Dnes je presne 35 rokov, kedy som bol prvýkrát zatknutý československou ŠtB. Takže si dovolím takú osobnú spomienku. Pripomíname si 25 výročie "pádu komunizmu", ale nepripomíname si výročie nástupu oveľa horšej totality. Pripravujem knihu pod názvom Operácia Zamat, a tak aspoň niekoľko viet:
"Vysoká budova ministerstva vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave pôsobí navonok celkom civilným dojmom. V tichom prostredí Štrkovca, na ktorom už zeleň od založenia sídliska stihla vyrásť do pomerne slušných rozmerov - sem prichádzajú a odchádzajú ľudia, navonok sa nijako nelíšiaci od tých ostatných. I kancelárie vo vnútri obsahujú rovnaký interiér ako kancelárie stoviek iných podnikov v Bratislave. Keď však vchádzate do týchto miestností, sprevádza vás niečo, čo pocítite iba tu, prosto zavetríte v ovzduší neznáme nebezpečenstvo, začnete vnímať ohrozenie akýmsi mysliacim zlom.
Bolo to presne 16. októbra 1979, keď som v tesnom obkľúčení troch pánov v civile prekročil prah tejto budovy a týchto kancelárií a v desivom pokojnom prítmí si sadol na stoličku , oproti akej je zubárske kreslo len príjemným fotelom. A vtedy sa začal odvíjať akýsi iný druh času, a budúcnosť sa stávala neistejšou doslova z minúty na minútu…" Anton Selecký
Všetko si prečítate v knihe, ktorá azda stihne vyjsť...
"Vysoká budova ministerstva vnútra na Drieňovej ulici v Bratislave pôsobí navonok celkom civilným dojmom. V tichom prostredí Štrkovca, na ktorom už zeleň od založenia sídliska stihla vyrásť do pomerne slušných rozmerov - sem prichádzajú a odchádzajú ľudia, navonok sa nijako nelíšiaci od tých ostatných. I kancelárie vo vnútri obsahujú rovnaký interiér ako kancelárie stoviek iných podnikov v Bratislave. Keď však vchádzate do týchto miestností, sprevádza vás niečo, čo pocítite iba tu, prosto zavetríte v ovzduší neznáme nebezpečenstvo, začnete vnímať ohrozenie akýmsi mysliacim zlom.
Bolo to presne 16. októbra 1979, keď som v tesnom obkľúčení troch pánov v civile prekročil prah tejto budovy a týchto kancelárií a v desivom pokojnom prítmí si sadol na stoličku , oproti akej je zubárske kreslo len príjemným fotelom. A vtedy sa začal odvíjať akýsi iný druh času, a budúcnosť sa stávala neistejšou doslova z minúty na minútu…" Anton Selecký
Všetko si prečítate v knihe, ktorá azda stihne vyjsť...
http://www.magnificat.sk/aktualne-vsetko-sa-este-len-zacina-optimisti/