Egon Gál sa diskusií o holokauste dlhodobo odmietal zúčastňovať. Mal pocit, že nič rozumné sa o tejto tragédii nedá povedať. Tentoraz však v spoločnosti Moniky Vrzgulovej, Jozefa Hašta a Pétera Hunčíka urobil výnimku. "Tí, ktorí o tom uvažujú, tvrdia, že sa nedá pochopiť, ako je možné, aby najcivilizovanejší a najkultúrnejší národ v Európe takéto niečo naplánoval a aj zrealizoval. Hovorí sa, že každé zlo je na niečo dobré, ale toto nebolo dobré na nič, nemalo to racionálny dôvod. Národy v Európe, ktoré svojich Židov deportovali, sa pripravili o jednu vrstvu ľudí, ktorá v hospodárstve veľmi efektívne fungovala, pripravili sa o časť strednej triedy, ktorá potom chýbala," povedal Gál v diskusii Nadácie Polis v Žiline.
Podľa Hunčíka, nie je problematika holokaustu etnošpecifická, netýka sa len niektorých národov. Medzinárodné sociálno-psychologické výskumy a experimenty potvrdili, že 70 až 75 percent bežnej populácie by sa za istých okolností dokázalo podieľať na holokauste. "Máme to asi v sebe," tvrdí Péter Hunčík. Jozef Hašto k tomu dodáva, že to súvisí s našou vrodenou tendenciou akceptovať a poslúchať autoritu. "Ak má táto autorita veľkú moc a nenávidí určitú skupinu ľudí a chce ju vyhladiť, môže takto nasmerovať aj bežných ľudí. Každý si potom plní iba svoju rolu a všetci majú pocit, že iba plnia rozkazy. Tak sú potom ľudia bez pocitu osobnej viny schopní páchať takéto veci." Jozef Hašto je presvedčený, že holokaust sa v rôznych podobách môže opakovať aj dnes, dokonca sa aj opakuje v podobe afrických genocíd.
"Je to jedna z najväčších výziev pre ľudstvo analyzovať takéto fenomény a vyrovnať sa s nimi. Ak človek nespracuje dobre svoju minulosť a niečo z nej vytesní, problém sa môže vrátiť. V prípade holokaustu to platí o to viac, že existuje veľká skupina verejnosti, ktorá má takú fóbiu z tejto témy, že o nej nedokáže ani rozprávať," pripomína Hašto.
Monika Vrzgulová spolu s Péterom Hunčíkom v rámci výskumu v 90. rokoch oslovili ľudí, ktorí prežili holokaust. Zaznamenávali ich príbehy a svedectvá. Každá výpoveď predstavovala ľudský príbeh. Podľa Huunčíka i Vrzgulovej práve cez príbehy konkrétnych ľudí treba o holokauste hovoriť. Obaja zhodne tvrdia, že cez rozprávanie o holokauste môžeme lepšie pochopiť aj samých seba. "Pre mňa holokaust nie je záležitosť iba židovskej komunity. Je to záležitosť všetkých, majoritnej spoločnosti a určite nielen staršej generácie," dodáva riaditeľka Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová.
http://www.youtube.com/watch?v=5B7ijMjc2Js