...krátené...
1.Reformná legislatíva a jej dopady na občana
Celú reformu tvorilo šesť reformných zákonov, ktoré prijala Národná rada SR
v októbri 2004 (zákony nadobudli účinnosť v januári 2005):
• Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti 576/2004 Z.z.
• Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti 577/2004 Z.z.
• Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve 578/2004 Z.z.
• Zákon o záchrannej zdravotnej službe 579/2004 Z.z.
• Zákon o zdravotnom poistení 580/2004 Z.z.
• Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
581/2004 Z.z.
Zákony mali nanovo definovať základné funkcie zdravotníctva a spôsob jeho
fungovania. Podľa ich autorov mali otvoriť cestu k zvyšovaniu zodpovednosti jednotlivca za
svoj zdravotný stav prostredníctvom zvýšenia spoluúčasti občanov na hradení nákladov
spojených so zdravotnou starostlivosťou.
Výsledkom snaženia reformného tímu je však negatívny dopad reformy na dostupnosť
(napr. v dôsledku zrušenia rajonizácie) a rovnosť v prístupe k zdravotníckej starostlivosti,
ktorý pocítili predovšetkým tzv. sociálne zraniteľné skupiny (občania nad 60 rokov,
dlhodobo chorí pacienti a pod.), pretože zvýšenie miery finančnej spoluúčasti občana na
zdravotnej starostlivosti najviac postihlo práve ich. Tento dopad na ekonomicky zraniteľné
skupiny bol čiastočne zmiernený zavedením niektorých výnimiek z povinnosti platby
u lekára, pričom neskôr došlo i k zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť občanom
v hmotnej núdzi. V domácnostiach dôchodcov aj napriek všetkým týmto opatreniam došlo
podľa Štatistického úradu SR k výraznému, mnohokrát finančne nezvládnuteľnému nárastu
výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Aj keď jedným z hlavných cieľov reformy bolo obmedziť dopyt po zdravotnej
starostlivosti cestou zvýšenia nákladov, ktoré sú spojené s návštevou lekára (pozn. - poplatky
mali obmedziť spotrebu najmä zo strany občanov, ktorí podľa autorov reformy pomoc
lekárov v skutočnosti nepotrebujú) počet návštev ambulancií primárnej ambulantnej
starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti výrazne nepoklesol, a to ani
v dôsledku toho, že za obdobie 2002 - 2006 vzrástol počet poskytovateľov primárnej
ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, čo sa malo prejaviť
minimálne v poklese priemerného počtu návštev na jednu ambulanciu.
Zvýšením spoluúčasti pacienta formou vyššieho doplatku za lieky a zdravotnícke
pomôcky, ako aj zavedením 20,- Sk poplatku za recept, mala byť obmedzená spotreba liekov,
na ktorú vynakladáme približne jednu tretinu celkových zdrojov zdravotníctva. Skutočnosť je
však taká, že za rok 2005 došlo aj napriek zavedeným opatreniam k nárastu nákladov za lieky
až o 2 miliardy Sk. Podľa analýzy "Reforma zdravotníctva SR 2003-2006 (Social Impact
Assessment)" z júla 2006 od autora Mgr. Juraja Karpiša doplatok pacienta za lieky za
obdobie rokov 2002 - 2005 vzrástol až o 70%, čo indikuje, že uskutočnené zmeny viedli
k zníženiu dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a nie k očakávanému zníženiu
spotreby liekov a podielu výdavkov na lieky. Uvedenú skutočnosť dávame do pozornosti
i z toho dôvodu, že spomínanú analýzu si dal pripraviť ešte bývalý minister Rudolf Zajac,
avšak jej výsledky nezverejnil, nakoľko nezodpovedali jeho predstavám.
Celú reformu tvorilo šesť reformných zákonov, ktoré prijala Národná rada SR
v októbri 2004 (zákony nadobudli účinnosť v januári 2005):
• Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti 576/2004 Z.z.
• Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti 577/2004 Z.z.
• Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch,
stavovských organizáciách v zdravotníctve 578/2004 Z.z.
• Zákon o záchrannej zdravotnej službe 579/2004 Z.z.
• Zákon o zdravotnom poistení 580/2004 Z.z.
• Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
581/2004 Z.z.
Zákony mali nanovo definovať základné funkcie zdravotníctva a spôsob jeho
fungovania. Podľa ich autorov mali otvoriť cestu k zvyšovaniu zodpovednosti jednotlivca za
svoj zdravotný stav prostredníctvom zvýšenia spoluúčasti občanov na hradení nákladov
spojených so zdravotnou starostlivosťou.
Výsledkom snaženia reformného tímu je však negatívny dopad reformy na dostupnosť
(napr. v dôsledku zrušenia rajonizácie) a rovnosť v prístupe k zdravotníckej starostlivosti,
ktorý pocítili predovšetkým tzv. sociálne zraniteľné skupiny (občania nad 60 rokov,
dlhodobo chorí pacienti a pod.), pretože zvýšenie miery finančnej spoluúčasti občana na
zdravotnej starostlivosti najviac postihlo práve ich. Tento dopad na ekonomicky zraniteľné
skupiny bol čiastočne zmiernený zavedením niektorých výnimiek z povinnosti platby
u lekára, pričom neskôr došlo i k zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť občanom
v hmotnej núdzi. V domácnostiach dôchodcov aj napriek všetkým týmto opatreniam došlo
podľa Štatistického úradu SR k výraznému, mnohokrát finančne nezvládnuteľnému nárastu
výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Aj keď jedným z hlavných cieľov reformy bolo obmedziť dopyt po zdravotnej
starostlivosti cestou zvýšenia nákladov, ktoré sú spojené s návštevou lekára (pozn. - poplatky
mali obmedziť spotrebu najmä zo strany občanov, ktorí podľa autorov reformy pomoc
lekárov v skutočnosti nepotrebujú) počet návštev ambulancií primárnej ambulantnej
starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti výrazne nepoklesol, a to ani
v dôsledku toho, že za obdobie 2002 - 2006 vzrástol počet poskytovateľov primárnej
ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej starostlivosti, čo sa malo prejaviť
minimálne v poklese priemerného počtu návštev na jednu ambulanciu.
Zvýšením spoluúčasti pacienta formou vyššieho doplatku za lieky a zdravotnícke
pomôcky, ako aj zavedením 20,- Sk poplatku za recept, mala byť obmedzená spotreba liekov,
na ktorú vynakladáme približne jednu tretinu celkových zdrojov zdravotníctva. Skutočnosť je
však taká, že za rok 2005 došlo aj napriek zavedeným opatreniam k nárastu nákladov za lieky
až o 2 miliardy Sk. Podľa analýzy "Reforma zdravotníctva SR 2003-2006 (Social Impact
Assessment)" z júla 2006 od autora Mgr. Juraja Karpiša doplatok pacienta za lieky za
obdobie rokov 2002 - 2005 vzrástol až o 70%, čo indikuje, že uskutočnené zmeny viedli
k zníženiu dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok a nie k očakávanému zníženiu
spotreby liekov a podielu výdavkov na lieky. Uvedenú skutočnosť dávame do pozornosti
i z toho dôvodu, že spomínanú analýzu si dal pripraviť ešte bývalý minister Rudolf Zajac,
avšak jej výsledky nezverejnil, nakoľko nezodpovedali jeho predstavám.
O nedokonalosti šestice reformných zákonov svedčí aj skutočnosť, že za posledných
10 mesiacov registruje Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len "MZ") návrhy profesijných
a stavovských organizácií, ako aj samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 334
úprav týchto zákonov. Napr. Slovenská lekárska komora listom zo dňa 6.3.2007 požiadala
MZ o zabezpečenie 78 legislatívnych zmien, ktoré sa dotýkajú zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Niektoré z právnych noriem pripravených za predchádzajúce volebné obdobie boli už
viacnásobne menené a dopĺňané tak, že v súčasnosti sú ich ďalšie legislatívne zmeny
nepriechodné v Legislatívnej rade vlády, ktorá od MZ žiada spracovanie a predloženie nových
úplných znení týchto právnych noriem.
Zmeny, ktoré MZ v oblasti legislatívy (vydanej v predchádzajúcom volebnom období)
za 10 mesiacov uskutočnilo, podrobne uvádzame v prílohe č. 1.
2. Oblasť zdravotného poistenia
Na trhu zdravotného poistenia u nás pôsobí momentálne 6 zdravotných poisťovní:
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Spoločná zdravotná poisťovňa a.s., Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s., Apollo zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a Európska
zdravotná poisťovňa a.s. .
V SR existujúci solidárny systém verejného zdravotného poistenia by mal v súlade
s platnou legislatívou garantovať všetkým poistencom rovnakú zdravotnú starostlivosť, čo
však v našom systéme neplatí, pretože súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom
cielených marketingových aktivít získali do svojho poistného kmeňa dokázateľne zdravšiu
časť našej populácie. Vzhľadom na to, že štát negarantuje platobnú schopnosť súkromných
zdravotných poisťovní, nákladovo najdrahší pacienti zostávajú poistení vo Všeobecnej
zdravotnej poisťovni.
Pretože prerozdeľovací mechanizmus nie je správne nastavený, lebo nezohľadňuje
skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných pacientov (je založený len
na prerozdeľovaní financií na základe veku a pohlavia poistencov), vzniká nepomer medzi
nákladmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a objemom finančných prostriedkov, ktoré táto
poisťovňa získa v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu od iných zdravotných poisťovní.
Prijatím reformných zákonov v roku 2004 nastala v súvislosti so zdravotným
poistením systémová zmena, ktorá narušila jeden zo základných princípov verejného
zdravotného poistenia - neziskovosť, čím sa vybrané poistné stalo majetkom súkromných
poisťovní a to namiesto toho, aby tieto finančné prostriedky poisťovne iba spravovali za
adekvátnu odmenu.
Cieľom tejto zmeny bolo vytvorenie takého podnikateľského prostredia, aby
podnikateľské subjekty priamo alebo nepriamo napojené na finančné skupiny (napríklad
Penta, J&T) profitovali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Keďže povinnosť
odvádzať príslušné čiastky poistného do systému verejného zdravotného poistenia je v SR
uložená zákonom, tieto podnikateľské subjekty majú de facto zdroj príjmov garantovaný
legislatívou.
Zámerom finančných skupín je vytvoriť uzavretý finančný reťazec všetkých prvkov
v systéme, teda vlastniť zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
10 mesiacov registruje Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej len "MZ") návrhy profesijných
a stavovských organizácií, ako aj samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 334
úprav týchto zákonov. Napr. Slovenská lekárska komora listom zo dňa 6.3.2007 požiadala
MZ o zabezpečenie 78 legislatívnych zmien, ktoré sa dotýkajú zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Niektoré z právnych noriem pripravených za predchádzajúce volebné obdobie boli už
viacnásobne menené a dopĺňané tak, že v súčasnosti sú ich ďalšie legislatívne zmeny
nepriechodné v Legislatívnej rade vlády, ktorá od MZ žiada spracovanie a predloženie nových
úplných znení týchto právnych noriem.
Zmeny, ktoré MZ v oblasti legislatívy (vydanej v predchádzajúcom volebnom období)
za 10 mesiacov uskutočnilo, podrobne uvádzame v prílohe č. 1.
2. Oblasť zdravotného poistenia
Na trhu zdravotného poistenia u nás pôsobí momentálne 6 zdravotných poisťovní:
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Spoločná zdravotná poisťovňa a.s., Dôvera zdravotná
poisťovňa a.s., Apollo zdravotná poisťovňa a.s., Union zdravotná poisťovňa a.s. a Európska
zdravotná poisťovňa a.s. .
V SR existujúci solidárny systém verejného zdravotného poistenia by mal v súlade
s platnou legislatívou garantovať všetkým poistencom rovnakú zdravotnú starostlivosť, čo
však v našom systéme neplatí, pretože súkromné zdravotné poisťovne prostredníctvom
cielených marketingových aktivít získali do svojho poistného kmeňa dokázateľne zdravšiu
časť našej populácie. Vzhľadom na to, že štát negarantuje platobnú schopnosť súkromných
zdravotných poisťovní, nákladovo najdrahší pacienti zostávajú poistení vo Všeobecnej
zdravotnej poisťovni.
Pretože prerozdeľovací mechanizmus nie je správne nastavený, lebo nezohľadňuje
skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných pacientov (je založený len
na prerozdeľovaní financií na základe veku a pohlavia poistencov), vzniká nepomer medzi
nákladmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne a objemom finančných prostriedkov, ktoré táto
poisťovňa získa v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu od iných zdravotných poisťovní.
Prijatím reformných zákonov v roku 2004 nastala v súvislosti so zdravotným
poistením systémová zmena, ktorá narušila jeden zo základných princípov verejného
zdravotného poistenia - neziskovosť, čím sa vybrané poistné stalo majetkom súkromných
poisťovní a to namiesto toho, aby tieto finančné prostriedky poisťovne iba spravovali za
adekvátnu odmenu.
Cieľom tejto zmeny bolo vytvorenie takého podnikateľského prostredia, aby
podnikateľské subjekty priamo alebo nepriamo napojené na finančné skupiny (napríklad
Penta, J&T) profitovali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. Keďže povinnosť
odvádzať príslušné čiastky poistného do systému verejného zdravotného poistenia je v SR
uložená zákonom, tieto podnikateľské subjekty majú de facto zdroj príjmov garantovaný
legislatívou.
Zámerom finančných skupín je vytvoriť uzavretý finančný reťazec všetkých prvkov
v systéme, teda vlastniť zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
distribútorov liekov , lekárne, zdravotné záchranné služby a riešiť finančné toky a tvorbu
hospodárskeho výsledku podľa svojich potrieb.
Výsledkom je zisk zdravotných poisťovní, ktorý po zdanení za rok 2006 predstavuje
1,92 miliardy Sk, pričom reálne ide o odčerpanie 2,3 miliardy Sk z prostriedkov verejného
zdravotného poistenia. Tieto finančné prostriedky, ktoré zdravotnícke zariadenia nevyhnutne
potrebujú na svoju činnosť sa bezdôvodne kumulujú na účtoch zdravotných poisťovní bez
toho, aby štát mal na ne akýkoľvek dosah.
Pokiaľ ide o súkromné zdravotné poisťovne, tie vytvorili za rok 2006 zisk vo výške
1,54 miliardy Sk a to aj napriek vysokému čerpaniu správneho fondu. Štátne poisťovne
vytvorili za rovnaké obdobie zisk vo výške 375,9 miliónov Sk. Súkromné zdravotné
poisťovne zisk môžu použiť na rôzne účely, to znamená aj mimo rezortu zdravotníctva, oproti
tomu štátne poisťovne svoj zisk použijú na nákup zdravotnej starostlivosti, pretože túto
skutočnosť dokáže ministerstvo poistencom garantovať.
Podľa platnej legislatívy, prostriedky z verejného zdravotného poistenia majú byť
použité na nákup zdravotnej starostlivosti. Keďže štátne zdravotné poisťovne sa riadili
ustanovením tohto zákona, zákonite nemohli vytvoriť také vysoké zisky ako súkromné
zdravotné poisťovne.
Rovnaká filozofia sa prejavila aj pri čerpaní finančných prostriedkov na prevádzkovú
činnosť zdravotných poisťovní. Tým, že súkromné poisťovne na tento účel čerpali neúmerne
veľa financií, doslova premrhali peniaze poistencov na vlastnú réžiu, hoci tie mali ísť na
nákup zdravotnej starostlivosti. Aj to je dôkaz o priehľadných zámeroch predchádzajúcej
vlády. Pred tým, ako bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac, existovala limitácia objemu
financií, ktoré mohli byť použité na prevádzkové náklady. Tie boli vyčlenené do takzvaného
Správneho fondu.
Súkromné zdravotné poisťovne čerpali v roku 2006 na svoju prevádzkovú činnosť
finančné prostriedky vo výške od 5,69 % do 9,13 % z objemu vybraného poistného. Pre
porovnanie - štátne zdravotné poisťovne na rovnaký účel za to isté obdobie vynaložili 3,16 %
(Spoločná zdravotná poisťovňa a.s.) a 3,37 % (Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.) z objemu
vybraného poistného.
Od 1. 1. 2007 súčasná vláda príslušnou legislatívou opäť obmedzila čerpanie
finančných prostriedkov na prevádzkové účely zdravotných poisťovní, konkrétne 4%
správnym fondom.
http://www.skmed.sk/files/Aktualny_vyvoj.pdf
hospodárskeho výsledku podľa svojich potrieb.
Výsledkom je zisk zdravotných poisťovní, ktorý po zdanení za rok 2006 predstavuje
1,92 miliardy Sk, pričom reálne ide o odčerpanie 2,3 miliardy Sk z prostriedkov verejného
zdravotného poistenia. Tieto finančné prostriedky, ktoré zdravotnícke zariadenia nevyhnutne
potrebujú na svoju činnosť sa bezdôvodne kumulujú na účtoch zdravotných poisťovní bez
toho, aby štát mal na ne akýkoľvek dosah.
Pokiaľ ide o súkromné zdravotné poisťovne, tie vytvorili za rok 2006 zisk vo výške
1,54 miliardy Sk a to aj napriek vysokému čerpaniu správneho fondu. Štátne poisťovne
vytvorili za rovnaké obdobie zisk vo výške 375,9 miliónov Sk. Súkromné zdravotné
poisťovne zisk môžu použiť na rôzne účely, to znamená aj mimo rezortu zdravotníctva, oproti
tomu štátne poisťovne svoj zisk použijú na nákup zdravotnej starostlivosti, pretože túto
skutočnosť dokáže ministerstvo poistencom garantovať.
Podľa platnej legislatívy, prostriedky z verejného zdravotného poistenia majú byť
použité na nákup zdravotnej starostlivosti. Keďže štátne zdravotné poisťovne sa riadili
ustanovením tohto zákona, zákonite nemohli vytvoriť také vysoké zisky ako súkromné
zdravotné poisťovne.
Rovnaká filozofia sa prejavila aj pri čerpaní finančných prostriedkov na prevádzkovú
činnosť zdravotných poisťovní. Tým, že súkromné poisťovne na tento účel čerpali neúmerne
veľa financií, doslova premrhali peniaze poistencov na vlastnú réžiu, hoci tie mali ísť na
nákup zdravotnej starostlivosti. Aj to je dôkaz o priehľadných zámeroch predchádzajúcej
vlády. Pred tým, ako bol ministrom zdravotníctva Rudolf Zajac, existovala limitácia objemu
financií, ktoré mohli byť použité na prevádzkové náklady. Tie boli vyčlenené do takzvaného
Správneho fondu.
Súkromné zdravotné poisťovne čerpali v roku 2006 na svoju prevádzkovú činnosť
finančné prostriedky vo výške od 5,69 % do 9,13 % z objemu vybraného poistného. Pre
porovnanie - štátne zdravotné poisťovne na rovnaký účel za to isté obdobie vynaložili 3,16 %
(Spoločná zdravotná poisťovňa a.s.) a 3,37 % (Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.) z objemu
vybraného poistného.
Od 1. 1. 2007 súčasná vláda príslušnou legislatívou opäť obmedzila čerpanie
finančných prostriedkov na prevádzkové účely zdravotných poisťovní, konkrétne 4%
správnym fondom.
http://www.skmed.sk/files/Aktualny_vyvoj.pdf