Núdzový stav v nemocniciach je hanbou pravicovej vlády a prehrou lekárov
Ľudovít Števko
Z neoblomného postoja lekárskych odborov v zápase s rezortným ministrom a dosluhujúcou pravicovou vládou by sa mali poučiť všetky odborové združenia, ktoré zastupujú platovo i spoločensky nedocenené profesie.
Kým učitelia, ktorí postupne klesajú na hranicu chudoby, svoj váhavý boj o slušnejšie platy a uznanie rýchlo vzdali, lekári prejavili kus odvahy a vytrvalosti až do neúnosnej miery. Nebyť lekárov, Slováci by boli iba po kútoch reptajúcimi paholkami na spustnutom gazdovstve, tak ako ich pozná okolitý svet. Sympatické bolo, že lekári napriek Uhliarikovým a mediálnym klamstvám dokázali vzdorovať. A mali pravdu aj podporu verejnosti až do bodu zlomu. Napnutá struna medzi možnosťami štátu a požiadavkami lekárskych odborov už praskla a hľadať akú-takú harmóniu bude oveľa ťažšie, ak nie nemožné.
Dobre premyslený kšeft
Vinu na disharmónii majú bez debaty obe strany. Minister zdravotníctva preto, lebo problémy okolo zdravotníctva, platov lekárov a neuváženého projektu transformácie nemocníc nechal prezrieť, lekárske odbory preto, lebo zašli priďaleko, za čiaru možného.
Vinu na disharmónii majú bez debaty obe strany. Minister zdravotníctva preto, lebo problémy okolo zdravotníctva, platov lekárov a neuváženého projektu transformácie nemocníc nechal prezrieť, lekárske odbory preto, lebo zašli priďaleko, za čiaru možného.
Ivan Uhliarik všetku svoju ministerskú pozornosť venoval premene nemocníc na akciové spoločnosti, čo mal byť prvý krok k úplnej privatizácii nemocníc, posledného článku celého zdravotníckeho systému. Tvrdenia Radičovej a Uhliarika, že nemocnice sa privatizovať nebudú, boli iba rozprávkou pre naivných. Podľa toho, ako je nastavený finančne poddimenzovaný systém zdravotníctva na Slovensku, je isté, že sa nemocnice budú naďalej zadlžovať. Zadlžená akciová spoločnosť skôr či neskôr skrachuje a nijaká moc by nezabránila tomu, aby zbankrotované nemocnice lacno neodkúpila istá finančná skupina, ktorá na Slovensku už vlastní lekárne a zdravotnú poisťovňu. A potom, keďže súkromné nemocnice budú musieť pre svojich majiteľov produkovať zisk, zdravie sa bude za drahé peniaze iba kupovať. Tí, čo budú mať deravé vrecká, a takých bude väčšina, budú umierať pred bránami zdravotníckych ústavov. A štát sa bude môcť tváriť - ja nič, ja muzikant. Mikloš s Uhliarikom to mali dobre premyslené.
Dolovanie v zdravotníctve
Ak by nepadla vláda a lekári nezačali štrajkovať, Slovensko by sa stalo experimentálnou európskou enklávou neriadenej eutanázie. Nikde na svete okrem USA nie je väčšina zdravotníctva v súkromných rukách. V Európe je solidárny systém, kde štát vlastní podstatnú časť zdravotníckych zariadení, kontroluje dostupnosť, cenu a kvalitu zdravotníctva. Podľa internetového portálu týždenníka Trend "podnikanie so zdravím" má u nás isté zvláštnosti: "Väčšina riaditeľov privátnych zariadení nemá lekársky pôvod a majú na to dobrý dôvod - viesť súkromnú nemocnicu je rovnaké, ako viesť firmu. Boj o klienta a príjmy si pre veľké vstupné investície vyžadujú viac ekonomické know-how ako diplom z medicíny. Viacerí prišli z úplne odlišného podnikania, niektorí viedli aj plynárenské firmy a iných oslovili vplyvní biznismeni." Teda nie je rozhodujúci diplom z medicíny, ale schopnosť tvrdo dolovať biznis. Boj lekárskych odborov proti nehoráznemu developerstvu ministra zdravotníctva v prospech finančných predátorov bol nielen oprávnený, ale aj veľmi naliehavý.
Ak by nepadla vláda a lekári nezačali štrajkovať, Slovensko by sa stalo experimentálnou európskou enklávou neriadenej eutanázie. Nikde na svete okrem USA nie je väčšina zdravotníctva v súkromných rukách. V Európe je solidárny systém, kde štát vlastní podstatnú časť zdravotníckych zariadení, kontroluje dostupnosť, cenu a kvalitu zdravotníctva. Podľa internetového portálu týždenníka Trend "podnikanie so zdravím" má u nás isté zvláštnosti: "Väčšina riaditeľov privátnych zariadení nemá lekársky pôvod a majú na to dobrý dôvod - viesť súkromnú nemocnicu je rovnaké, ako viesť firmu. Boj o klienta a príjmy si pre veľké vstupné investície vyžadujú viac ekonomické know-how ako diplom z medicíny. Viacerí prišli z úplne odlišného podnikania, niektorí viedli aj plynárenské firmy a iných oslovili vplyvní biznismeni." Teda nie je rozhodujúci diplom z medicíny, ale schopnosť tvrdo dolovať biznis. Boj lekárskych odborov proti nehoráznemu developerstvu ministra zdravotníctva v prospech finančných predátorov bol nielen oprávnený, ale aj veľmi naliehavý.
Potiaľto mal štrajk lekárov pozitívny odkaz pre budúcnosť slovenského zdravotníctva a zdravia občanov. Aj požiadavky zvýšenia platov a dodržiavania Zákonníka práce, aby pre enormné nadčasy nezaspávali anestéziológovia skôr ako ich pacienti v operačných sálach, boli a sú legitímne. Druhou stranou mince je však vyvolanie núdzového stavu v niektorých nemocniciach s niektorými donucovacími prostriedkami stanného práva. Tu lekári stratili priazeň verejnosti a bude dlho trvať, kým si svoju reputáciu napravia. Mnohým pacientom i zdravým ľuďom nejde do hlavy, že sa LOZ neuspokojuje ani s postupným zvýšením lekárskych platov o 300 eur. Našinec, ktorý má najnižšiu mzdu v eurozóne, považuje aj zopár eur za slušné peniaze a požiadavka presahujúca číslo 300 je podľa neho takmer teroristický čin.
Pokrivený systém
Ako je to vlastne s platmi lekárskeho stavu? Podľa štatistických údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý zisťoval v roku 2010 cenu práce, všeobecný lekár zarábal vrátane všetkých odmien či príplatkov 1 024 eur, špecialista - internista dostával 1 225 eur a chirurg 1 564 eur vrátane nočných služieb a nadčasov. Mnohí naši špecialisti, ktorí sa stretávajú na sympóziách v zahraničí s lekármi iných krajín eurozóny, sa hanbia hovoriť o svojej mzde. Veď plat začínajúceho lekára napríklad vo Švédsku je niekoľkonásobne vyšší ako plat slovenského lekára po dvoch atestáciách a dvadsiatich rokoch praxe. Na porovnanie - začínajúci lekár bez atestácie zarobí v USA v prepočte 5 500 eur, vo Švédsku 4 000 eur, vo Švajčiarsku 3 800 eur, v Rakúsku 3 500 eur, v Nemecku 2 500 eur, vo Fínsku 1 800 eur, na Slovensku 600 eur.
Ako je to vlastne s platmi lekárskeho stavu? Podľa štatistických údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý zisťoval v roku 2010 cenu práce, všeobecný lekár zarábal vrátane všetkých odmien či príplatkov 1 024 eur, špecialista - internista dostával 1 225 eur a chirurg 1 564 eur vrátane nočných služieb a nadčasov. Mnohí naši špecialisti, ktorí sa stretávajú na sympóziách v zahraničí s lekármi iných krajín eurozóny, sa hanbia hovoriť o svojej mzde. Veď plat začínajúceho lekára napríklad vo Švédsku je niekoľkonásobne vyšší ako plat slovenského lekára po dvoch atestáciách a dvadsiatich rokoch praxe. Na porovnanie - začínajúci lekár bez atestácie zarobí v USA v prepočte 5 500 eur, vo Švédsku 4 000 eur, vo Švajčiarsku 3 800 eur, v Rakúsku 3 500 eur, v Nemecku 2 500 eur, vo Fínsku 1 800 eur, na Slovensku 600 eur.
Pravdaže, u nás nie sú nízke len platy lekárov. Nemorálny je však priepastný rozdiel medzi spoločenskou hodnotou práce a reálnou mzdou. Kým spoločenská hodnota práce lekára či pedagóga je vysoká a reálna mzda nízka, u niektorých profesií je to naopak. Spoločenská hodnota práce povedzme hostesky či televíznej celebritky za uvedenými profesiami výrazne zaostáva, ale jej reálne finančné ohodnotenie je nepomerne vyššie. Takú nespravodlivosť môže splodiť len pokrivený systém. Pritom je jedno z akých zdrojov, súkromných či verejných, sú platené hostesky, bankoví úradníci, díleri, notári, futbalisti alebo početní poradcovia ministra Uhliarika a premiérky Radičovej. Je amorálne, ak futbalový tréner Vladimír Weis dostáva mesačne 34 000 eur, čo je približne tridsaťnásobok platu špičkového lekára a štyridsaťpäťkrát viac ako zarobí učiteľ.
Núdzový stav v nemocniciach však nemôže byť riešením ani vtedy, keď je slovenské zdravotníctvo na kolenách, keď súčasná dosluhujúca vláda chráni zisky farmaceutických firiem a spoločností podnikajúcich v zdravotníctve viac ako samotné zdravotníctvo. Lekárski odborári podcenili verejnú mienku, ktorá v tejto vyhrotenej situácii nechápe, že maslo na hlave má aj vláda a, najmä, minister zdravotníctva. Ľudí rozčuľuje skôr hojne medializovaný fakt, že chirurgovia neoperujú, lekári neliečia, že sa nesprávajú tak, ako im ukladá Hippokratova prísaha.
Lepšie časy v nedohľadne
Ak sa veci nedostanú čoskoro do normálnych koľají, disharmónia medzi vládou, pacientmi a lekármi bude stáť možno viac ako požiadavky Lekárskeho odborového združenia. Dislokácia armádnych sanitiek, vrtuľníkov a zahraničných lekárov či prípadné liečenie akútnych stavov v Česku, Rakúsku a Maďarsku bude pre Slovenskú republiku bezprecedentný a drahý špás. Spočiatku sympatický postoj lekárskych odborov a hrozba štrajkom sa dostali na slepú koľaj. Lekári prehrávajú nie v boji s dosluhujúcou vládou, ktorá je už nepodstatná, ale v boji o priazeň pacientov. Za tento stav by mal niesť zodpovednosť najmä nominant KDH Rudolf Uhliarik, pretože pre svoj rezort neurobil za jeden a pol roka takmer nič, lekársku rebéliu neriešil včas, bagatelizoval ju z pozície sily a nie solidárne, ako by sa patrilo na bývalého chirurga. Zabudol vôl, že teľaťom bol. Zo zákonov, ktoré predkladal do parlamentu, trčalo iba úsilie minimalizovať náklady na zdravotnú starostlivosť a maximalizovať zisky. Takto sa rezort riadiť nedá ani pod zástavou pravicovej vlády.
Ak sa veci nedostanú čoskoro do normálnych koľají, disharmónia medzi vládou, pacientmi a lekármi bude stáť možno viac ako požiadavky Lekárskeho odborového združenia. Dislokácia armádnych sanitiek, vrtuľníkov a zahraničných lekárov či prípadné liečenie akútnych stavov v Česku, Rakúsku a Maďarsku bude pre Slovenskú republiku bezprecedentný a drahý špás. Spočiatku sympatický postoj lekárskych odborov a hrozba štrajkom sa dostali na slepú koľaj. Lekári prehrávajú nie v boji s dosluhujúcou vládou, ktorá je už nepodstatná, ale v boji o priazeň pacientov. Za tento stav by mal niesť zodpovednosť najmä nominant KDH Rudolf Uhliarik, pretože pre svoj rezort neurobil za jeden a pol roka takmer nič, lekársku rebéliu neriešil včas, bagatelizoval ju z pozície sily a nie solidárne, ako by sa patrilo na bývalého chirurga. Zabudol vôl, že teľaťom bol. Zo zákonov, ktoré predkladal do parlamentu, trčalo iba úsilie minimalizovať náklady na zdravotnú starostlivosť a maximalizovať zisky. Takto sa rezort riadiť nedá ani pod zástavou pravicovej vlády.
Nad vyprahnutým slovenským zdravotníctvom je trvalo zamračené a sotva tu pomôže občasný dážď. Aj keď sa veci ako-tak utrasú, vyhliadka na lepšie časy sa na obzore nečrtá.