krátené
Prvýkrát som na tento fakt výraznejšie narazil asi pred 16-timi rokmi. Robil som interview s MUDr. Gabrielom Hoffmanom, ktorý ako katolík židovského pôvodu bol počas II. svetovej vojny internovaný v koncentračnom tábore Sereď. Nuž a doktor Hoffman mi rozprával, že poradca šéfa táborovej polície v Seredi bol slávny Šimon Wiesenhthal, neskorší "lovec nacistov". Tento neskorší "lovec nacistov" podľa svedectva MUDr. Gabriela Hoffmana v seredskom tábore smrti osobne vraždil, resp. dal vraždiť svojich súkmeňovcov.
Ja som chcel na túto tému zorganizovať stretnutie Wiesenthala (sídlil vo Viedni) s dr. Hoffmanom v Slovenskej televízii, kde by si to navzájom skonfrontovali, ale pán Wiesenthal sa akosi neunúval. Neskôr mi MUDr. Hoffman povedal, že ho navštívili "chlapci" z Mossadu a chceli, aby svoje interview odvolal. Bolo totiž uverejnené. Tento statočný muž neodvolal. Teda - fakt veci niekedy nie sú také, akými sa zdajú byť, vrátane "lovcov nacistov.".
krátené
M ROSA: Pán doktor, vieme, že aj vy ste boli v koncentračnom tábore. Mohli by ste podrobnejšie opísať, ako ste sa tam dostali a ako to tam vyzeralo?
MUDR. HOFFMANN: Ja svoj pôvod a rod nikdy nezapriem. Hovorím číročistú pravdu. Bol som účastníkom SNP, s ktorým som nikdy nesúhlasil. Boli také okamihy, dni, keď som sám seba klamal, že je to povstanie proti Nemcom. Ako vojak slovenskej armády som bol poručíkom a veliteľom 20-člennej zdravotnej skupiny, a bol som príslušníkom žilinského pluku pod velením plukovníka Dobrovolského. Keď ten padol, velenie prevzal kapitán Repašský. Povolali nás bez toho, že by sme presne vedeli o čo ide, nevedeli sme, proti komu je to povstanie, či proti Nemcom, proti vlastnému štátu či proti Rusom... Na fronte pri Dolnom Hričove a Žiline sme sa pýtali, proti komu sa máme postaviť do zákopov. Potom nám ohlásili, že nastupujú Nemci. Dostali sme rozkaz ustúpiť, tak sme pripravené vykopané zákopy opustili a dosť neorganizovane sa dostali smerom na Vrútky do Priekopy. Tam nás znovu postavili do frontovej línie.
Nemci rýchle rozvrátili obranné sily takzvanej slovenskej povstaleckej armády a prenasledovali nás.
Do zajatia som sa dostal nad Banskou Bystricou, na Starých Horách. Nemci nás odviedli do Banskej Bystrice a tam ma odovzdali inej policajnej skupine. Potom ma nemecké poľné žandárstvo odviezlo vlakom do Serede, kde bol medzinárodný nemecký koncentračný tábor. To sa celkom možno nevedelo, ale v týchto koncentračných táboroch mali Židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov. Tak to bolo v Seredi. Tu som sa dostal do pozornosti týchto židovských policajtov, rýchle spoznali, že nie som pravoverný Žid a že mám ˝chybné a závadné˝ predstavy o židovstve.
Spoločne so mnou tam bol jeden rímskokatolícky kňaz, d. p. Bardoš, ktorý žije na Orave, a františkánsky mních d. p. Munk. My traja konvertiti sme sa rýchle našli a spriatelili, čo vyvolalo u židovského veliteľstva veľkú nevôľu. Jedného dňa prišiel židovský policajt: ˝Hoffmann, do veliteľskej budovy!˝ Tak som sa dostavil do ˝regierungsgebeude˝. Bolo tam zhromaždené celé veliteľstvo koncentračných táborov juhovýchodnej Európy na čele s obávaným nacistom obersturmfüfrerom Brunnerom, ktorý bol veliteľom, mal teda na starosti asi 20 koncentračných táborov. Jeho zástupca pre Sereď bol hauptoberstermführer Zimmermann. Až neskoršie som sa dozvedel ,,s kým som sa to vlastne stretol. Bol to ten obávaný Simon Wiesenthal, ktorý potom riešil otázku života a smrti Nemcov, ktorí boli po vojne obžalovaní zo zločinov.
M ROSA: Prečo sa Wiesenthal dostal do Serede a čo tam robil?
MUDR. HOFFMANN: Dostal sa tam pod cudzím menom. Všetci významnejší židovskí činitelia mali falošné legitimácie a falošné zamestnania, takže nikto nevedel, kto v skutočnosti sú. Tak aj Wiesenthal mal možnosť dostať sa tam, ako aj opustiť koncentračný tábor. To boli veľmi čudesné praktiky. Dnes je pán Wiesenthal šéfom židovského centra vo Viedni a vo veľkom poľuje na skrývajúcich sa vojnových zločincov. A v koncentračnom tábore (Sereď) on spolu so židovskou samosprávou rozhodoval o živote a smrti židovských väzňov. Do koncentračných táborov sa dostali väčšinou nevinní Židia, no dostali sa tam aj exponenti, Židia, ktorí spolupracovali s gestapom. Tých bol veľký počet.
Pán Wiesenthal sa na týchto osobne zameral a na mieste, priamo v koncentračnom tábore nad týmito bývalými spolupracovníkmi Nemcov vynášali rozsudky. Ja som dostal osobitný rozkaz, ako lekár, zavraždiť troch Židov, ktorí boli podozriví zo spolupráce s Nemcami. Všetkých troch som mal smrtiacou injekciou odstrániť. Toto som odmietol.
M ROSA: Ako reagovali na vaše odmietnutie tých vrážd?
MUDR. HOFFMANN: Po porade židovského veliteľstva prišiel mi špeciálne oznámiť rozsudok hlavný rabín Slovenska, ktorý tam bol anonymne ako stolár. Prišiel mi oznámiť: ˝Tak, pán Hoffmann, ste odsúdený pre vaše poburujúce správanie na terst smrti.˝ Trest smrti som však považoval, a to nielen ja, ale takmer všetci nevinní Židia za oslobodenie z obrovských a neúnosných ťažkostí.
M ROSA: Akým spôsobom ste mali vykonať ˝popravu˝ odsúdených?
MUDR. HOFFMANN: Formou podania takzvanej ˝konskej˝ injekcie. V tábore chovali koňa, ktorého telo bolo posypané hnisanými vredmi. Z toho vredu bolo treba vytiahnuť hnis a podať ho ˝pacientom˝.
M ROSA: Ako je možné, že v koncentračnom tábore pre Židov, tábore, ktorého velitelia boli Nemci, Židia oficiálne popravovali Židov, ktorí spolupracovali s Nemcami?
MUDR. HOFFMANN: Boli to konfidenti, na ktorých už Nemcom nezáležalo, pretože ich už absolútne ˝vycicali˝, pretože oni už svoje poprezrádzali a už boli nepotrební.
M ROSA: Keď sa ešte vrátim k pánovi Wiesenthalovi, ako on v tábore pracoval?
MUDR. HOFFMANN: Vedelo sa, že je poradcom židovského veliteľstva v tábore. Mňa odsúdili na smrť, pretože využili moje odmietnutie tých vrážd, ako aj za to, že som ˝pohoršoval˝ ostatných kontaktom s dvoma katolíckymi kňazmi.
MUDR. HOFFMANN: Ja svoj pôvod a rod nikdy nezapriem. Hovorím číročistú pravdu. Bol som účastníkom SNP, s ktorým som nikdy nesúhlasil. Boli také okamihy, dni, keď som sám seba klamal, že je to povstanie proti Nemcom. Ako vojak slovenskej armády som bol poručíkom a veliteľom 20-člennej zdravotnej skupiny, a bol som príslušníkom žilinského pluku pod velením plukovníka Dobrovolského. Keď ten padol, velenie prevzal kapitán Repašský. Povolali nás bez toho, že by sme presne vedeli o čo ide, nevedeli sme, proti komu je to povstanie, či proti Nemcom, proti vlastnému štátu či proti Rusom... Na fronte pri Dolnom Hričove a Žiline sme sa pýtali, proti komu sa máme postaviť do zákopov. Potom nám ohlásili, že nastupujú Nemci. Dostali sme rozkaz ustúpiť, tak sme pripravené vykopané zákopy opustili a dosť neorganizovane sa dostali smerom na Vrútky do Priekopy. Tam nás znovu postavili do frontovej línie.
Nemci rýchle rozvrátili obranné sily takzvanej slovenskej povstaleckej armády a prenasledovali nás.
Do zajatia som sa dostal nad Banskou Bystricou, na Starých Horách. Nemci nás odviedli do Banskej Bystrice a tam ma odovzdali inej policajnej skupine. Potom ma nemecké poľné žandárstvo odviezlo vlakom do Serede, kde bol medzinárodný nemecký koncentračný tábor. To sa celkom možno nevedelo, ale v týchto koncentračných táboroch mali Židia absolútnu samosprávu. Riadili chod tábora, bola tam židovská polícia, ktorá bola pánom nad životom a smrťou všetkých židovských väzňov. Tak to bolo v Seredi. Tu som sa dostal do pozornosti týchto židovských policajtov, rýchle spoznali, že nie som pravoverný Žid a že mám ˝chybné a závadné˝ predstavy o židovstve.
Spoločne so mnou tam bol jeden rímskokatolícky kňaz, d. p. Bardoš, ktorý žije na Orave, a františkánsky mních d. p. Munk. My traja konvertiti sme sa rýchle našli a spriatelili, čo vyvolalo u židovského veliteľstva veľkú nevôľu. Jedného dňa prišiel židovský policajt: ˝Hoffmann, do veliteľskej budovy!˝ Tak som sa dostavil do ˝regierungsgebeude˝. Bolo tam zhromaždené celé veliteľstvo koncentračných táborov juhovýchodnej Európy na čele s obávaným nacistom obersturmfüfrerom Brunnerom, ktorý bol veliteľom, mal teda na starosti asi 20 koncentračných táborov. Jeho zástupca pre Sereď bol hauptoberstermführer Zimmermann. Až neskoršie som sa dozvedel ,,s kým som sa to vlastne stretol. Bol to ten obávaný Simon Wiesenthal, ktorý potom riešil otázku života a smrti Nemcov, ktorí boli po vojne obžalovaní zo zločinov.
M ROSA: Prečo sa Wiesenthal dostal do Serede a čo tam robil?
MUDR. HOFFMANN: Dostal sa tam pod cudzím menom. Všetci významnejší židovskí činitelia mali falošné legitimácie a falošné zamestnania, takže nikto nevedel, kto v skutočnosti sú. Tak aj Wiesenthal mal možnosť dostať sa tam, ako aj opustiť koncentračný tábor. To boli veľmi čudesné praktiky. Dnes je pán Wiesenthal šéfom židovského centra vo Viedni a vo veľkom poľuje na skrývajúcich sa vojnových zločincov. A v koncentračnom tábore (Sereď) on spolu so židovskou samosprávou rozhodoval o živote a smrti židovských väzňov. Do koncentračných táborov sa dostali väčšinou nevinní Židia, no dostali sa tam aj exponenti, Židia, ktorí spolupracovali s gestapom. Tých bol veľký počet.
Pán Wiesenthal sa na týchto osobne zameral a na mieste, priamo v koncentračnom tábore nad týmito bývalými spolupracovníkmi Nemcov vynášali rozsudky. Ja som dostal osobitný rozkaz, ako lekár, zavraždiť troch Židov, ktorí boli podozriví zo spolupráce s Nemcami. Všetkých troch som mal smrtiacou injekciou odstrániť. Toto som odmietol.
M ROSA: Ako reagovali na vaše odmietnutie tých vrážd?
MUDR. HOFFMANN: Po porade židovského veliteľstva prišiel mi špeciálne oznámiť rozsudok hlavný rabín Slovenska, ktorý tam bol anonymne ako stolár. Prišiel mi oznámiť: ˝Tak, pán Hoffmann, ste odsúdený pre vaše poburujúce správanie na terst smrti.˝ Trest smrti som však považoval, a to nielen ja, ale takmer všetci nevinní Židia za oslobodenie z obrovských a neúnosných ťažkostí.
M ROSA: Akým spôsobom ste mali vykonať ˝popravu˝ odsúdených?
MUDR. HOFFMANN: Formou podania takzvanej ˝konskej˝ injekcie. V tábore chovali koňa, ktorého telo bolo posypané hnisanými vredmi. Z toho vredu bolo treba vytiahnuť hnis a podať ho ˝pacientom˝.
M ROSA: Ako je možné, že v koncentračnom tábore pre Židov, tábore, ktorého velitelia boli Nemci, Židia oficiálne popravovali Židov, ktorí spolupracovali s Nemcami?
MUDR. HOFFMANN: Boli to konfidenti, na ktorých už Nemcom nezáležalo, pretože ich už absolútne ˝vycicali˝, pretože oni už svoje poprezrádzali a už boli nepotrební.
M ROSA: Keď sa ešte vrátim k pánovi Wiesenthalovi, ako on v tábore pracoval?
MUDR. HOFFMANN: Vedelo sa, že je poradcom židovského veliteľstva v tábore. Mňa odsúdili na smrť, pretože využili moje odmietnutie tých vrážd, ako aj za to, že som ˝pohoršoval˝ ostatných kontaktom s dvoma katolíckymi kňazmi.
zdroje oboch článkov
http://www.magnificat.sk/reagujeme-skvost-zdraveho-rozumu-petra-breinera-aliancia-za-rodinu-je-fasisticka/
http://necenzurovane.sk/12/hofmann.html