islam a divokí chazarskí kočovníci si vybrali najvýznačnejšiu vojnovú mytológiu tých čias - Starý zákon. Plný víťazoslávnych krvavých legiend, kde Jahve hľadí na nepriateľov ako na bezduché predmety, vyzýva na ich vraždenie a zotročovanie ("Ale v mestách týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj boh, nenecháš nažive vôbec nikoho. Vyhladíš ich do posledného muža, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh. " Piata kniha Mojžišova, 20:10-18.). To Chazarom imponovalo a stali sa židmi.
Okolo roku 1200 Chazarský chanát zaniká. Pre ľudí, ktorí nerozumejú histórii, to znamená akýsi mystický náhly zánik samotných Chazarov, aj ich judaizmu. Chazari však migrovali na Západ, vrátane dnešného územia Slovenska, a so sebou si niesli aj svoju náboženskú identitu. Zotrvačne vyznávali svoj judaizmus. Tak ako Rusi svoje pravoslávie či Peržania islam.
Nikdo sa radšej nepýta, kde sa vzali tie množstvá judaizmus vyznávajúcich obyvateľov na Ukrajine a v Poľsku. Občas počuť argument, že prišli ako obchodníci z Blízkeho Východu. Ako obchodníci prichádzali z Blízkeho Východu aj moslimskí Arabi - a napriek tomu nevznikli vo Východnej Európe ich mohutné enklávy.
Bolo by prijatie kmeňového judaizmu aj s jeho zakladateľským mýtom úplne iným kmeňom len smiešnym historickým kotrmelcom nie nepodobným hypotetickému prijatiu zakladateľského mýtu praotca Čecha s jeho horou Říp ďalekovýchodnými Evenkami, nebyť vzniku sionizmu v čase európskeho záchvatu národného obrodenia na konci 19. storočia. Z náboženského zakladateľského mýtu sa stal politický program s krvavými dôsledkami podnes deň. Potomkovia Chazarov vzniesli svoj reálny, fyzický nárok na Jeruzalem. Je to rovnaká tragikomédia, ako keby Evenkovia, prijmuvší mýtus praotca Čecha a Řípu, udreli na Prahu.
Podľa posledných udalostí v Gruzínsku si, zdá sa, spomenuli aj na svoju pôvodnú vlasť - Chazarský chanát. Svoj mýtický nárok na Palestínu však, samozrejme, neodvolali. Čím viac, tým lepšie. Na slávu Jahveho.
"Až ťa Hospodin, tvoj boh, uvedie do zeme, ktorú prichádzaš obsadiť, zaženie pred tebou početné pronárody ... Hospodin, tvoj boh ti ich odovzdá, aby si ich pobil. Vyhubíš ich do posledného muža, neuzavrieš s nimi zmluvu a nezmiluješ sa nad nimi, nespriazniš sa s nimi, svoju dcéru nevydáš za syna niekoho z nich, ani jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna. To by odvrátilo tvojho syna a tvoju dcéru odo mňa, takže by slúžili iným bohom. Hospodin by proti vám vzplanul hnevom a rýchlo by ťa vyhladil. Preto s nimi naložíte takto: ich oltáry rozboríte. ich posvätné stĺpy rozrieštite, ich posvätné koly pováľate a ich tesané sochy spálite. Si predsa svätý ľud Hospodina, svojho boha, teba si Hospodin, tvoj boh, vyvolil zo všetkých pokolení, ktoré sú na tvári zeme, aby si bol jeho ľudom, jeho vlastníctvom" (Piata kniha Mojžišova 7:1-6).
zdroj
Znalec histórie nemusí nutne odpovedať, hoci vie, že Chazarská ríša nie je o nič tajomnejšia ako Kyjevská ríša či Veľkomoravská ríša, ktoré jestvovali v rovnakom čase a Chazari nezmizli, tak ako nezmizli Rusi či Slovania. Len sa začuduje, načo to zahmlievanie tajomnosťou a zmiznutím.
"Udalosť spracovaná v tomto slovníku (pozn.: prijatie judaizmu Chazarmi) sa odohrala zhruba v 8. alebo 9. storočí nášho letopočtu (ak nebolo podobných udalostí viac) a v odbornej literatúre figuruje spravidla pod názvom "chazarská polemika". Chazari boli nezávislý, mocný kmeň, výbojný a kočovnícky národ, ktorý hnaný akýmsi horúcim tichom prišiel nevedno kedy z Východu a v dobe medzi 7.-10. storočím obýval pevninu medzi dvoma moriami - Kaspickým a Čiernym", takto historicky presne začína Pavičova výnimočná kniha. Autor pridal poznámku pod čiarou, že prehľad literatúry o Chazaroch vyšiel v New Yorku v roku 1939 (The Khazars), dvakrát ju monograficky spracoval Rus M.I. Artamonov (1936, 1962) a dejiny židovských Chazarov publikoval v Princetone v roku 1954 D.M. Dunlop. V 60. rokoch sa stala táto téma nekorektná. Až vtedy zmizli politicky nepohodlní Chazari v prepadlisku dejín.
Existencia Chazarského chanátu je objektívny fakt. Nebola to ríša ani malá, ani slabá a existovala niekoľko storočí. Judaizmus prijala za oficiálne štátne náboženstvo. V tom čase niektoré kmene prijímali pravoslávie, niektoré islam a divokí chazarskí kočovníci si vybrali najvýznačnejšiu vojnovú mytológiu tých čias - Starý zákon. Plný víťazoslávnych krvavých legiend, kde Jahve hľadí na nepriateľov ako na bezduché predmety, vyzýva na ich vraždenie a zotročovanie ("Ale v mestách týchto národov, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj boh, nenecháš nažive vôbec nikoho. Vyhladíš ich do posledného muža, tak ako ti prikázal Hospodin, tvoj Boh. " Piata kniha Mojžišova, 20:10-18.). To Chazarom imponovalo a stali sa židmi.
Okolo roku 1200 Chazarský chanát zaniká. Pre ľudí, ktorí nerozumejú histórii, to znamená akýsi mystický náhly zánik samotných Chazarov, aj ich judaizmu. Chazari však migrovali na Západ, vrátane dnešného územia Slovenska, a so sebou si niesli aj svoju náboženskú identitu. Zotrvačne vyznávali svoj judaizmus. Tak ako Rusi svoje pravoslávie či Peržania islam.
Nikdo sa radšej nepýta, kde sa vzali tie množstvá judaizmus vyznávajúcich obyvateľov na Ukrajine a v Poľsku. Občas počuť argument, že prišli ako obchodníci z Blízkeho Východu. Ako obchodníci prichádzali z Blízkeho Východu aj moslimskí Arabi - a napriek tomu nevznikli vo Východnej Európe ich mohutné enklávy.
Bolo by prijatie kmeňového judaizmu aj s jeho zakladateľským mýtom úplne iným kmeňom len smiešnym historickým kotrmelcom nie nepodobným hypotetickému prijatiu zakladateľského mýtu praotca Čecha s jeho horou Říp ďalekovýchodnými Evenkami, nebyť vzniku sionizmu v čase európskeho záchvatu národného obrodenia na konci 19. storočia. Z náboženského zakladateľského mýtu sa stal politický program s krvavými dôsledkami podnes deň. Potomkovia Chazarov vzniesli svoj reálny, fyzický nárok na Jeruzalem. Je to rovnaká tragikomédia, ako keby Evenkovia, prijmuvší mýtus praotca Čecha a Řípu, udreli na Prahu.
Podľa posledných udalostí v Gruzínsku si, zdá sa, spomenuli aj na svoju pôvodnú vlasť - Chazarský chanát. Svoj mýtický nárok na Palestínu však, samozrejme, neodvolali. Čím viac, tým lepšie. Na slávu Jahveho.
"Až ťa Hospodin, tvoj boh, uvedie do zeme, ktorú prichádzaš obsadiť, zaženie pred tebou početné pronárody ... Hospodin, tvoj boh ti ich odovzdá, aby si ich pobil. Vyhubíš ich do posledného muža, neuzavrieš s nimi zmluvu a nezmiluješ sa nad nimi, nespriazniš sa s nimi, svoju dcéru nevydáš za syna niekoho z nich, ani jeho dcéru nevezmeš pre svojho syna. To by odvrátilo tvojho syna a tvoju dcéru odo mňa, takže by slúžili iným bohom. Hospodin by proti vám vzplanul hnevom a rýchlo by ťa vyhladil. Preto s nimi naložíte takto: ich oltáry rozboríte. ich posvätné stĺpy rozrieštite, ich posvätné koly pováľate a ich tesané sochy spálite. Si predsa svätý ľud Hospodina, svojho boha, teba si Hospodin, tvoj boh, vyvolil zo všetkých pokolení, ktoré sú na tvári zeme, aby si bol jeho ľudom, jeho vlastníctvom" (Piata kniha Mojžišova 7:1-6).
zdroj
CTK: