Je to otrepaná anekdota. Prečo Mojžiš roky vláčil vyvolený národ po Blízkom východe? Lebo kamkoľvek prišli, zmrštili židia nosíky a vyhlásili "tu to smrdí, poďme ďalej." Nakoniec dorazili na miesto, ktoré nepáchlo. A odvtedy majú Arabi ropu a židia čerstvý vzduch. Ak neberieme do úvahy smog vyprodukovaný izraelskými elektrárňami spaľujúcimi uhlie a záhadné úniky chemikálií.
Faktom je, že na území Palestíny, ktoré obsadili židovskí kolonizátori prevažne východoeurópskej proveniencie, žiadne významné uhľovodíkové zásoby nie sú. Rovnako ako na finančné dotácie zo Západu, je Izrael od svojho čudesného vzniku v roku 1948 odkázaný aj na dodávky energií. Kým v tom prvom je so stavom spokojný, v druhom by sa rád preklasifikoval na ropnú a plynovú veľmoc. Možno si niekto spomenie na rok 2003 a nadšené správy o obrovskom nálezisku ropy, ktoré bude saturovať nielen potreby Izraela, ale umožní aj export. Pri jeho odhalení zohral kľúčovú rolu akýsi geológ z Moskvy, ktorý spáchal aliju - odchod do Izraela, aby sa tam etnicky aj profesijne zrealizoval. O rok neskôr už vyšla len strohá správa, že obrovské nálezisko je nerentabilné. Verme, že onen geológ zostal medzi seberovnými kšeftovať so zajačími kožkami a nevrátil sa przniť geológiu do Ruska
Odvtedy sa pravidelne aj v tunajších lokálnych chápadlách korporátnej mediálnej Gorgony / Medúzy objavujú články o úžasnom uhľovodíkovom potencáli Sionu. O netrpezlivosti Izraela pri svojej transformácií na vyvoleného uhľovodíkového exportéra svedčí aj bizarná správa spred pol roka o "dodávkach zemného plynu pre Indiu" vraj namiesto kontraktu Indie s Iránom. Odhliadnuc od toho, že plynovod z Iránu do Indie sa veselo buduje, Izrael ponúkal niečo, čo možno začne ťažiť v roku 2013 a čo mu až tak celkom nepatrí (s tým si Izrael nezvykne robiť starosti, ale teraz môže byť všetko inak). Navyše ponúkol plyn Indii v čase, keď bolo zrejmé, že dodávky zemného plynu z Egypta do Izraela, ktoré saturujú asi 40 % izraelskej spotreby, sú krajne neisté. V dôsledku hlbokého rozvratu egyptskej spoločnosti, spôsobeného preľudnenosťou a núdzou všetkého - aj energetického - druhu dodávky plynu z Egypta skutočne krátko po izraelských plynových sľuboch ustali a v Zemi zasľúbenej zavládla panika. Egypt prestal dodávať zemný plyn do Izraela čiastočne v dôsledku stúpajúcej domácej spotreby a tenčiacich sa ložísk, ale aj pre potupné platobné podmienky. Izrael za egyptský plyn platil málo alebo vôbec. Kompenzovali to daňoví poplatníci USA korumpovaním Husního Mubaraka (to je ten dementný starec, ktorý bol celé desaťročia na výplatnej listine USA a doviedol Egypt na pokraj kolapsu). Mubarak je na smetisku dejín a USA už peniaze na rozhadzovanie nemajú. Izraelu hrozí, že židia budú musieť v lete vypínať klimatizáciu a možno aj mrazáky, kde si nostalgicky uskladňujú gefilte fiš podľa receptu babičky z Mukačeva.
Takáto ropno-plynová mizéria nebola v Izraeli vždy. Keď v roku 1938 stavali Rotschildovci rafinériu v Haife ako prípravu na kolonizátorský projekt Izrael, mohli počítať s bohatými dodávkami ropy z Iraku. Ropovod z irackého Mósulu do Haify bol strategickou energetickou tepnou - ale len do roku 1948. Potom Iračania židovských kolonizátorov od ropy odstavili a bolo nutné hľadať šťavu inde. Po niekoľkých tristne suchých rokoch zorganizovala CIA v Iráne štátny prevrat - operáciu Ajax po zvrhnutí demokraticky zvoleného premiéra Mosaddeka nainštalovala do čela štátu tupého despotu šáha Rézu Pahlavího. V jeho brutálnom režime sa Izraelu darilo výtečne a na iránskej rope sa nielen sám zadarmo nacical, ale aj kšeftovaním s iránskou ropou chutne bohatol. Až do iránskej revolúcie v roku 1979. (Snáď je teraz jasnejšia obsedantná nenávisť Izraela voči Iránu a snaha dostať všetko iránske bohatstvo späť pod svoju kontrolu.) Zhodou okolností v tom čase istý Henry Kissinger nariadil Spojeným štátom americkým, že majú Izraelu garantovať v mimoriadnych situáciách energetickú bezpečnosť - dodávky uhlia, ropy a plynu. A keďže Izrael ako taký je sám jedna veľká mimoriadna situácia, garancie USA platia stále. A realizujú sa napríklad "demokratizáciou" Iraku, ale o tom o chvíľku.
Izrael mal zabezpečené dodávky ropy aj z Ruska. Až kým neprišlo leto 2006 a teroristický útok Izraela na Libanon. Možno si pamätáte, že vtedy pred židom utekal skoro milión Libanončanov a židovská armáda sadisticky zlikvidovala celú libanonskú diaľničnú infraštruktúru, mosty, nemocnice, školy... Vtedy sa vydesil aj inak odvážny novinár Robert Fisk, ktorý mal šťastie, že strela vypálená židovským teroristom z helikoptéry tesne minula sanitku Červeného kríža, v ktorej sedel aj on. Rusko vtedy dodávky ropy do Izraela na protest proti izraelským zverstvám stoplo. Výrazne to pomohlo zastaviť izraelské psychopatické vyčínanie, s ktorým si Západ nevedel poradiť. Navyše Rusko nedávno definitívne rozhodlo, že plynovod Goluboj potok nebude mať odbočku do Izraela. Presnejšie povedané, rozhodol Putin. A tak je nám jasnejšie, prečo nás západná propaganda - v Podkarpatí s využitím všelijakých lokálnych potratov, ktorí za peniaze urobia hocičo - núti nenávidieť Rusko.
Vráťme sa však k Iraku - hlavnému ropnému cecku Spojených štátov amerických a Izraela. Hneď po porážke bývalého amerického kamaráta Saddáma Husajna sa začalo hovoriť o obnovení ropovodu z Mósulu do Haify. Bolo by to však tak priamočiare vysvetlenie záujmu USA o Irak, že s tým Američania prestali a dopravovali irackú ropu do Izraela tankermi. V uplynulých dňoch sa však prevalilo, že iracká ropa sa dostáva do Izraela aj cez Jordánsko. Jordánsky hašemitský králik síce prskal, že to je lož, ale my vieme o ňom svoje.
Lenže Irak sa čoraz viac stavia na zadné a chce robiť samostatnú ropnú politiku.
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
A čo Sýria?, spýtal by sa jeden. Dobrá otázka. Prednedávnom sa v Damašku uskutočnilo stretnutie ministrov energetiky Sýrie, Iraku a Iránu, na ktorom sa dohodli na spoločnom postupe pri transporte iránskej a irackej ropy cez Sýriu na pobrežie Stredozemného mora a odtiaľ do Európy. Tento projekt ešte viac posilní už aj tak významnú rolu Sýrie v európskej energetike. Teraz je snáď pochopiteľnejšia snaha vražedných "Priateľov Sýrie", vrátane saudskoarabskej svoloče, zraziť Sýriu na kolená a dostať pod kontrolu jej územie aj celé Stredozemné more.
Aby sme sa však vrátili k snu Sionu dávkovať svetu energie ako dávkuje jedlo deťom v koncentračnom tábore Gaza. Zatiaľ nie je schopný zabezpečiť si stabilné dodávky ropy a zemného plynu ani pre seba. A tak vytiahol eso z rukáva kaftanu - ropu z bridlíc. Veľký hit, pretože dnes všetky korporátne média vykrikujú o tom, ako bridlice zmenia svet. Vlastne ako ho zmení Amerika prostredníctvom svojho bridlicového plynu.
Sú to síce ideologické bláboly, ktoré majú ďaleko od reality, ale taký je už dnešný Západ. A tak ide meniť svet aj Izrael - ropou z bridlíc. Nový svetový energetický poriadok má nastoliť izraelská Šfela pri Jeruzaleme, kde sa v bridliciach ukrýva fantastických 250 miliárd barelov pravej sionistickej ropy. A to je vraj len začiatok. Všetky významné ropné spoločnosti, ktoré disponujú náročnými technológiami aj know-how dali od tohto blbého projektu ruky preč. Naveľa-naveľa sa ho chopila firma IDT, pôsobiaca v telekomunikáciách a v oblasti médií, ktorú podporujú "sionistickí filantropi" bankár Jakob Rotschild, manažér hedžových fondov Michael Steinhard a mediálny magnát Rupert Murdoch. Nevedno, či si trio bezcharakterných kreténov na prieskum Šfely prenajme nejakého Šlojma pôvodne z Podmoskovia, ktorý nedopatrením vyštudoval geológiu a potešil Moskvu tým, že spáchal aliju. Alebo to bude ďalší kabalistický projekt a pôjde v ňom o dve veci, v ktorých sú rotschildo-murdochovia skutočne výteční: prepieranie peňazí a kotenie PR správ o genialite Sionu. Každopádne z toho ešte nikto nikdy benzín ani polyolefíny nevyrobil.
Keď máme mať my málo elektriny, nech Gaza nemá žiadnu, vyhlásil dnes židovský minister
Hľa, Izrael - vyvolený "exportér energií do Európy aj Ázie".
Pánko v čepičke sa zabudol zmieniť o tom, že špiny zo židovskej armády vybombardovali v roku 2006 elektráreň v Gaze, čo je v normálnom svete hodnotené ako vojnový zločin
a že v súčasnosti majú celú energetickú infraštruktúru koncentračného tábora Gaza, odrezaného od sveta, plne pod kontrolou. Povestné sú napríklad obštrukcie, ktoré robia s dodávkami dízlu pre jedinú elektráreň v koncentráku.
Palestínčania v Gaze sa však môžu na celý Izrael aj s jeho vyvoleným blackoutom vysrať, pretože budú mať zemný plyn z Egypta. Momentálne palestínski inžinieri pracujú na konverzii elektrárne na plyn.
Môžu, samozrejme, očakávať sabotáže od Izraela, prípadne rovno ďalšie bombardovanie elektrárne. Tento by sa to však izraelskému zmrdskému systému už neprepieklo ako v roku 2006.