Podrobná správa očitého svedka: cestujúci letu MH 17 boli celkom určite »mäso z konzervy«

Gerhard Wisnewski

»Mäso z konzervy« - nedobré slovné spojenie. Tajné služby ho používajú na označenie starých mŕtvol, ktoré sú niekedy používané na tie najrozličnejšie účely. Napríklad, na zinscenovanie katastrof alebo atentátov. Teraz sa objavila podrobná správa z miesta pádu letu Malajzijských aerolínií let MH 17. Očitá svedkyňa poskytla reportérke abcházskej stanice Anna News na základe fotografií podrobný rozhovor o stave mŕtvol. Podľa neho sa nielen potvrdilo všetko to, čo sme doteraz počuli - celé je to však oveľa horšie…

Asfaltka pri obci Grabovo v okrese Šachťorska, východná Ukrajina. Na ceste ležia dve väčšie časti mŕtvol. Jedna časť vyzerá ako spodná časť ľudského trupu s nohami, druhá časť by mohla byť rukou. Tieto kusy ľudských tiel údajne spadli na asfalt z výšky 10 000 metrov. Ak je to skutočne pravda, časti tiel sa mali doslova rozprsknúť a všetko malo byť plné krvi.

Skutočne všade vidno ležať časti mŕtvol, no nikde žiadnu krv, iba veľké kaluže bezfarebnej tekutiny. A to je definitívny koniec oficiálneho príbehu letu MH 17.

Poďme však poporiadku: Stalo sa tam vlastne niečo? Prečo už nič nepočujeme o lete MH 17, ktorý sa 17. júla 2014 údajne zrútil na východnej Ukrajine? Prečo neexistuje správa o letovom zapisovači a o zázname hlasovej komunikácie z kabíny pilotov? A najmä: kde sú nálezy z obhliadky tiel cestujúcich? Načo teda zomreli? Na dekompresiu? Na zamrznutie? Na priamy dôsledok zásahu raketou? Alebo zomreli až pri náraze na zem? Obsahovali pozostatky zvyšky výbušniny? A ako áno, aký typ výbušniny alebo »výbušnej hlavice«? Je zvláštne, že o tom nič nepočujeme. Seriózne forenzné vyšetrenia by na všetky tieto odpovede dali príslušné odpovede, na otvorenie prípadu proti niekomu: proti »separatistom«, ukrajinskému vojsku alebo proti Rusku. A seriózna tlač by prirodzene kládla priame otázky. Nič z toho sa však nedeje.

Pravda je nasledujúca: Ako ukazuje podrobnejšia správa očitého svedka z miesta dopadu trosiek, tieto údaje vôbec nemožno zverejniť. Mŕtvoly nemožno »ukázať«. Pri páde letu MH 17 išlo o veľmi nevydarenú inscenáciu, lepšie povedané o klamstvo na veľmi vratkých nohách, odkázané na zábudlivosť ľudí a mlčanie médií.

Abcházska televízna stanica Anna News nedávno zverejnila deväťminútový rozhovor s očitou svedkyňou z oblasti Grabova/Šachťorska, ktorá opisuje miesto pádu lietadla na základe fotografií. Ona sama prišla na miesto nešťastia už po približne 20 minútach. K spomínaným častiam tiel uvádza: »Rada by som upozornila na to, že tie časti tiel, ktoré ležali na asfaltke, boli v ten deň obklopené ›mokrou‹ aureolou. To nebola žiadna krv, možno to bol tuk, nejaká tekutina, čo ja viem, ale žiadna krv.« A ešte niečo: »V noci tieto časti tiel žiarili, tieto miesta boli počas fotografovania zelené. Na fotografiách bolo zreteľne vidno zelenú farbu, niečo ako kal na vodnej hladine.«

A naviac tam neskutočne smrdelo - nie však po rozklade tiel, ako uvádzali doterajšie povesti, ale »po sadziach a niečom chemickom«. Bolo nemožné stáť vedľa najväčšieho bloku trosiek, kusu trupu: »Z toho smradu štípali oči. Smrdelo tam po formalíne.« Formalín je chemikália na konzervovanie mŕtvol.

»To bol smrad márnice «, hovorí očitá svedkyňa: »A táto časť trupu akoby tým smradom bola úplne presiaknutá. Bolo nemožné stáť vedľa nej dlhšie ako päť minút.« O niečo ďalej od cesty, kde sa nachádzala väčšina tiel, bol smrad síce tiež silný, »najviac to však smrdelo pri trupe «.

Telá neboli rovnomerne rozložené na mieste nešťastia, skoro všetky ležali na jednej »hromade«. Na otázku reportérky, či neboli rovnomerne rozmiestnené v lietadle, svedkyňa odpovedá: »Nie, všetky telá sú na jednom mieste. Väčšina.« Mŕtvoly našli síce v okruhu desiatich kilometrov, väčšina sa však nachádzala na jednom mieste.

Mimo cesty, na mieste s najväčším počtom tiel, sa našlo aj mnoho mŕtvych vtákov, a na týchto miestach bola aj čerstvá a zaschnutá vtáčia krv. »Nebolo však vidno ani kvapku krvi pochádzajúcej z tiel, nech boli ich poranenia akokoľvek závažné. Keď sme tam pracovali, bola tam aj reportérka, ktorá bola predtým prítomná na dvoch iných miestach zrútenia lietadla. … Uvádzala, že tam bol celý oceán krvi. V prvom aj druhom prípade. Tu však nie je žiadna krv. Prvú polhodinu, keď sme prišli, som sa nevedela donútiť uveriť tomu, že sú to ľudia. Videla som a chápala všetko. pre mňa však vyzerali ako figuríny z výkladu obchodu.« - »Pozri«, hovorí svedkyňa pri jednom z tiel, počas prezerania fotografií: »Telo je úplne zohyzdené, nikde však nejaká krv.«

»Takže nikde neboli kaluže krvi, iba rozkladajúce sa telá «, nadhodila reportérka. Odpoveď: »Nie rozkladajúce sa, ale nafúknuté. Ako z plastu. Žlté plastové telá.« Celé to budilo dojem, ako keby predtým vykrvácali a telá boli potom v niečom niekde namočené. - Všade odtrhnuté končatiny a rozdrvené lebky, ale žiadna krv. Na jednej fotografii vidno lebku, ktorá je uprostred hladko rozštiepená, ale na tráve pod ňou nie je ani kvapka krvi.

»A ako je to s deťmi?«, pýta sa reportérka. »Hovorí sa, že polovica cestujúcich boli deti?« - »Nuž, videla som približne šesť až sedem tiel detí.« - »Čiže nebola to polovica cestujúcich?« Nie, to je »hlúposť«. Približne iba 20 ľudí malo na sebe kusy odevu, ostatní boli úplne bez odevu, nemali na sebe dokonca ani ponožky a tak. Okrem toho, na telách nikde nebolo vidno odtlačky po odevoch: »Keď si vyzlečieš odev, niekde na tvojom tele celkom určite vidno odtlačok po gumičke. A oni nemali nič.«

»Mňa osobne zaujíma otázka «, uvádza svedkyňa: »Takmer všetky doklady ostali neporušené. Netuším, ako je to možné, ale skoro všetky sú celé.« Našlo sa aj veľmi veľa iných dokumentov a papierov, ktoré nezhoreli. Okrem toho sa našlo mnoho mobilných telefónov, fotoaparátov a tabletov. Všetky súbory, ktoré sa dali pozrieť, preskúmali na mieste. Mobilné telefóny sa buď nedali zapnúť, alebo mali poškodený displej. Preto si pozreli fotografie (z fotoaparátov). A čo bolo na tom zvláštne, nebola tam jediná fotografia z roku 2014: »Vôbec žiadna. Všetky z októbra, septembra, augusta 2013. Ale ani jedna z roku 2014.«

Mnohé obete mali pochádzať z Nórska alebo z Holandska, hovorí reportérka. Odpoveď: »Pozrela som si takmer všetky telá. Takmer všetky boli aziatske. Ja osobne som nevidela ani jedno telo, ktoré by malo európske črty. Všetko Malajčania, Aziati alebo podobní. Nevidela som však nikoho s európskym zovňajškom.« Čiže lietajúci neholanďan, ako stanica Anna News video nazvala. Zaujímavá je aj otázka: Odkiaľ sa vlastne vzalo toľko vtákov? To ich lietadlo počas pádu »nazbieralo«? Mäso vtákov však bolo úplne »čerstvé« a vyzeralo normálne a »živo«, hovorí svedkyňa. Čo sa nedalo povedať o telách ľudí. A ešte jedna vec je nápadná: Videli sme mnoho kufrov, ale vo všetky boli zabalené zimné veci. »Bolo však leto. V kufroch neboli letné veci, všetko iba teplé oblečenie.«

To celé vytvára presvedčivý obraz. Ako sme na základe tvrdení svedkyne zistili, staré boli nielen mŕtvoly, ale aj fotografie. To, že žiaden mobil nebolo možné zapnúť by mohlo svedčiť o tom, že všetky mobily boli poškodené - alebo aj o tom, že ich akumulátory boli dávno vybité. Odevy nepasovali k ročnému obdobiu. V Kuala Lumpur, v mieste určenia letu MH 17, bolo v júli 23 až 32 stupňov.

Z týchto »kolaterálnych dôkazov« možno odvodiť iba jeden záver: v mieste zrútenia lietadla sa nachádzali skutočne staré mŕtvoly. Ďalším dôkazom tejto skutočnosti je chýbajúca krv, vodnaté kaluže, zápach formalínu a biely až zelenkavý odtieň mŕtvol. Na jednej strane by to mohol byť znak rozkladu, avšak až po piatich až dvanástich dňoch! Na strane druhej mohlo ísť aj o pleseň, aká vzniká na telách, ktoré neboli dôkladne zakonzervované. Čo svedčí o tom, že mŕtvoly neboli zakonzervované dôkladne a/alebo boli zakonzervované už dlhšiu dobu. Zaujímavé sú aj (priestorové) rozloženie mŕtvol a zápach formalínu. Ako svedkyňa informovala,

To svedčí o tom, že mŕtvi boli umiestnení v časti trupu nasiaknutej formalínom, ktorá preto páchla viac, ako samotné telá. To by vysvetľovalo aj skutočnosť, prečo väčšina tiel ležala na jednej »hromade«. Jedinečnosť týchto výpovedí spočíva v konzistencii dôkazov a kolaterálnych dôkazov, čiže v ich zhode s nálezmi mŕtvol a vecí (fotografie, odevy atď.). Odhliadnuc od atmosférickej hodnovernosti celého rozhovoru je veľmi nepravdepodobné, že by si niekto niečo také vymyslel. Tvrdenia svedkyne sú o to hodnovernejšie, pretože navzájom sedia a vytvárajú presvedčivý obraz. Už vôbec nehovoriac od dôkazovej hodnoty fotografií. Pretože časti tiel, ktoré z výšky 10 000 metrov dopadnú na asfalt a ležia iba v bezfarebnej mláčke, sú jednoducho nemožné.

To, že svedkyňa necítila pach rozkladu, nie je v rozpore s doterajšími výpoveďami. Ani v doterajších tvrdeniach svedkov sa nehovorilo o pachu rozkladu. Napríklad svedok Igor Girkin informoval iba o tom, že »mnohí z cestujúcich letu MH 17 boli mŕtvi skôr, ako lietadlo odštartovalo «. »Počul som o ľuďoch z miesta nešťastia, ktorí uvádzali že ›značný počet mŕtvol nebol čerstvý‹, povedal pre internetový portál »Russkaja Vesna«, uvádzalo sa na T-Online.

A presne o tom informuje aj svedkyňa stanice Anna News. A pozorovateľ OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) Michael Bociurkiw informoval o »mŕtvolách, ktoré sa čiastočne už začínajú rozkladať« (tamtiež). Čo sa zasa zhoduje so zelenkavou farbou pokožky, ktorú údajne svedkyňa zaznamenala. Od zápachu z rozkladu tiel samotnom teda títo svedkovia tiež nehovorili, čo je prirodzene spôsobené jednak prinajmenšom čiastočne účinným konzervovaním mŕtvych a jednak dominujúcim zápachom chemikálie. Inými slovami, teraz sú k dispozícii prinajmenšom už tri hodnoverné svedecké výpovede, ktoré a bez akéhokoľvek rozporu navzájom dopĺňajú, pričom jedna z nich predstavuje podrobnú a do seba zapadajúcu mozaiku informácií: údajní cestujúci letu MH 17 boli v skutočnosti staré mŕtvoly naložené vo formalíne.

Niet pochýb: Pád lietadla MH 17 Malajzijských aerolínií sa mal stať druhým Sarajevom (zámienkou na rozpútanie vojny, pozn. prekl.). Niekto hodil Rusku a východoukrajinským rebelom pod nohy lietadlo plné mŕtvol: ultimatívna hodená rukavica na začatie tretej svetovej vojny.

Spomínaná reportáž, na ktorú odkazuje autor článku: