...krátené...
Pokus o rekonštrukciu príletu M. R. Štefánikado vlasti, ktorý mal tragický koniec.
Slovenská republika 2010
Slovenská republika 2010
Široko koncipovaný dokumentárny film Pavla Kanisa , ktorý sa pokúsil na základe dlhoročného zberu a prípravy dokumentárnych materiálov, dokrútiek vytvoriť dokumentárny film, v ktorom by boli objasnené okolnosti návratu M.R.Štefánika do vlasti. Pozitívom filmu je, že nabúrava tradovanú teóriu, hypotézu o údajnej samovražde Štefánika, resp. jeho zostrelenie. Na základe nových faktov prichádza k záveru, že pád lietadla Caproni, na ktorom sa viezol Štefánik domov so 4 talianskymi letcami bola tragická nehoda zapríčinená zlými poveternostnými podmienkami.
A tak som očakával, že meno pani Hanky Ponickej v 68 minútovom dokumente Štefánik. Príbeh hrdinu. Vlasť - vysielaného dňa dňa 5. mája 2012 pochopiteľne zaznie, alebo zaznie aspoň zmienka o akcii HOSU na Bradle z času vrcholiaceho komunizmu, keďže film sa venoval ďalším "dozvukom" okolo Štefánika. Mýlil som sa. Po nekonečných počítačových simuláciách pádu Štefánikovho Caproni a po siahodlhom básnení na záver tohto dokumentu film skončil. Môj údiv nebral konca kraja - až kým som na konci nezaznamenal meno Pavol Kanis. Minister obrany, historik, režisér, komunista. Len niekoľko údajov:
Wikipédia píše: PhDr. Pavol Kanis, CSc. (* 27. augusta 1948, Praha) je bývalý slovenský politik. Študoval históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a vyštudoval aj Právnickú fakultu UK. Vo funkcii ministra obrany SR (za SDĽ) bol v r. 1994 a v r. 1998-2001. Z funkcie abdikoval, keď nevedel hodnoverne preukázať pôvod finančných prostriedkov na výstavbu vily.
Vo Vikipédii ani nikde ale nenájdete, čo robil historik Pavol Kanis od roku 1972 až do Novembra 1989 - po ktorom sa stal členom vzniknutej "následníčky" KSČ - SDĽ a následne ministrom obrany.
V zlatých stránkach figuruje ako: KANIMEX, s.r.o. štatutárny orgán: PhDr. Pavol KANIS, CSc.
Firma Kanimex s.r.o., na čele so štatutárnym orgánom a režisérom Pavlom Kanisom : Štefánik. Príbeh hrdinu. Vlasť.
Ešte si spomínam na jednu nehoráznosť. Dňa 14. októbra 1999, teda takmer na 10-te výročie procesu s členmi HOSU, kedy bola súdená aj pani Hanka Ponická, ju denník Nový čas (Vladimír Donner) napadol v článku "Nezákonne vyrúbali staré stromy" s nadtitulkom "Spisovateľka Hana Ponická je obvinená z trestného činu".
O čo šlo? Pani Ponická reštituovala kaštieľ v Podrečanoch (pri Lučenci) spolu so starým parkom, v ktorom prastaré stromy, hroziace každou chvíľou spadnúť - ohrozovali bezpečnosť. Pani Ponická ich dala vyrúbať, mala na to právo, pretože to bol jej majetok a priamo bola ona tou ohrozenou osobu, pretože sa venovala údržbe parku.
Vladimír Donner si v tom istom čísle Nového Času dovolil napísal poznámku "Rezeš a Ponická", v ktorej spisovateľku a disidentku nepriamo označil ako "nekultúrnu a nemorálnu". Takže veľmi radi si "rypli" do ženy, disidentky, a prirovnali ju k divokým "demokratickým privatizérom".
Pani Hanka Ponická zomrela v auguste 2007. Ján Čarnogurský nad jej truhlou dňa 26. augusta 2007 v Starej Haliči, kde je pochovaná, povedal:
Keď táto krajine bude v budúcnosti potrebovať čeliť pokusom o pozbavenie slobody, a bude hľadať vzory vo svojej minulosti, kedy sa táto krajina dokázala ubrániť, spomenie si na Hanu Ponickú.
http://www.magnificat.sk/archiv-antona-seleckeho/%E2%80%9Ezena-novembra%E2%80%9C-pani-hanka-ponicka/
Bohužiaľ, ako vidíme, táto krajina veľmi akútne potrebuje čeliť pokusom pozbavenia slobody, ale na spisovateľku Hanu Ponickú si nespomenie. Práve naopak, ani tam, kde by patrilo jej miesto, a to v súvislosti s generálom Milanom Rastislavom Štefánikom, jej nedoprajú ani len zmienku. Nuž prečo?
Viem však, že pani Hanka Ponická by odpustila, keď sa vrátim k jej citátu na začiatok. Nemali by sme si však odpustiť my, ak by sme jej pamiatku nechali trestuhodne zahádzať a zlikvidovať novodobými "historikmi"….