Je roky známym faktom, že USA rešpektujú len tie dohody, ktoré sa im hodia, a oficiálnou politikou Bieleho domu je vydieranie za pomoci rinčania zbraňami. Napokon, rovnako sa chovajú aj mnohé americké spoločnosti v obchode. A slušnosť je v tomto sektore zbytočnosťou, ktorá nič nerieši.
Ak sa vrátime pred rok 1989, najviac sa vyčítalo komunistickým režimom sledovanie vlastných občanov a rôzne spôsoby, akými narušovali tajné služby ich súkromie - odpočúvaním telefónov či monitorovaním súkromnej pošty. Označovalo sa to za diktátorské praktiky, pričom prím v týchto vyhláseniach hrali práve USA. Teda krajina, ktorá postupne povýšila metódy štátneho banditizmu na oficiálnu politiku, a dnes už nemonitoruje len vlastných občanov, ale bezočivo narúša súkromie občanov iných krajín a porušuje medzinárodné právo.
Je k smiechu, že dnes chce únia a predstavitelia členských krajín rokovať s USA o tom, čo pred rokmi neboli ochotní ani vidieť v inom štáte. A zároveň to núti na zamyslenie, aké hodnoty vlastne tento pochybný spolok vyznáva. Špehovanie občanov partnerskej krajiny a pošliapavanie jej zákonov nie je totiž ničím iným, než otvoreným aktom nepriateľstva. Nemusí nás zaujímať žiadne odôvodnenie, a rovnako ani americká paranoja,vidiaca nepriateľa za každým stromom - nakoniec, teroristov, ktorých dnes USA naháňajú a vraždia po celom svete, si v prevažnej miere USA vyzbrojili a vyškolili vo vlastnej réžii. Čím bojovali, tým dnes trpia.
Mlčanie slovenskej vlády je príznačné. Nemusíme si robiť ilúzie a naivne veriť, že zločinný americký program plošného porušovania medzinárodných zákonov a zákonov suverénnych krajín Slovensko obišiel. USA nikdy neboli a nebudú demokratickou krajinou, a už vôbec nie baštou demokracie - dokazuje to dodnes uplatňovaná prax triedenia návštevníkov krajiny a časté odmietanie vstupu ľudí, ktorí si dovolia kritizovať ich politiku a mať iný názor. Žiaľ, práve na Slovensku sme sa nikdy nedočkali vlády, ktorá by dokázala jasne pomenovať rôzne nezákonné, ba i zločinné javy v americkej politike a jasne sa od nich dištancovať.
No mali by sme sa poučiť z minulosti a uvedomiť si, že sme spoznali na vlastnej koži (v auguste 1968), že ten, čo nám dnes upiera právo na súkromie a vlastný názor, nás pokojne dokáže neskôr napadnúť - hoci je na papieri spojenec. Odpočúvanie a monitorovanie obyvateľov cudzej krajiny je priamym aktom štátneho terorizmu, a tento druh politiky by sme mali všetci odmietať - a nerobiť žiadne dohody s gaunermi, ktorí takúto politiku robia a obhajujú, nech majú na to akékoľvek dôvody. Vlastne - čo čakáme od krajiny, ktorú vedú mnohí potomkovia tých, čo kedysi utekali z Európy pred zákonom, alebo systematicky vyvražďovali domorodé obyvateľstvo ?
