Hra zvaná voľby a sloboda slova

Slovenská republika je politicko historicky nový útvar a tak aj deje, ktoré tu priebehajú, sú nezrelé a často aj nezaujímavé. Politické a mocenské štruktúry tvorí náhodný odpad, ktorý sa k moci dostal zhodou okolností po fázovej zmene roku 1989. Tieto štruktúry zatial neprešli takmer žiadným selekčným sitom a aj preto sú na objektívne nízkej úrovni. Očividne to spôsobuje bolenie hlavy každému, kto sa na vec pozrie nezaujate. A na webe naozaj počuť len vzdychanie - a to ani zďaleka nie len proti aktuálne vládnej strane.

Až teraz sa na slovenskej politickej scéne zjavil efekt, ktorý vždy po čas nastane - do hry systému na tzv. "demokraciu" vstúpil nesystémový prvok. Je to taký prvok, ktorý neuzavrel dopredu s vládcami dohodu, že bude iba naoko súťažiť s ostatnými, ale inak sa vždy podriadi. Takýto nesystémový prvok má v súčasnom slovníku názov "extrémista", v minulom systéme sa volal "oportunista", "buržoázny element", "nepriateľ ľudu", "fašista", "nacista" a podobne (niektoré názvy boli z minulosti bezo zmeny prevzaté aj do súčasného režimu).

Pravda, nesystémové prvky vždy boli a budú a ich pokusy vstúpiť do hry tu už boli. Preto slovenský súd zakázal politickú stranu Pospolitosť a urobil aj mnoho podobných perzekučných krokov nielen voči tomuto subjektu, ale aj voči iným. Zatial sa darilo a napríklad do parlamentu za vyše 20 rokov neprenikli žiadne nesystémové prvky - iba zopár agentov, užitočných idiotov, ktorí sa za nesystémovych obyčajných občanov len vydávajú (objektívne tak spôsobujú to, že prienik slobodných prvkov je naopak ťažší).

Na zabránenie prieniku slobody do hier systému slúžia volebné kvóty pre parlament - 5% (niekde majú vraj aj 7) - čo je v "slobodnej spoločnosti" neodôvodniteľná absurdita. Podobné sú kvóty pre platnosť referenda - známych 50% účasti, prakticky nedosiahnutelných. Napriek tomu tentoraz došlo k prieniku cez menej sledované župné voľby, kde človek menom Kotleba postúpil do druhého kola volieb o župana (a sám sa dostal do Banskobystrického župného parlamentu) a už len tým dostal a dostane nevyhnutnú a z hľadiska systému nežiadúcu publicitu. Tu treba pripomenúť, že podobné sa stalo aj v Bratislavskej župe, kde do parlamentu sa dostal Ostrovodský - čo, ak by nebola aktuálna mediálna fixácia na Kotlebu, by spôsobilo samé o sebe asi podobný rozruch.

To je nový prvok na scéne a tak stojí za to sa pozrieť, ako na to systém zareagoval.

V prvom rade najprv zvyšní kandidáti, profesionálni politici, boli nútení sa vyjadriť. Tu treba povedať, že títo, technicky objektívne hlupáci, zrejme nemajú prehľad o situácií a ideologických potrebách. Maňka označil Kotlebu za Hitlera, čo je kontraproduktívne. Kaník sa vyjadril, že vlastne je jasné, že Kotleba je na ceste do parlamentu (a neprejavil pri tom žiadne zhrozenie), Frešo narýchlo kecol, že teraz on preberá agendu a voličov nepostupujúcich kandidátov, vrátane Dobrovodského (na druhý deň to všetko, chudák, odvolával a popieral). Nakoniec sa všetci politici zhodli na rozdelení na "štandardných politikov" - to sú oni, ajhľa, ľavica a pravica zrazu spolu ako brat s bratom, a na "extrémistov" - to je každý iný, to je každý bežný občan.

A čo masmédia? Tu sa pozrime najmä na nástroj kontroly masmédií, Kernovú, ktorej stránka O médiach samozrejme nie je nezávislá, je financovaná NEWTON mediami a cez nich celým korporatívnym systémom. Tá hneď na druhý deň po voľbách prišla na svojich stránkach (mimochodom, zámerne lživo maskované aj ako súkromný blog na Sme) s príkladmi a teda implicitným príkazom, že prestitúti nemajú dať druhému kandidátovi žiaden priestor. Kto teda vyzval, že média majú diskriminovať demokratických kandidátov?

V Pravde je to šefrédaktorka Nora Slišková.

V Hospodárskych novinách šéfredaktor Pater Vavro

V Sme šefrédaktor Matúš Kostolný.

V Aktuálne.sk sa našla celá úderky vyzývajúca na popravenie Horákovej... čo to píšem, na masmediálne popravenie Kotlebu. Tu sú tamojší novodobí boľševici:

Jozef Matej, šéfredaktor
Jakub Filo, zástupca šéfredaktora
Ondrej Kubovič, reportér
Ladislav Bariak, reportér
Simona Blehová, reportérka
Ján Kušnirík, reportér
Martin Erdöfy, športový reportér
Veronika Orviská, editorka a športová reportérka
Stanislava Harkotová, reportérka

Rozmýšlam, či nezačnú spisovať aj novú Antichartu 2013, ktorú by zasa podpísali tie isté svine, čo tú predošlú: od Lasicu až po Štrasera. Ovšem naozaj len tie, pretože bežní ľudia už všade, aj na blogu Kernovej, jasne vyjadrujú, čo si o tejto novej totalite myslia.

Ale sú aj iné hlasy. Niektorí už naznačujú, že ísť proti pravde nemá zmyslu, a namiesto hádzania sa pod Kotlebove kolesá treba ho predbehnúť. Komentátor Sme Juraj Hrabko napísal, že Kotleba vie, čo robí a Ten, čo skončil prvý. Nielen názvy čoto naznačujú, ale hlavne obsah, ktorý ponúka alternatívny pohľad:

- netváriť sa, že požiadavky národovcov aj voči cigáňom sú nejaký extrémizmus,

- netváriť sa, že na Slovensku je v tomto smere zas najhoršie, keď táto téma je aj inde z hladiska systému na oveľa horšej úrovni

Hrabko ukázal svinkám, ako treba prezliekať kabáty, takže uvidíme, či ho pochopili a či to budú akceptovať novú realitu, alebo či zavrú hubu Hrabkovi. V každom prípade je doslova na spadnutie to, že "kariérni politici" sa začnú o Kotlebovu agendu pomaly aj biť. Kotlebovi dnes už nehrozí, že ho zastavia, ale skôr to, že ho okradnú o jeho prácu posledných viac ako desiatich rokov. Jeden z prvých kariérnych aktivistov je bývalý najmladší poslanec Národnej rady za SNS, dnes poslanec banskobystrickej župy, Jakub Gajdošík (Kukláčov na cigáňov)

(foto na titulke: islustračné foto z článku tzv. ľavicových aktivistov, ktorí sa tiež nemohli nepridať ku kritike výsledkov Kotlebových volieb. Za ich propagáciu mi ďakovať nemusia, som za skutočnú pluralitu názorov )