A ako to už v histórii býva, tragédiu strieda fraška.
Na rozhodnutí francúzskeho komedianta Gérarda Depardieua (teraz už Жерара Депардье) prijať ruský pas mala vplyv jeho hlavná rola v televíznom filme s francúzskym názvom Raspoutine, ktorý vznikol v roku 2011 vo francúzsko-ruskej koprodukcii. Okázalý historický Petrohrad, fascinujúca príroda západnej Sibíri a silný príbeh o slabom Rusku na začiatku 20. storočia urobili svoje. Depardieu si prišiel po svoje nové doklady až do Kremľa, kde mu ich Putin za úprimného smiechu Rusov odovzdal. Takmer sto rokov od násilnej smrti sa tak tieň jurodivého Rasputina opäť na chvíľu dostal do blízkosti najvyšších predstaviteľov Rusi. Dobrá príležitosť vrátiť sa do minulosti a začudovať sa, čo také je na jeho vražde "záhadné a nejasné". Máme predsa dosť vierohodných informácií o tom, akú rolu tento chorý muž zohral v službách perverzných štruktúr finančnej kabaly. Hej. Užvtedy.
Naším sprievodcom pri výprave do minulosti bude uhladená postavička z TV filmu Raspoutine. Áron Simanovič. To je ten pofidérny pán, ktorého spomína aj Solženicyn vo svojej tabuizovanej knihe Dvesto rokov spolu. Simanovič, židovský chazaroid narodený na Ukrajine, bol podvodník a hazardný hráč - čo bolo príznačné pre rodiacu sa dobu bankárov, ktorú máme v súčasnosti možnosť užívať si v plnej sile. Kto je natoľko osprostený propagandou, že nie je schopný uniesť pravdu o tom, akú rolu zohrali tzv. židia aj prostredníctvom choromyseľného Rasputina pri rozpade cárskeho Ruska a nástupe sadistickej sionistickej totality v komunistickom rúchu, nech láskavo v tomto momente odkape inam.
Tak teda Áron Simanovič. Nie je možné zrekonštruovať, ako sa tento nevzdelaný žid z Ukrajiny, ktorý ani poriadne neovládal ruštinu, stal sekretárom Grigorija Rasputina, keď bol Rasputinov vplyv na cársku rodinu na svojom vrchole. Oficiálne je Simanoviť deklarovaný ako obchodník s briliantami, ale podľa údajov z ruského archívu to bol hazardný hráč, podvodník a celkovo pofidérna kreatúra. Každopádne dostával peniaze... veľa peňazí.Časť z nich odovzdával Rasputinovi, aby korumpoval cárskych predstaviteľov v prospech "židovskej veci". Napríklad aby počas prvej svetovej vojny nemuseli židia narukovať do vojny a mohli si miesto toho voľkať doma a vzdelávať sa namiesto ruských chlapcov krvácajúcich v zákopoch. To bola veľká vec - nemusieť ísť do vojny.
Po Rasputinovej smrti a Simanovičovom odchode z Ruska vyšla pod Simanovičovým menom chvastavá kniha Rasputin a židia. Napriek tomu, že je v nej množstvo nepresností, nie je celá vymyslená. Hlavnou misiou Simanoviča bolo aj podľa tejto knihy viesť Rasputina k tomu, aby zbavoval cára "antisemitizmu". Nie je bez zaujímavosti, že desať dní pred Rasputinovou popravou sa Rasputinovi podarilo presvedčiť cársku rodinu, aby bol oslobodený bankár D.L. Rubinštejn, odsúdený na 20 rokov za podvody a intrigovanie proti cárstvu. Každopádne už bolo na zabitie Rasputina neskoro - finančná a personálna mašinéria od New Yorku cez Francúzsko, Nemecko, Švédsko a Fínsko na uhradenie rozvratu Ruska už bola rozbehnutá. Komu niečo hovorí meno Parvus - financmajster boľševickej revolúcie, ten vie, že bol spojený s Rubinštejnom. A nechýbal v tomto spolku ani Bronštejn-Trocký a ďalšie sadistické kreatúry, definované svojím takzvaným židovstvom. Mimochodom, Bronštejn-Trocký sa stal v januári 2017 členom B´nai Brith - organizácie, ktorú mala vo veľkej úcte napríklad vláda takzvanej slovenskej premiérky Ildiky Radičovej.
Snáď len poznámka k nenávisti chazaroidov voči Rusom - nezabudli napriek bežiacim storočiam na rok 965, keď Svjatoslav zasadil rozhodujúcu ranu Chazarskej ríši.
Späť k stepnému nomádovi Simanovičovi. Po Rasputinovej smrti bol v Berlíne a Paríži, kde sa o ňom vedelo, že je zapojený do siete zabezpečujúcej "sovietske" peniaze. Nejaký čas bol tento prašivý nomád v Palestíne a potom sa usídlil v africkej Libérii, kde sa stal blízkym priateľom libérijského prezidenta a ovplyvnil, že Libéria hlasovala v prospech zločinného rozdelenia Palestíny. No a tam sa už potom naozaj stal obchodníkom s diamantmi, známymi ako krvavé. Často bol vídaný na veľvyslanectve ZSSR v Libérii a netajil sa svojím obdivom voči boľševickému režimu. Skapal v roku 1978 vo vysokom veku, ktorý je pre stepných chazaroidov príznačný. Mal 105 rokov.
Rusko bolo v čase Rasputina v rozklade. Komu sa - napriek vyplakávaniu - enormne darilo, boli židovské bankárske a obchodnícke rodiny. Chazaroidní židia mali veľký vplyv vo všetkých sférach ruského života. Sprievodným úkazom rozvratu ruskej spoločnosti boli rôzne náboženské sekty. Rasputin bol bezosporu členom jednej z nich. Do týchto siekt ľahšie presakoval jed výmyslov o "neprestajnom prenasledovaní úbohých židov", ale celkovo nebolo pravoslávie voči zločinnej kmeňovej ideológii odolné.
Jestvoval údajne obraz - olejomaľba Jekateriny II. s hadom, ktorý bol symbolom judaizmu. Po boľševickej revolúcii zmizol.
V roku 2013 prichádza Rasputin - Depardieu do Ruska, ktorého predstavitelia predovšetkým poznajú históriu svojej krajiny. Preto všelijakí súčasní Rubinštejni trčia na Sibíri. A už sa nezopakuje Stolypinova chyba slovanskej mäkkosti a citlivosti.
Pokračovanie o časoch Rasputina čoskoro - nejaké konkrétne informácie o Simanovičovej misii u chlpatého blázna v hemofilickom Rusku začiatku 20. storočia.