2003
Na Slovensko útočí nebezpečný psychovírus, ktorý je schopný rozožrať psychicko-morálny postoj mladého, vyvíjajúceho sa človeka do tej miery, že pre budúci život stratí schopnosť rozlišovať medzi morálnym a nemorálnym, dobrým a zlým, zdravým a chorým. Naučí sa len jediné: Dokonalo a do krvi obhajovať akýkoľvek názor, i keď je v rozpore s presvedčením či morálnym postojom človeka, ktorý ho obhajuje. Tento vírus na Slovensko priniesol G. Soros.
Bude Soros povzbudzovať slovenských školákov, aby obhajovali právo vraždiť?
VÝCHOVA ZVRÁTENÝCH POLITIKOV
"Program Debatných klubov K. Poppera Nadácia otvorenej spoločností - Open Society foundation (NOS-OSF) zaradila k svojim programom pred 5 rokmi. Program bol v tom čase venovaný študentom stredných škôl s ambíciou naučiť ich prezentovať silu použitých argumentov a faktov, svoje názory, presvedčenia, vedomosti a hodnoty, pričom dôležitou súčasťou tohto snaženia bola snaha o získanie dobrej rétorickej zručnosti diskutujúcich, slušnosť, tolerancia a akceptovanie názorov a argumentov svojho protivníka v debate." Toto je uvedené v prospektoch, ktoré rozdávali účastníkom tlačovej konferencie, spojenej s prezentáciou debaty stredoškolákov, konanej pri príležitosti pripravovaného 10. Svetového šampionátu debatných klubov stredných škôl v Izraeli. A kecľže veľkým fanúšikom K. Poppera je G. Soros, ktorý je i hlavným sponzorom uvedenej nadácie, činnosť klubu, ako sa ďalej píše v prospekte, je materiálne i finančne dobre zabezpečená. Regionálne súťaže organizujú regionálne debatné centrá, ktoré sú navyše vybavené PC, kopírovacími strojmi a ďalšou komunikačnou technikou.
O čo vlastne ide, sa zúčastneným zástupcom médií pokúšali predviesť dva debatné krúžky v trojčlenných zostavách, keď rozprúdili medzi sebou pravidlami prísne obmedzenú debatu na tému: "Právo adolescenta na súkromie nadradené nad právo rodiča byť informovaný." A tak sa dve trojčlenné skupinky debatujúcich, jedna "negatívneho" typu a druhá "afirmatívneho" (pozitívneho) typu, pokúšajú v presne vymedzenom čase silou argumentov poraziť protivníka. A tak sme si mali možnosť vypočuť debatu, kde jedna skupinka obhajovala adolescentove práva (pričasto sa odvolávajúc na ľudské a občianske práva) na súkromie a druhá skupinka obhajovala rodičove právo na informovanosť o jeho adolescentovi.
DEBATA SKÔR PRIPOMÍNALA SÚDNY PROCES
z amerických filmov ako debatu. A čuduj sa svete, výsledkom tejto polhodinovej "debaty" nemalo byť uzmierenie či nájdenie správneho riešenia. Úlohou debatujúcich bolo presvedčiť rozhodcu, ktorý na základe sily argumentov rozhoduje o víťazovi. Nič viac a nič menej.
Pozoruhodných je však prinajmenšom niekoľko skutočností: O tom, ktorý debatujúci bude obhajovať jednotlivé názory, sa rozhoduje na základe žrebovania. Ako sa sami gymnazisti priznali, nie vždy súhlasia s tým, akú pozíciu si vyžrebujú, takže často sa stáva, že obhajujú tú stránku, proti ktorej majú sami morálne a etické výhrady. Tí, čo majú pri žrebovaní "šťastnejšiu" ruku, obhajujú názor, ktorý sami zastávajú. Tí, čo už to šťastie nemajú, sú v rámci "súťaženia" nútení verejne obhajovať názory, s ktorými bytostne nesúhlasia. Tento vnútorný rozpor, vyvolaný v dušiach ešte vyvíjajúcich sa osobností, musí zanechať hlbokú rozporuplnú stopu v ich myslení. Nie je táto
UMELO PODSÚVANÁ SCHIZOFRÉNIA
nebezpečná pre duševný vývoj týchto mladých ľudí? Nie je preto úlohou týchto debatných krúžkov vychovať ľudí, ktorým bude neskôr pozícia pridelená v mene občianstva a demokracie?
Témy si študenti väčšinou vyberajú sami a pod vedením "trénera" sa na ne pripravujú dopredu, no niektoré témy sú im dané, ako sa vyjadril jeden z besedujúcich, "zhora". Kde je to "hore", asi nevie. A to "hore" určuje aj rámec všetkých tém, z ktorých najzaujímavejšie vyberám: "Eutanázia by mala byť povolená. Na dedine sa žije lepšie ako v meste. Marihuana by mala byť legalizovaná. Homosexuáli majú právo na adopciu dieťaťa" atď. Čo k tomu dodať?
Na otázku z prítomných, prečo sa pri argumentáciách nevyužívajú kresťanské princípy, odpoveď znela, že kresťanstvo vraj nie je objektívne! Skôr ide o to, že kresťanstvo stojí v ceste zvráteným predstaviteľom takzvanej občianskej spoločnosti. Najvážnejšie na tom všetkom je, že takéto debatné kluby
VYRASTAJÚ AKO HUBY PO DAŽDI
a dnes ich je na Slovensku 41. Takto vyškolení debatéri sa neskôr stávajú "trénermi" a zakladajú ďalšie krúžky. Trénermi sú zatiaľ zvyčajne dospelí, profesori alebo iní pedagogickí pracovníci, ktorí "štartujú"činnosť debatných klubov a sú predtým školení na špeciálnych tréningoch, ktoré štyri razy ročne organizuje NOS-OSF. Aktivita sa pokúša prerásť i k vysokoškolákom, no keďže tí odmietli pravidlá podľa K. Poppera, bol pre nich vyvinutý "nový typ debatného programu, takzvane Parlamentné debaty".
Sorosove debatne krúžky sa rozrastajú ako mor. Kto ich zastaví?
LPK
Bude Soros povzbudzovať slovenských školákov, aby obhajovali právo vraždiť?
VÝCHOVA ZVRÁTENÝCH POLITIKOV
"Program Debatných klubov K. Poppera Nadácia otvorenej spoločností - Open Society foundation (NOS-OSF) zaradila k svojim programom pred 5 rokmi. Program bol v tom čase venovaný študentom stredných škôl s ambíciou naučiť ich prezentovať silu použitých argumentov a faktov, svoje názory, presvedčenia, vedomosti a hodnoty, pričom dôležitou súčasťou tohto snaženia bola snaha o získanie dobrej rétorickej zručnosti diskutujúcich, slušnosť, tolerancia a akceptovanie názorov a argumentov svojho protivníka v debate." Toto je uvedené v prospektoch, ktoré rozdávali účastníkom tlačovej konferencie, spojenej s prezentáciou debaty stredoškolákov, konanej pri príležitosti pripravovaného 10. Svetového šampionátu debatných klubov stredných škôl v Izraeli. A kecľže veľkým fanúšikom K. Poppera je G. Soros, ktorý je i hlavným sponzorom uvedenej nadácie, činnosť klubu, ako sa ďalej píše v prospekte, je materiálne i finančne dobre zabezpečená. Regionálne súťaže organizujú regionálne debatné centrá, ktoré sú navyše vybavené PC, kopírovacími strojmi a ďalšou komunikačnou technikou.
O čo vlastne ide, sa zúčastneným zástupcom médií pokúšali predviesť dva debatné krúžky v trojčlenných zostavách, keď rozprúdili medzi sebou pravidlami prísne obmedzenú debatu na tému: "Právo adolescenta na súkromie nadradené nad právo rodiča byť informovaný." A tak sa dve trojčlenné skupinky debatujúcich, jedna "negatívneho" typu a druhá "afirmatívneho" (pozitívneho) typu, pokúšajú v presne vymedzenom čase silou argumentov poraziť protivníka. A tak sme si mali možnosť vypočuť debatu, kde jedna skupinka obhajovala adolescentove práva (pričasto sa odvolávajúc na ľudské a občianske práva) na súkromie a druhá skupinka obhajovala rodičove právo na informovanosť o jeho adolescentovi.
DEBATA SKÔR PRIPOMÍNALA SÚDNY PROCES
z amerických filmov ako debatu. A čuduj sa svete, výsledkom tejto polhodinovej "debaty" nemalo byť uzmierenie či nájdenie správneho riešenia. Úlohou debatujúcich bolo presvedčiť rozhodcu, ktorý na základe sily argumentov rozhoduje o víťazovi. Nič viac a nič menej.
Pozoruhodných je však prinajmenšom niekoľko skutočností: O tom, ktorý debatujúci bude obhajovať jednotlivé názory, sa rozhoduje na základe žrebovania. Ako sa sami gymnazisti priznali, nie vždy súhlasia s tým, akú pozíciu si vyžrebujú, takže často sa stáva, že obhajujú tú stránku, proti ktorej majú sami morálne a etické výhrady. Tí, čo majú pri žrebovaní "šťastnejšiu" ruku, obhajujú názor, ktorý sami zastávajú. Tí, čo už to šťastie nemajú, sú v rámci "súťaženia" nútení verejne obhajovať názory, s ktorými bytostne nesúhlasia. Tento vnútorný rozpor, vyvolaný v dušiach ešte vyvíjajúcich sa osobností, musí zanechať hlbokú rozporuplnú stopu v ich myslení. Nie je táto
UMELO PODSÚVANÁ SCHIZOFRÉNIA
nebezpečná pre duševný vývoj týchto mladých ľudí? Nie je preto úlohou týchto debatných krúžkov vychovať ľudí, ktorým bude neskôr pozícia pridelená v mene občianstva a demokracie?
Témy si študenti väčšinou vyberajú sami a pod vedením "trénera" sa na ne pripravujú dopredu, no niektoré témy sú im dané, ako sa vyjadril jeden z besedujúcich, "zhora". Kde je to "hore", asi nevie. A to "hore" určuje aj rámec všetkých tém, z ktorých najzaujímavejšie vyberám: "Eutanázia by mala byť povolená. Na dedine sa žije lepšie ako v meste. Marihuana by mala byť legalizovaná. Homosexuáli majú právo na adopciu dieťaťa" atď. Čo k tomu dodať?
Na otázku z prítomných, prečo sa pri argumentáciách nevyužívajú kresťanské princípy, odpoveď znela, že kresťanstvo vraj nie je objektívne! Skôr ide o to, že kresťanstvo stojí v ceste zvráteným predstaviteľom takzvanej občianskej spoločnosti. Najvážnejšie na tom všetkom je, že takéto debatné kluby
VYRASTAJÚ AKO HUBY PO DAŽDI
a dnes ich je na Slovensku 41. Takto vyškolení debatéri sa neskôr stávajú "trénermi" a zakladajú ďalšie krúžky. Trénermi sú zatiaľ zvyčajne dospelí, profesori alebo iní pedagogickí pracovníci, ktorí "štartujú"činnosť debatných klubov a sú predtým školení na špeciálnych tréningoch, ktoré štyri razy ročne organizuje NOS-OSF. Aktivita sa pokúša prerásť i k vysokoškolákom, no keďže tí odmietli pravidlá podľa K. Poppera, bol pre nich vyvinutý "nový typ debatného programu, takzvane Parlamentné debaty".
Sorosove debatne krúžky sa rozrastajú ako mor. Kto ich zastaví?
LPK