Nádej na dobrú žatvu dvíhajú obilninári, ktorí mali väčšie šťastie na dážď, ale hlavne zasiali slovenské odrody pšenice. Tie skvele vzdorovali suchu a dali o tretinu až polovicu vyššie úrody ako zahraničné sorty.
Prvé dejstvo žatvy dopadlo s mínusovým skóre. Nie zopár, ale celé desiatky podnikov z Podunajskej nížiny už ohlásili pád hektárových úrod pšenice k trom ba až dvom tonám. Všetko nahráva scenáru, že by sa produkcia obilnín mohla medziročne znížiť až o 600- či 700-tisíc ton.
Lenže pád nemusí byť taký hlboký. Straty na poklese úrod totiž sťahujú podniky, ktoré sa vyhli trendu posledných rokov osievať produktívne zahraničné pšenice a zostali verné odrodám domáceho šľachtenia.
Za bučianskymi pšenicami stojí slávny šľachtiteľ Bohumír Kábrt. V priebehu desaťročí pracoval s ruskými, ukrajinskými a mexickými genetickými zdrojmi pšenice. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vyšľachtil legendárnu Amiku, neskôr Ilonu či dodnes pestovanú Vigintu. Spolu s odrodami kolegov Melichera Bartalasosa zo Solar a Štefana Szamáka zo Sládkovičova umožnili dosiahnuť Slovensku sebestačnosť. Šľachtiteľský prínos pre obilninársku sebestačnosť vyčíslili na sklonku federácie na dve miliardy korún.
"Kábrt zakomponoval do slovenských odrôd vysokú odolnosť proti suchu, ktorou sa vyznačovali odrody z ruských a ukrajinských lesostepí," všíma si Tibor Roháčik. Túto cennú vlastnosť rozvíja ďalej v bučianskych odrodách Kábrtova dcéra Jana Sokolovičová a je základom ďalších slovenských, ako aj moravských odrôd.
Zastúpenie slovenských pšeníc však nezodpovedá ani ich úrodovému potenciálu, ale najmä výnimočnej schopnosti odolávať vrtochom počasia. "Pomer zahraničných odrôd voči slovenským je 80:20, mal by byť presne opačný, alebo aspoň 50:50," podotýka Tibor Roháčik.
Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/slovenske-psenice-sucho-nezdolalo-dtf-/sk_ekonomika.asp?c=A120716_150920_sk_ekonomika_p01#ixzz20qjOffgO
Prvé dejstvo žatvy dopadlo s mínusovým skóre. Nie zopár, ale celé desiatky podnikov z Podunajskej nížiny už ohlásili pád hektárových úrod pšenice k trom ba až dvom tonám. Všetko nahráva scenáru, že by sa produkcia obilnín mohla medziročne znížiť až o 600- či 700-tisíc ton.
Lenže pád nemusí byť taký hlboký. Straty na poklese úrod totiž sťahujú podniky, ktoré sa vyhli trendu posledných rokov osievať produktívne zahraničné pšenice a zostali verné odrodám domáceho šľachtenia.
Za bučianskymi pšenicami stojí slávny šľachtiteľ Bohumír Kábrt. V priebehu desaťročí pracoval s ruskými, ukrajinskými a mexickými genetickými zdrojmi pšenice. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vyšľachtil legendárnu Amiku, neskôr Ilonu či dodnes pestovanú Vigintu. Spolu s odrodami kolegov Melichera Bartalasosa zo Solar a Štefana Szamáka zo Sládkovičova umožnili dosiahnuť Slovensku sebestačnosť. Šľachtiteľský prínos pre obilninársku sebestačnosť vyčíslili na sklonku federácie na dve miliardy korún.
"Kábrt zakomponoval do slovenských odrôd vysokú odolnosť proti suchu, ktorou sa vyznačovali odrody z ruských a ukrajinských lesostepí," všíma si Tibor Roháčik. Túto cennú vlastnosť rozvíja ďalej v bučianskych odrodách Kábrtova dcéra Jana Sokolovičová a je základom ďalších slovenských, ako aj moravských odrôd.
Zastúpenie slovenských pšeníc však nezodpovedá ani ich úrodovému potenciálu, ale najmä výnimočnej schopnosti odolávať vrtochom počasia. "Pomer zahraničných odrôd voči slovenským je 80:20, mal by byť presne opačný, alebo aspoň 50:50," podotýka Tibor Roháčik.
Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/slovenske-psenice-sucho-nezdolalo-dtf-/sk_ekonomika.asp?c=A120716_150920_sk_ekonomika_p01#ixzz20qjOffgO