...krátené...
Je konkrétne známe, že naša vládna koalícia avizovala už v roku 2005 zrušenie Fondu národného majetku, prenesením agendy na MF SR, kde by príslušný útvar dokončil usporadúvanie k jednotlivým privatizovaným subjektom, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozdávaniu štátnych prostriedkov (na rok 2007 už touto vládou určených viac ako 2 miliardy Sk) - na utajené odpustky platieb, premlčaných platieb od privatizérov. Pre odstúpenie KDH z vládnej koalície boli vypísané predčasné voľby a k zrušeniu FNM a Slovenskej konsolidačnej, a.s. už nedošlo. Začiatkom roku 2006 vyhlásil premiér Dzurinda zastavenie privatizácie en bloc. Napriek fatálnym dôsledkom neuchopenia manažérskej kontroly štátu v Transpetrole, SPP, strate Slovnaftu, došlo k násilnej privatizácii 66 % + 1 akcií Slovenských elektrární štátnym talianskym monopolom Enel. Opodstatnená nevôľa Ficovej vlády bola pojatá do Programového vyhlásenia vlády, ako neprivatizovať ďalšie strategické štátne podniky. Autor príspevku uviedol, že práve pri privatizácii distribučných spoločností boli fatálne oslabené možnosti štátu riadiť a usmerňovať strategické podniky, umožnil sa presun kapitálu do rúk nadnárodných koncernov E.ON, EdF a RWE. Už v roku 2005 minister spravodlivosti Daniel Lipšic presadil zákon o zákaze utajovania zmlúv, podmienok v dohodách a zmluvách medzi štátom a zahraničným nadobúdateľom - privatizérom.
Protiústavne riadené, štátom manipulované a utajované boli procesy už v malej privatizácii, ktorej priebeh sa zvrhol na holandské dražby, systémovým vytvorením mafií na celom území štátu. Podobne dopadla kupónová aj veľká privatizácia, keď len úzka skupina fyzických a právnických osôb mohla skupovať akcie štátnych podnikov fondami pri neexistencii akciového trhu, čím boli diskriminovaní všetci slušní a poctiví občania. Vlády a parlamenty po roku 1990 vedome umožnili nadobudnúť rozhodujúcu časť národného majetku len úzkej špekulatívne vybranej skupine vyprofilovanej najmä z nomenklatúry KSČ a ŠtB. Porušená bola ústavná rovnosť práva vlastniť majetok ostatnými občanmi. Zo strany WJC a Židovskej náboženskej obce išlo o dobre pripravenú rearizáciu, resp. kontraarizáciu majetku z obdobia I. Slovenskej republiky aj nad rámec reštitúcií. Namiesto vyslyšania ulice a odsúdenia aspoň 15 - tich najextrémnejších komunistov a eštebákov už v decembri 1989, došlo k majetkovému prevratu, dohode a Prvej hrubej čiare za minulosťou, odpustenie a Verejnosťou proti násiliu dohodnuté zastúpenie komunistov, eštebákov a židov v Slovenskej národnej rade a všetkých vládach.
Po znárodnení v roku 1948, Husákom presadzovanej autonómie Slovenska a roku 1968 prijatej federácii, bol v rámci vyrovnávania sa s Čechmi dosiahnutý obrovský priemyselný a hospodársky rozmach Slovenska a objem vytvoreného národného majetku sa zväčšil dvadsaťnásobne.
Odovzdaním manažérskej kontroly v strategických podnikoch - distribučných spoločností minoritným akcionárom, ich štát posunul na úroveň Transpetrolu a Slovenského plynárenského priemyslu, kde už do zásadných rozhodnutí nemá štát ako väčšinový akcionár nárok zasahovať. Štát je v postavení prizerajúceho sa, ako sa s jeho bývalými strategickými podnikmi zahraničné koncerny pohrávajú a odsávajú tu vyprodukovaný zisk mimo republiku. Dočasný populizmus nebránil Róbertovi Ficovi osobne sa ponižovať a angažovať v nátlakoch na SPP, k cenám dodávok plynu pre domácnosti, úľav pre dôchodcov, pričom, keď bol v opozícii a vtedajšou vládnou koalíciou vybraný do privatizačnej komisie a mal nielen teoretickú možnosť ovplyvniť formu privatizácie, alebo nepripustiť privatizáciu SPP, (alebo aspoň rúry plynovodu, z ktorých plynul 100% zisk štátu) a zamedziť odovzdaniu manažérskej kontroly menšinovému akcionárovi, radšej zbabelo rezignoval. Minister Jahnátek zákonom zmenil kompetencie Úradu riadenia sieťových odvetví (URSO), regulačného orgánu, najvýznamnejšiu a najdôležitejšiu podmienku jeho nezávislosti, zdegradoval straníckymi nomináciami členov regulačnej rady a vedenia úradu. Parlament dokonca 6.11.2008 schválil vládny návrh zákona, podľa ktorého ceny bude určovať vláda namiesto ÚRSO vo vzťahu k SPP a podobným prípadom.
Mečiar nepripustil referendum ani pri delení federácie, vedome s KDH zabránil aplikácii platného lustračného zákona, umožnil neústavnú privatizáciu národného majetku (Ivan Šimko HN z 29.2.2008). Fico sa zatiaľ nepoučil, aby našiel alternatívu k tak významnému úradu, akým ÚRSO je, aby bola zaručená jeho nestrannosť, kvalifikovanosť, objektivita pri stanovovaní cien v dodávkach všetkých druhov energií (bez vplyvu lobovania), tepla a vody a aby nekonal v zhode s výrobcami a dodávateľmi energií a ich korupčnými záujmami.
Najvýsostnejšou spoločenskou požiadavkou, ktorú žiadne vlády od roku 1990 doposiaľ nezabezpečili, je ochrana občanov a zabezpečenie ich dôstojného plnohodnotného života. V predošlých obdobiach Fico iba argumentoval, že doterajšie vládne koalície boli protiľudové, pričom v nich mali zásadne väčšinové zastúpenie bývalí najvyšší nomenklatúrni komunisti (Plevzovi amicenkovia) Schuster, Migaš, Ftáčnik, Kanis, Weiss, zlodeji, trestanci a podvodníci zo SNS, HZDS, ZRS, SOP a ANO. Ďalších opätovne, vedome poveruje štátnymi funkciami, zastúpením v orgánoch spoločností s účasťou štátu, v štátnej a verejnej správe a na ambasádach - J. Migaš (brat privatizoval OZKN Prešov), P. Weiss s Kanisom vyrobili Majského. Do zoznamu treba zaradiť aj ďalších, akými sú: P. Hamžík, vykrádač európskych fondov s Rolandom Tóthom, Muňko (ŠtB ukradol Satur), Rezeš jr., Schuster jr., Bednár, Zsoldos, Volf, Melocík, Pecka, Čečot, Izidor Počiatek, Murgaš ...
Protiústavne riadené, štátom manipulované a utajované boli procesy už v malej privatizácii, ktorej priebeh sa zvrhol na holandské dražby, systémovým vytvorením mafií na celom území štátu. Podobne dopadla kupónová aj veľká privatizácia, keď len úzka skupina fyzických a právnických osôb mohla skupovať akcie štátnych podnikov fondami pri neexistencii akciového trhu, čím boli diskriminovaní všetci slušní a poctiví občania. Vlády a parlamenty po roku 1990 vedome umožnili nadobudnúť rozhodujúcu časť národného majetku len úzkej špekulatívne vybranej skupine vyprofilovanej najmä z nomenklatúry KSČ a ŠtB. Porušená bola ústavná rovnosť práva vlastniť majetok ostatnými občanmi. Zo strany WJC a Židovskej náboženskej obce išlo o dobre pripravenú rearizáciu, resp. kontraarizáciu majetku z obdobia I. Slovenskej republiky aj nad rámec reštitúcií. Namiesto vyslyšania ulice a odsúdenia aspoň 15 - tich najextrémnejších komunistov a eštebákov už v decembri 1989, došlo k majetkovému prevratu, dohode a Prvej hrubej čiare za minulosťou, odpustenie a Verejnosťou proti násiliu dohodnuté zastúpenie komunistov, eštebákov a židov v Slovenskej národnej rade a všetkých vládach.
Po znárodnení v roku 1948, Husákom presadzovanej autonómie Slovenska a roku 1968 prijatej federácii, bol v rámci vyrovnávania sa s Čechmi dosiahnutý obrovský priemyselný a hospodársky rozmach Slovenska a objem vytvoreného národného majetku sa zväčšil dvadsaťnásobne.
Odovzdaním manažérskej kontroly v strategických podnikoch - distribučných spoločností minoritným akcionárom, ich štát posunul na úroveň Transpetrolu a Slovenského plynárenského priemyslu, kde už do zásadných rozhodnutí nemá štát ako väčšinový akcionár nárok zasahovať. Štát je v postavení prizerajúceho sa, ako sa s jeho bývalými strategickými podnikmi zahraničné koncerny pohrávajú a odsávajú tu vyprodukovaný zisk mimo republiku. Dočasný populizmus nebránil Róbertovi Ficovi osobne sa ponižovať a angažovať v nátlakoch na SPP, k cenám dodávok plynu pre domácnosti, úľav pre dôchodcov, pričom, keď bol v opozícii a vtedajšou vládnou koalíciou vybraný do privatizačnej komisie a mal nielen teoretickú možnosť ovplyvniť formu privatizácie, alebo nepripustiť privatizáciu SPP, (alebo aspoň rúry plynovodu, z ktorých plynul 100% zisk štátu) a zamedziť odovzdaniu manažérskej kontroly menšinovému akcionárovi, radšej zbabelo rezignoval. Minister Jahnátek zákonom zmenil kompetencie Úradu riadenia sieťových odvetví (URSO), regulačného orgánu, najvýznamnejšiu a najdôležitejšiu podmienku jeho nezávislosti, zdegradoval straníckymi nomináciami členov regulačnej rady a vedenia úradu. Parlament dokonca 6.11.2008 schválil vládny návrh zákona, podľa ktorého ceny bude určovať vláda namiesto ÚRSO vo vzťahu k SPP a podobným prípadom.
Mečiar nepripustil referendum ani pri delení federácie, vedome s KDH zabránil aplikácii platného lustračného zákona, umožnil neústavnú privatizáciu národného majetku (Ivan Šimko HN z 29.2.2008). Fico sa zatiaľ nepoučil, aby našiel alternatívu k tak významnému úradu, akým ÚRSO je, aby bola zaručená jeho nestrannosť, kvalifikovanosť, objektivita pri stanovovaní cien v dodávkach všetkých druhov energií (bez vplyvu lobovania), tepla a vody a aby nekonal v zhode s výrobcami a dodávateľmi energií a ich korupčnými záujmami.
Najvýsostnejšou spoločenskou požiadavkou, ktorú žiadne vlády od roku 1990 doposiaľ nezabezpečili, je ochrana občanov a zabezpečenie ich dôstojného plnohodnotného života. V predošlých obdobiach Fico iba argumentoval, že doterajšie vládne koalície boli protiľudové, pričom v nich mali zásadne väčšinové zastúpenie bývalí najvyšší nomenklatúrni komunisti (Plevzovi amicenkovia) Schuster, Migaš, Ftáčnik, Kanis, Weiss, zlodeji, trestanci a podvodníci zo SNS, HZDS, ZRS, SOP a ANO. Ďalších opätovne, vedome poveruje štátnymi funkciami, zastúpením v orgánoch spoločností s účasťou štátu, v štátnej a verejnej správe a na ambasádach - J. Migaš (brat privatizoval OZKN Prešov), P. Weiss s Kanisom vyrobili Majského. Do zoznamu treba zaradiť aj ďalších, akými sú: P. Hamžík, vykrádač európskych fondov s Rolandom Tóthom, Muňko (ŠtB ukradol Satur), Rezeš jr., Schuster jr., Bednár, Zsoldos, Volf, Melocík, Pecka, Čečot, Izidor Počiatek, Murgaš ...
Ak je to tak, ako autor uvádza, že spoločnostiam umožňuje za dobré výsledky hospodárenia v roku 2006 vyplatiť odmeny a rozdeliť až 10 % z dosiahnutého čistého zisku pomerom jednej šestiny tabuľkovým zamestnancom, päť šestín vrcholovým manažérom a členom orgánov spoločností, tak ide o vedome organizované okrádanie obyvateľstva. O týchto skutočnostiach majú povinnosť informovať verejnosť zástupcovia štátu, ktorí boli Ficom dosadení do orgánov týchto spoločností.
V denníku SME z 25.6.2007 hovorca ZSE, a.s. uviedol, že ZSE dosiahla vlani (v roku 2006) čistý zisk 3, 383 miliardy korún, z čoho 10 % je 338, 3 milióna korún, údajne rozdelených na odmeny. Pri súčasnom stave 1400 zamestnancov ZSE dostali tabuľkoví zamestnanci priemerné odmeny 42 000,- Sk za dobré hospodárske výsledky v roku 2006. Tí, ktorí zamestnancov hnali, motivovali k vysokým výkonom a kvalitnej práci, manažéri, tých je 36 vrátane nových politicky, v júni 2007, nominovaných členov predstavenstiev a dozorných rád, si nadelili odmeny po cca 8,2 milióna korún k ročným príjmom 4 mil. Sk. Takto dosiahli manažéri v ZSE súhrnný príjem v priemere cca 12 miliónov korún Slovenských, v ktorých nie sú započítané príjmy z iných funkcií v štátnych organizáciách (riaditeľ stratégie v PMÚ, CHR), MVO a ďalších privátnych spoločnostiach, kde majú zastúpenie.
Z celkového čistého zisku ZSE, a. s. 3,4 miliardy Sk za rok 2006 rozdelila spoločnosť 2,8 miliardy Sk na dividendy akcionárom a zostatok 600 miliónov Sk mohla rozdeliť na odmeny. Na čo bol použitý rozdiel 240 miliónov Sk by mali opäť odpovedať a zverejniť zástupcovia štátu v orgánoch spoločností ZSE dosadených po unbundlingu k 1.7.2007, t.j. po rozčlenení spoločnosti.
Bolo by vhodné otvoriť verejnú diskusiu, či je 200-násobok odmeny manažéra ZSE k odmene kmeňového zamestnanca a 25-násobok ročného príjmu manažéra k ročnému príjmu kmeňového zamestnanca primerané, premrštené, zaslúžené, prípadne nezaslúžené, keď v samotnom, veľkom, zjednotenom Nemecku, už niekoľko rokov prebiehajú diskusie o znižovaní týchto extrémnych rozdielov. Aby zachránil kapitalizmus pred špekulantmi s cennými papiermi založených na rizikových hypotékach varuje aj Luxemburský premiér Jean Claude Juncker, hovorí o neúnosnosti nadmerných platov manažérov bánk, spoločností, burzových maklérov, čo predstavuje doslova pohromu pre celý svet. Nicolas Sarkozy kritizoval darebáckych riaditeľov, Holandsko pripravuje zákon progresívneho zdaňovania odstupného manažérov spoločností a bánk s cieľom eliminovať excesy manažérov. Jeden z najväčších koncernov na svete E.ON (paradox, že vznikol v roku 1999 spojením menších koncernov VEBA a VIAG) podnikajúci v energetike, expandoval do všetkých štátov východnej Európy, ktoré sa stali pridruženými členmi EÚ a postupuje v akvizíciách ďalej na východ. Za 8 rokov od svojho vzniku E.ON výhodnými nákupmi energetických strategických podnikov od postkomunistických skorumpovaných vlád naakumuloval kapitál, ktorým by bol schopný skúpiť všetky sprivatizované podniky Slovenskej republiky od roku 1991, bez ohľadu na odvetvia a ešte by mu ostal najmenej dvojtretinový balík (zo 60 miliárd Eur) na akvizície v iných krajinách.
V denníku SME z 25.6.2007 hovorca ZSE, a.s. uviedol, že ZSE dosiahla vlani (v roku 2006) čistý zisk 3, 383 miliardy korún, z čoho 10 % je 338, 3 milióna korún, údajne rozdelených na odmeny. Pri súčasnom stave 1400 zamestnancov ZSE dostali tabuľkoví zamestnanci priemerné odmeny 42 000,- Sk za dobré hospodárske výsledky v roku 2006. Tí, ktorí zamestnancov hnali, motivovali k vysokým výkonom a kvalitnej práci, manažéri, tých je 36 vrátane nových politicky, v júni 2007, nominovaných členov predstavenstiev a dozorných rád, si nadelili odmeny po cca 8,2 milióna korún k ročným príjmom 4 mil. Sk. Takto dosiahli manažéri v ZSE súhrnný príjem v priemere cca 12 miliónov korún Slovenských, v ktorých nie sú započítané príjmy z iných funkcií v štátnych organizáciách (riaditeľ stratégie v PMÚ, CHR), MVO a ďalších privátnych spoločnostiach, kde majú zastúpenie.
Z celkového čistého zisku ZSE, a. s. 3,4 miliardy Sk za rok 2006 rozdelila spoločnosť 2,8 miliardy Sk na dividendy akcionárom a zostatok 600 miliónov Sk mohla rozdeliť na odmeny. Na čo bol použitý rozdiel 240 miliónov Sk by mali opäť odpovedať a zverejniť zástupcovia štátu v orgánoch spoločností ZSE dosadených po unbundlingu k 1.7.2007, t.j. po rozčlenení spoločnosti.
Bolo by vhodné otvoriť verejnú diskusiu, či je 200-násobok odmeny manažéra ZSE k odmene kmeňového zamestnanca a 25-násobok ročného príjmu manažéra k ročnému príjmu kmeňového zamestnanca primerané, premrštené, zaslúžené, prípadne nezaslúžené, keď v samotnom, veľkom, zjednotenom Nemecku, už niekoľko rokov prebiehajú diskusie o znižovaní týchto extrémnych rozdielov. Aby zachránil kapitalizmus pred špekulantmi s cennými papiermi založených na rizikových hypotékach varuje aj Luxemburský premiér Jean Claude Juncker, hovorí o neúnosnosti nadmerných platov manažérov bánk, spoločností, burzových maklérov, čo predstavuje doslova pohromu pre celý svet. Nicolas Sarkozy kritizoval darebáckych riaditeľov, Holandsko pripravuje zákon progresívneho zdaňovania odstupného manažérov spoločností a bánk s cieľom eliminovať excesy manažérov. Jeden z najväčších koncernov na svete E.ON (paradox, že vznikol v roku 1999 spojením menších koncernov VEBA a VIAG) podnikajúci v energetike, expandoval do všetkých štátov východnej Európy, ktoré sa stali pridruženými členmi EÚ a postupuje v akvizíciách ďalej na východ. Za 8 rokov od svojho vzniku E.ON výhodnými nákupmi energetických strategických podnikov od postkomunistických skorumpovaných vlád naakumuloval kapitál, ktorým by bol schopný skúpiť všetky sprivatizované podniky Slovenskej republiky od roku 1991, bez ohľadu na odvetvia a ešte by mu ostal najmenej dvojtretinový balík (zo 60 miliárd Eur) na akvizície v iných krajinách.