To, že si Benedikt XVI vo svojej knihe Ježiš Nazaretský nevšíma tradičné učenie Cirkvi o Židoch, potvrdzované na všetkých úrovniach počas celej histórie Cirkvi, nie je nijako prekvapivé. Je to v súlade s jeho taktikou mlčať vo svojich katechézach a kázňach o nepohodlných skutočnostiach. Napríklad, počas septembrového príhovoru o Sv. Petrovi Damianim nespomenul jeho epochálnu kampaň proti sodomitským klerikom. A počas generálnej audiencie 23.3.2011, v katechéze o Sv. Vavrincovi (Lorenzovi) z Brindisi nespomenul jeho mimoriadne úspešný a pápežom podporovaný proselytizmus medzi Židmi a tiež nespomenul ako sv. Vavrinec s krížom v ruke viedol kresťanskú armádu do bitky s mnohonásobnou tureckou presilou. Víťaznej bitky. Čo je horšie, úplne skreslil a prekrútil svätcovu prácu a evanjeliovú horlivosť, keď ju pripodobnil neduživému typu modernej evanjelizácie a utopickému ekumenickému projektu, ktorý usiluje o mier medzi náboženstvami, pričom neusiluje o jedinú záruku skutočného pokoja, obrátenie všetkých duší na pravú katolícku vieru. Zdôrazňujúc svätcovu lásku k Písmu a úspešné diplomatické pôsobenie povedal:
"Úspech, z ktorého sa Vavrinec radoval nám pomáha pochopiť, že aj dnes, usilujúc o ekumenický dialóg s tou istou nádejou, konfrontácia so sv. Písmom čítaným v Tradícii Cirkvi predstavuje nevyhnutný prvok a je mimoriadne dôležitá, ako som sa snažil pripomenúť v aj Apoštolskej exhortácii Verbum Domini." Naopak, viera a dielo sv.Vavrinca sú absolútnym odmietnutím pokoncilného ekumenizmu, hnutia založeného na predpoklade, že žiadny z partnerov v "dialógu" nevlastní Absolútnu Pravdu, schopnú ukončiť tieto nekonečné ekumenické debaty. Nebolo by ľahké nájsť vážnejšiu obžalobu tohoto zradného podujatia ako sú modus vivendi a modus operandi tohoto svätca šesnásteho storočia.
Narodil sa v roku 1559 v talianskom Brindisi, vo veku 16 rokov sa stal vo Verone kapucínom, zložil sľuby a prijal meno Vavrinec, po slávnom diakonovi mučeníkovi. Stal sa generálom kapucínov, bojoval proti Lutherovým bludom a pomáhal oslobodiť Rakúsko z otomanského jarma. Potom poverený pápežom podnikol misiu medzi talianskymi Židmi s takým zápalom a úspechom, že si získal všeobecný obdiv. V životopise sv.Vavrinca od Paula Guerina stojí:
" Súc informovaný o zásluhách otca Vavrinca, nenašiel pápež Klement VIII lepší nástroj, vhodný pre jeho veľké plány s obrátením Židov, oplakávajúc ich bludy a túžiac po ich osvietení. Preto ho povolal, oboznámil ho so svojimi zámermi, požehnal ho a poslal do arény. Doma, bez predpojatosti, bez predsudkov či odporu, s hebrejskou Bibliou v ruke prišiel medzi rabínov, ktorí vidiac, že sa vyzná vo veci a rozpráva k nim jazykom, ktorý im je blízky, považovali ho najskôr za jedného z nich. Jeho vľúdne spôsoby, zdvorilý a milý tón si získali priazeň jeho nepriateľov zvedavých na to čo hovorí, tí ho obklopili a pozornosť poslucháčov povzbudila tohoto šampióna katolíckej viery. Brat Vavrinec pomocou svojej viery a erudície predkladal nevyvrátiteľné argumenty a získal si tak dav zhromaždených Židov.Aké víťazstvo! Niektorí z najpevnejších stĺpov judaizmu sa jeho náhľadmi prebudili, iní boli naplnení pochybnosťami, a významný počet prozelytov prosil o krst, zatiaľ čo rabíni, ktorí vo svojich bludoch zotrvali museli obdivovať tohoto vojaka Ježiša Krista. [Les Petits Bollandistes, Vie des Saints, 1865, Vol. VIII, p. 121. ]."
Vo svojej Opera Omnia, sv. Vavrinec niekoľkokrát hovorí o Kristovej smrti a Židoch ako jej hlavných činiteľoch. V piatej knihe (v častiach I, II a III), tvrdí:
"Bola to ctižiadostivosť a hrabivosť Židov, ktoré ich zničili (I, 341; II, 61) napriek obdivu, ktorý cítili ku Kristovej náuke (II, 356-357). Tak, oslepení spravodlivým božím trestom, neveria v Krista, hoci videli všetky Jeho zázraky (I, 71; II, 240, 359, 390). Naopak, opovrhli samotným Kristom (III, 140), nenávideli Ho (I, 492, 515), ba chceli Ho zabiť.V tvrdosti svojho srdca ho hanobili a vysmievali sa z jeho zázrakov (I, 335; II, 136, 364, 390) tak, že sa v mimoriadnom záchvate šialenstva dožadovali prepustenia Barabáša a Kristovej smrti (III, 302). Preto je len spravodlivé, že ich Boh zavrhol (II, 530) a že ako trest za ich bezbožnosť bol zničený Jeruzalem (I, 55) , čo sa stalo štyridsať rokov po Kristovej smrti (III, 359); a že ako trest za tento ich zločin boli uvrhnutí do večného otroctva (II, 392; III, 292), otroctva, horšieho ako bolo Babylonské ba i Egyptské otroctvo ich otcov (I, 37). A to preto, že boli ctižiadostivý a hrabiví (III, 168, 180). Chceli Krista ukameňovať (III, 7, 272) pretože boli naplnení diabolským duchom (III, 32, 70, 122). Mali zvrátenú vôľu (III, 180). Ignorovali jeho Božstvo (III, 14), neverili v Krista a zabili Ho (III, 37, 104, 123, 176, 267) na nabádanie zlého ducha (II, 332), pretože sa báli príchodu Jeho Kráľovstva (II, 361). Ale Kristus sa nie len vyhlásil za Boha a pravého Syna Božieho, ale potvrdil to svojimi obdivuhodnými skutkami (III, 104), takže odmietanie jeho Božstva od veľkej časti Židov nebola len obyčajná negácia, bola to zvrátená náklonnosť, ktorá pramenila v ich prevrátenej a porušenej vôli (I, 342). A svätý učiteľ hovorí, že táto nevedomosť plynúca z prevrátenej náklonnosti, "pôvod všetkého zla", bola príčinou pádu Židov a drží ich až podnes mimo Cirkev, na mieste, kde nemôžu dosiahnuť spásu."
Ak teda, ako Benedikt XVI hovorí, bol sv. Vavrinec úspešný, bolo to v boji proti bludom a v obracaní bludárov. Ďaleko od ceremónii z Assisi, židokresťanského "dialógu", komunity v Taizé a oslavovania republikánskeho triptychu - slobody, rovnosti a bratstva - tak drahého všetkým globalistom. Ďaleko od premeny evanjelizácie v "dialóg medzi veriacimi a neveriacimi" a "budovanie sveta slobody rovnosti a bratstva", ako ju Benedikt predstavil v parížskom príhovore ku stúpencom pochybnej pontifikálnej iniciatívy "Court of gentiles".Kontrast medzi slovami ktoré počujeme od Benedikta XVI a slovami, ktorými sv.Vavrinec vyučoval a obracal neveriacich je obrovský a znepokojujúci.
"Úspech, z ktorého sa Vavrinec radoval nám pomáha pochopiť, že aj dnes, usilujúc o ekumenický dialóg s tou istou nádejou, konfrontácia so sv. Písmom čítaným v Tradícii Cirkvi predstavuje nevyhnutný prvok a je mimoriadne dôležitá, ako som sa snažil pripomenúť v aj Apoštolskej exhortácii Verbum Domini." Naopak, viera a dielo sv.Vavrinca sú absolútnym odmietnutím pokoncilného ekumenizmu, hnutia založeného na predpoklade, že žiadny z partnerov v "dialógu" nevlastní Absolútnu Pravdu, schopnú ukončiť tieto nekonečné ekumenické debaty. Nebolo by ľahké nájsť vážnejšiu obžalobu tohoto zradného podujatia ako sú modus vivendi a modus operandi tohoto svätca šesnásteho storočia.
Narodil sa v roku 1559 v talianskom Brindisi, vo veku 16 rokov sa stal vo Verone kapucínom, zložil sľuby a prijal meno Vavrinec, po slávnom diakonovi mučeníkovi. Stal sa generálom kapucínov, bojoval proti Lutherovým bludom a pomáhal oslobodiť Rakúsko z otomanského jarma. Potom poverený pápežom podnikol misiu medzi talianskymi Židmi s takým zápalom a úspechom, že si získal všeobecný obdiv. V životopise sv.Vavrinca od Paula Guerina stojí:
" Súc informovaný o zásluhách otca Vavrinca, nenašiel pápež Klement VIII lepší nástroj, vhodný pre jeho veľké plány s obrátením Židov, oplakávajúc ich bludy a túžiac po ich osvietení. Preto ho povolal, oboznámil ho so svojimi zámermi, požehnal ho a poslal do arény. Doma, bez predpojatosti, bez predsudkov či odporu, s hebrejskou Bibliou v ruke prišiel medzi rabínov, ktorí vidiac, že sa vyzná vo veci a rozpráva k nim jazykom, ktorý im je blízky, považovali ho najskôr za jedného z nich. Jeho vľúdne spôsoby, zdvorilý a milý tón si získali priazeň jeho nepriateľov zvedavých na to čo hovorí, tí ho obklopili a pozornosť poslucháčov povzbudila tohoto šampióna katolíckej viery. Brat Vavrinec pomocou svojej viery a erudície predkladal nevyvrátiteľné argumenty a získal si tak dav zhromaždených Židov.Aké víťazstvo! Niektorí z najpevnejších stĺpov judaizmu sa jeho náhľadmi prebudili, iní boli naplnení pochybnosťami, a významný počet prozelytov prosil o krst, zatiaľ čo rabíni, ktorí vo svojich bludoch zotrvali museli obdivovať tohoto vojaka Ježiša Krista. [Les Petits Bollandistes, Vie des Saints, 1865, Vol. VIII, p. 121. ]."
Vo svojej Opera Omnia, sv. Vavrinec niekoľkokrát hovorí o Kristovej smrti a Židoch ako jej hlavných činiteľoch. V piatej knihe (v častiach I, II a III), tvrdí:
"Bola to ctižiadostivosť a hrabivosť Židov, ktoré ich zničili (I, 341; II, 61) napriek obdivu, ktorý cítili ku Kristovej náuke (II, 356-357). Tak, oslepení spravodlivým božím trestom, neveria v Krista, hoci videli všetky Jeho zázraky (I, 71; II, 240, 359, 390). Naopak, opovrhli samotným Kristom (III, 140), nenávideli Ho (I, 492, 515), ba chceli Ho zabiť.V tvrdosti svojho srdca ho hanobili a vysmievali sa z jeho zázrakov (I, 335; II, 136, 364, 390) tak, že sa v mimoriadnom záchvate šialenstva dožadovali prepustenia Barabáša a Kristovej smrti (III, 302). Preto je len spravodlivé, že ich Boh zavrhol (II, 530) a že ako trest za ich bezbožnosť bol zničený Jeruzalem (I, 55) , čo sa stalo štyridsať rokov po Kristovej smrti (III, 359); a že ako trest za tento ich zločin boli uvrhnutí do večného otroctva (II, 392; III, 292), otroctva, horšieho ako bolo Babylonské ba i Egyptské otroctvo ich otcov (I, 37). A to preto, že boli ctižiadostivý a hrabiví (III, 168, 180). Chceli Krista ukameňovať (III, 7, 272) pretože boli naplnení diabolským duchom (III, 32, 70, 122). Mali zvrátenú vôľu (III, 180). Ignorovali jeho Božstvo (III, 14), neverili v Krista a zabili Ho (III, 37, 104, 123, 176, 267) na nabádanie zlého ducha (II, 332), pretože sa báli príchodu Jeho Kráľovstva (II, 361). Ale Kristus sa nie len vyhlásil za Boha a pravého Syna Božieho, ale potvrdil to svojimi obdivuhodnými skutkami (III, 104), takže odmietanie jeho Božstva od veľkej časti Židov nebola len obyčajná negácia, bola to zvrátená náklonnosť, ktorá pramenila v ich prevrátenej a porušenej vôli (I, 342). A svätý učiteľ hovorí, že táto nevedomosť plynúca z prevrátenej náklonnosti, "pôvod všetkého zla", bola príčinou pádu Židov a drží ich až podnes mimo Cirkev, na mieste, kde nemôžu dosiahnuť spásu."
Ak teda, ako Benedikt XVI hovorí, bol sv. Vavrinec úspešný, bolo to v boji proti bludom a v obracaní bludárov. Ďaleko od ceremónii z Assisi, židokresťanského "dialógu", komunity v Taizé a oslavovania republikánskeho triptychu - slobody, rovnosti a bratstva - tak drahého všetkým globalistom. Ďaleko od premeny evanjelizácie v "dialóg medzi veriacimi a neveriacimi" a "budovanie sveta slobody rovnosti a bratstva", ako ju Benedikt predstavil v parížskom príhovore ku stúpencom pochybnej pontifikálnej iniciatívy "Court of gentiles".Kontrast medzi slovami ktoré počujeme od Benedikta XVI a slovami, ktorými sv.Vavrinec vyučoval a obracal neveriacich je obrovský a znepokojujúci.