...krátené...
Raz za niekoľko rokov, či skôr za niekoľko desaťročí sa objaví kniha, ktorá má potenciál zmeniť náš pohľad na svet. Vytrhnúť nás z letargie a naivity a s brutálnou úprimnosťou, rozsiahlym faktografickým arzenálom a nekompromisnou logikou nás postaviť pred holú skutočnosť. Je to užitočné, pretože my ľudia si radi predstavujeme, že svet je iný ako naozaj je. Je to pre nás pohodlnejšie, príjemnejšie a jednoduchšie, pohybovať sa vo svete, ktorý sme si stvorili sami a ktorý funguje tak ako mu dovolíme my. Ale je to smrteľne nebezpečné a práve preto sú takéto knihy nesmierne cenné. Taká kniha sa nedávno objavila na trhu, 1200 stranový opus E. Michaela Jonesa The Jewish Revolutionary Spirit and Its Impact on World History. Jones je tradičný katolík, bývalý profesor angličtiny na univerzite Notre Dame (Indiana, USA), odkiaľ ho vyhodili pre odpor k potratom, autor desiatich kníh ako napr. Libido dominandi či Medjugorje deception. Robert Sungenis povedal, že čítanie tejto knihy bolo jedno z najobohacujúcejších a najviac obzor rozširujúcich podujatí jeho života. Táto kniha má moc nielen zmeniť váš pohľad na svet, má potenciál zmeniť svet samotný. To čo v nej nájdete nie je to, čo ste sa dozvedeli na hodinách dejepisu, ani to čo nám predkladá Európsky židovský kongres alebo americká Anti-defamation league. Ak chcete pochopiť pozadie udalostí, ktoré zmenili životy milard ľudí, zožeňte si Jonesa. Uvidíte, že udalosti, ktoré sa dnes dejú pred našimi očami nie sú izolované historické incidenty, ale patria do súvislej reťaze, ktorá začala exodom Židov z Egypta. Pripravte sa na šok a úžas.
Židovská ideológia sa nikde neprejavila silnejšie ako v sexuálnych otázkach a pri probléme potratov. "Propotratové hnutie bolo súčasťou sexuálnej revolúcie" píše Jones, "avšak potratová revolúcia bola jedinečná. Započala s nástupom kultúrnej nadvlády amerického židovstva, zrušením hollywoodskeho produkčného zákona (predpisoval morálne obmedzenia pre obsah filmov), arabsko-židovskou šesťdňovou vojnou a všobecným presvedčením, že Izrael je strategickou výhodou pre Americké záujmy (ropa) na Blízkom východe.... Židia tvorili predvoj potratového hnutia, tak ako tvorili predvoj boľševizmu v Rusku a pornografie v USA. Hnutie za zrušenie potratových zákonov v New Yorku bolo židovské hnutie, ktoré samo seba chápalo ako revolučnú silu proti temnému kresťanstvu všeobecne a Katolíckej Cirkvi obzvlášť. Hoci nebolo výlučne židovské, bez židovského vedenia by neprežilo". Jones opäť prichádza s citátmi židovských propotratových aktivistov. Pred svojou konverziou na prolife stranu "Nathanson považoval potrat za revolučný akt ..... a sám seba považoval za revolucionára kvôli skutočnosti, že je Žid ."Židovská nenávisť ku Katolíckej Cirkvi je zreteľná v týchto vetách: "Krátko po stretnutí s Nathansonom, Lader vysvetlil stratégiu legalizácie potratov útokom na katolíkov. Propotratové sily musia vylákať katolícku hierarchiu von, kde s nimi možno bojovať. To je skutočný nepriateľ, najväčšia prekážka mieru a slušnosti v dejinách. Lader potom angažoval do NARAL (americká propotratová liga) Betty Friedanovú, feministku s komunistickou minulosťou. Tej sa podarilo vytvoriť zdanie, že všetky ženy, bez ohľadu na národnosť a rasu, potraty podporujú. Potom bola scéna pripravená na nástup antikatolicizmu ako politického nástroja pre ovládnutie katolíkov, ich rozdelenie a znesvárenie. NARAL dodal novinám niekoľko fiktívnych "prieskumov verejnej mienky" v ktorých sa ukázalo, že americkí katolíci húfne opúšťajú učenie Cirkvi a hlas svojho svedomia. Rabíni, sa postavili na správnu stranu a prehlasovali, že potrat pripúšťajú len v nutnosti, ale že je to dobrá vec pre Ameriku." Ešte ostávalo židovským neokonzervatívcom zvládnuť odpor, ktorí mali proti potratom evanjelikáli a iné konzervatívne skupiny. "Neokonzervatívci, ktorí boli ticho v otázke potratov, prvoradému politickému problému konzervatívnych katolíkov, sa nakoniec vyjadrili, že v porovnaní s prežitím Izraela nemá otázka potratov žiadny význam. To isté platilo, s malými výnimkami, o homosexualite, ďalšom veľkom spoločenskom otázniku. Iróniou je, že zatiaľ čo republikáni vyvolávajú spomienky na holokaust aby odsunuli otázku potratov do úzadia, prolife hnutie použilo pojem "Americký holokaust" v brožúre dokazujúcej, že od roku 1973 bolo v USA zabitých viac než 40 miliónov detí. V odseku z názvom "Kto je zodpovedný za Americký holokaust v Kalifornii?" je zoznam mien, takmer výlučne židovských."
V každom prípade, oháňanie sa holokaustom funguje veľmi dobre, najmä v podnecovaní vojenských podujatí proti arabským susedom Izraela. Na jednej z posledných konferencií AIPAC (American Israel Public Affairs Committee) dokonca už aj mladá židovská študentka Alice Ollstein, zachytila jasnú podprahovú správu. V tom čo pomenovala "starostlivo pripravená atmosféra strachu a naliehavosti" zachytila, že "všetko bolo nastavené tak aby presvedčilo publikum, že prichádza ďalší holokaust .... ak ich nedostaneme skôr." Niet teda divu, že židovský komentátor Gilad Atzmon povedal, že organizácie ako AIPAC sú výnimočne dobré vo vytváraní nenávisti k Židom.
Vplyv sekulárnych Židov na sexuálne správanie bol zničujúci. "Akonáhle bola väčšina amerických Židov presvedčená, že sú sexuálne zvrhlí, pornografia, práva homosexuálov, feminizmus a uctievanie božstiev New age sa stalo prirodzenou súčasťou ich svetonázoru. Pretože ovládali Hollywood, mohli zabezpečiť dominanciu tohto svetonázoru v kultúre. Ich tradičný odpor k väčšinovej kultúre spolu s odhodením morálnych zábran viedol "advokátov Woodyho Allena (ako ich Rabi Dresner volá)" k tomu, že vyhlásili pornografiu za formu kultúrneho boja." Úspechy, ktoré dosiahli pornografická a potratová lobby sa neuskutočnili vo vzduchoprázdne. Viedla k nim dlhá reťaz spoločenských zvráteností ako umelé oplodnenia, náhradné matky, antikoncepcia, masturbácia, pedofília, rozvody, smilstvá, cudzoložstvá, promiskuita, výmena manželiek, incest, beštialita, homosexualita, výskum embrionických kmeňových buniek, atď. To je všetko to, čo si želali uvoľniť ľudia od Freuda po Benjamina Spocka (ktorý študoval výchovu detí na židovskej pediatrickej inštitúcii a ktorého vlastná dcéra spáchala samovraždu).
Katolícke pravidlá sú naproti tomuto veľmi jednoduché a ak sa dôsledne dodržiavajú, napĺňajú život spokojnosťou a šťastím: manželstvo je radosť z plodenia Božích detí a sex mimo manželstvo je bez výnimky zakázaný. Jones cituje z knihy Irvinga Kristola Neoconservativism: The autobiography of an Idea aby ukázal, že Židia vnímajú pornografiu ako "dobro pre Židov", pretože: "dáva každému jednotlivému Židovi občiansku rovnoprávnosť a rovnosť príležitostí o ktorých minulé generácie Židov snívali. Je preto prirodzené, že americkí Židia nie len príjmajú sekulárno humanistické doktríny, ale sú ich nadšenými šíriteľmi. To vysvetľuje prečo sú americkí Židia takí neúnavní v odstraňovaní symbolov tradičných náboženstiev z verejných priestranstiev, takí nástojčiví v definovaní náboženstva ako čisto súkromnej veci a takí dôslední v tom, aby sa oddelenie Cirkvi a štátu interpretovalo ako oddelenie všetkých inštitúcií od akýchkoľvek známok prepojenia na tradičné náboženstvá. Preniknutie sekulárneho humanizmu celým americkým životom sa mimo akúkoľvek pochybnosť stalo dobrom pre Židov. Čim viac tým lepšie."
Samozrejme, keď sa tento úpadok niekde otvorene pomenuje, hneď sa vyťahuje antisemitská karta. Keď britský novinár Wilam Cash v roku 1994 v časopise Spectator napísal o židovskom ovládnutí Holywoodu, tak Holywood a jeho podporovatelia z akademickej pôdy reagovali hnevom hraničiacim s hystériou. V Los Angeles Times, Neal Gabler, autor knihy An Empire of their Own: How Jews Created Hollywood (Ako Židia stvorili Hollywood) , zaútočil na Cashov článok ako "antisemitský bľakot reakcionárskeho blázna ".
Jones podľa svojho zvyku celú situáciu zhrnul niekoľkými slovami : "Úprimnosť Wiliama Casha a Joea Breena ohľadom Hollywoodu ukazuje, že bitka o sexualizáciu americkej kultúry bola bitkou medzi Židmi a katolíkmi. Medzi rokmi 1934 a 1965 boli Židia vo filmoch, ktoré natočili donútení potlačiť svoje liberálne a bezhodnotové postoje. Zlatý vek Holywoodu nebol vekom spolupráce Židov a katolíkov, bol to čas keď katolíci zachraňovali Židov pred ich najhoršími pudmi. Katolíci ale prehrali a to má zlé dôsledky pre celý národ. Rabín Dresner skončil a kultúrnou ikonou sa stal Woody Allen. Katolíci prehrali preto, lebo si osvojili židovské hodnoty Woodyho Allena v sexuálnej oblasti rovnako ako si osvojili hodnoty bielych anglosaských protestantov oblasti kontroly pôrodnosti." Židovská bezočivosť sa nemohla lepšie ukázať ako keď sa Luke Ford spýtal Al Goldsteina, koľko Židov je zapletených do obchodovania s pornom. Ten povedal: "Jediný dôvod pre ktorý sú Židia v pornografii je, že si myslíme že Kristus je na ****. Katolicizmus je na ****. Neveríme v autoritárstvo." Je však aj praktickejší dôvod prečo Židia dominujú pornografii. Znamená to revolúciu. Luke Ford tiež pripúšťa: "Prečo porno priťahuje tak veľa Židov? Lebo hoci žijú v prostredí, ktoré ich príjma a neutláča, veľa z nich nenávidí majoritnú kultúru. A pornografia oslabuje majoritnú kultúru morálnym rozvratom. Židia boli častokrát priekopníkmi v nasadení novej techniky. Či v inovatívnom nasadení fotografie s vysokým rozšírením VCR, internetu pre rozšírenie porna, alebo nasadením dynamitu, falšovania a pašovania pre zvrhnutie cára v Rusku.
Jones opäť, tak ako vždy celej knihe upozorňuje, že táto sexuálna skazenosť nie je vlastná všetkým Židom, ani celej ich kultúre. Prináša napríklad rozsiahly opis odporu rabína Samuela Dresnera proti úpadku židovskej kultúry. Takisto cituje z knihy Jaya Gretzmana Bookleggers and Smuthounds: The Trade In Erotica 1920-1940: "Zatiaľ čo medzi Židmi je niekoľko radikálov, medzi radikálmi (a pornografmi) je mnoho Židov." Ernest van den Haag v Židovskej mystike píše: "Zo sto Židov je možno päť radikálov, z desiatich radikálov je ale päť Židov."
V závere knihy Jones sumarizuje, že "celá táto záležitosť je spirituálnym bojom. Je to boj o to, kto získa židovskú dušu, Ježiš alebo diabol. Židovský odpor proti Logu sa zrúti vtedy, keď Židia dosiahnu vrchol svojej svetskej moci. Nikdy, za dve posledné tisícročia nemali takú moc ako majú dnes. Držia Jeruzalem, majú vlastný štát, plánujú obnoviť Chrám. To všetko dáva dobré dôvody si myslieť, že scéna na poslednú bitku o židovskú dušu je pripravená."
Židovská ideológia sa nikde neprejavila silnejšie ako v sexuálnych otázkach a pri probléme potratov. "Propotratové hnutie bolo súčasťou sexuálnej revolúcie" píše Jones, "avšak potratová revolúcia bola jedinečná. Započala s nástupom kultúrnej nadvlády amerického židovstva, zrušením hollywoodskeho produkčného zákona (predpisoval morálne obmedzenia pre obsah filmov), arabsko-židovskou šesťdňovou vojnou a všobecným presvedčením, že Izrael je strategickou výhodou pre Americké záujmy (ropa) na Blízkom východe.... Židia tvorili predvoj potratového hnutia, tak ako tvorili predvoj boľševizmu v Rusku a pornografie v USA. Hnutie za zrušenie potratových zákonov v New Yorku bolo židovské hnutie, ktoré samo seba chápalo ako revolučnú silu proti temnému kresťanstvu všeobecne a Katolíckej Cirkvi obzvlášť. Hoci nebolo výlučne židovské, bez židovského vedenia by neprežilo". Jones opäť prichádza s citátmi židovských propotratových aktivistov. Pred svojou konverziou na prolife stranu "Nathanson považoval potrat za revolučný akt ..... a sám seba považoval za revolucionára kvôli skutočnosti, že je Žid ."Židovská nenávisť ku Katolíckej Cirkvi je zreteľná v týchto vetách: "Krátko po stretnutí s Nathansonom, Lader vysvetlil stratégiu legalizácie potratov útokom na katolíkov. Propotratové sily musia vylákať katolícku hierarchiu von, kde s nimi možno bojovať. To je skutočný nepriateľ, najväčšia prekážka mieru a slušnosti v dejinách. Lader potom angažoval do NARAL (americká propotratová liga) Betty Friedanovú, feministku s komunistickou minulosťou. Tej sa podarilo vytvoriť zdanie, že všetky ženy, bez ohľadu na národnosť a rasu, potraty podporujú. Potom bola scéna pripravená na nástup antikatolicizmu ako politického nástroja pre ovládnutie katolíkov, ich rozdelenie a znesvárenie. NARAL dodal novinám niekoľko fiktívnych "prieskumov verejnej mienky" v ktorých sa ukázalo, že americkí katolíci húfne opúšťajú učenie Cirkvi a hlas svojho svedomia. Rabíni, sa postavili na správnu stranu a prehlasovali, že potrat pripúšťajú len v nutnosti, ale že je to dobrá vec pre Ameriku." Ešte ostávalo židovským neokonzervatívcom zvládnuť odpor, ktorí mali proti potratom evanjelikáli a iné konzervatívne skupiny. "Neokonzervatívci, ktorí boli ticho v otázke potratov, prvoradému politickému problému konzervatívnych katolíkov, sa nakoniec vyjadrili, že v porovnaní s prežitím Izraela nemá otázka potratov žiadny význam. To isté platilo, s malými výnimkami, o homosexualite, ďalšom veľkom spoločenskom otázniku. Iróniou je, že zatiaľ čo republikáni vyvolávajú spomienky na holokaust aby odsunuli otázku potratov do úzadia, prolife hnutie použilo pojem "Americký holokaust" v brožúre dokazujúcej, že od roku 1973 bolo v USA zabitých viac než 40 miliónov detí. V odseku z názvom "Kto je zodpovedný za Americký holokaust v Kalifornii?" je zoznam mien, takmer výlučne židovských."
V každom prípade, oháňanie sa holokaustom funguje veľmi dobre, najmä v podnecovaní vojenských podujatí proti arabským susedom Izraela. Na jednej z posledných konferencií AIPAC (American Israel Public Affairs Committee) dokonca už aj mladá židovská študentka Alice Ollstein, zachytila jasnú podprahovú správu. V tom čo pomenovala "starostlivo pripravená atmosféra strachu a naliehavosti" zachytila, že "všetko bolo nastavené tak aby presvedčilo publikum, že prichádza ďalší holokaust .... ak ich nedostaneme skôr." Niet teda divu, že židovský komentátor Gilad Atzmon povedal, že organizácie ako AIPAC sú výnimočne dobré vo vytváraní nenávisti k Židom.
Vplyv sekulárnych Židov na sexuálne správanie bol zničujúci. "Akonáhle bola väčšina amerických Židov presvedčená, že sú sexuálne zvrhlí, pornografia, práva homosexuálov, feminizmus a uctievanie božstiev New age sa stalo prirodzenou súčasťou ich svetonázoru. Pretože ovládali Hollywood, mohli zabezpečiť dominanciu tohto svetonázoru v kultúre. Ich tradičný odpor k väčšinovej kultúre spolu s odhodením morálnych zábran viedol "advokátov Woodyho Allena (ako ich Rabi Dresner volá)" k tomu, že vyhlásili pornografiu za formu kultúrneho boja." Úspechy, ktoré dosiahli pornografická a potratová lobby sa neuskutočnili vo vzduchoprázdne. Viedla k nim dlhá reťaz spoločenských zvráteností ako umelé oplodnenia, náhradné matky, antikoncepcia, masturbácia, pedofília, rozvody, smilstvá, cudzoložstvá, promiskuita, výmena manželiek, incest, beštialita, homosexualita, výskum embrionických kmeňových buniek, atď. To je všetko to, čo si želali uvoľniť ľudia od Freuda po Benjamina Spocka (ktorý študoval výchovu detí na židovskej pediatrickej inštitúcii a ktorého vlastná dcéra spáchala samovraždu).
Katolícke pravidlá sú naproti tomuto veľmi jednoduché a ak sa dôsledne dodržiavajú, napĺňajú život spokojnosťou a šťastím: manželstvo je radosť z plodenia Božích detí a sex mimo manželstvo je bez výnimky zakázaný. Jones cituje z knihy Irvinga Kristola Neoconservativism: The autobiography of an Idea aby ukázal, že Židia vnímajú pornografiu ako "dobro pre Židov", pretože: "dáva každému jednotlivému Židovi občiansku rovnoprávnosť a rovnosť príležitostí o ktorých minulé generácie Židov snívali. Je preto prirodzené, že americkí Židia nie len príjmajú sekulárno humanistické doktríny, ale sú ich nadšenými šíriteľmi. To vysvetľuje prečo sú americkí Židia takí neúnavní v odstraňovaní symbolov tradičných náboženstiev z verejných priestranstiev, takí nástojčiví v definovaní náboženstva ako čisto súkromnej veci a takí dôslední v tom, aby sa oddelenie Cirkvi a štátu interpretovalo ako oddelenie všetkých inštitúcií od akýchkoľvek známok prepojenia na tradičné náboženstvá. Preniknutie sekulárneho humanizmu celým americkým životom sa mimo akúkoľvek pochybnosť stalo dobrom pre Židov. Čim viac tým lepšie."
Samozrejme, keď sa tento úpadok niekde otvorene pomenuje, hneď sa vyťahuje antisemitská karta. Keď britský novinár Wilam Cash v roku 1994 v časopise Spectator napísal o židovskom ovládnutí Holywoodu, tak Holywood a jeho podporovatelia z akademickej pôdy reagovali hnevom hraničiacim s hystériou. V Los Angeles Times, Neal Gabler, autor knihy An Empire of their Own: How Jews Created Hollywood (Ako Židia stvorili Hollywood) , zaútočil na Cashov článok ako "antisemitský bľakot reakcionárskeho blázna ".
Jones podľa svojho zvyku celú situáciu zhrnul niekoľkými slovami : "Úprimnosť Wiliama Casha a Joea Breena ohľadom Hollywoodu ukazuje, že bitka o sexualizáciu americkej kultúry bola bitkou medzi Židmi a katolíkmi. Medzi rokmi 1934 a 1965 boli Židia vo filmoch, ktoré natočili donútení potlačiť svoje liberálne a bezhodnotové postoje. Zlatý vek Holywoodu nebol vekom spolupráce Židov a katolíkov, bol to čas keď katolíci zachraňovali Židov pred ich najhoršími pudmi. Katolíci ale prehrali a to má zlé dôsledky pre celý národ. Rabín Dresner skončil a kultúrnou ikonou sa stal Woody Allen. Katolíci prehrali preto, lebo si osvojili židovské hodnoty Woodyho Allena v sexuálnej oblasti rovnako ako si osvojili hodnoty bielych anglosaských protestantov oblasti kontroly pôrodnosti." Židovská bezočivosť sa nemohla lepšie ukázať ako keď sa Luke Ford spýtal Al Goldsteina, koľko Židov je zapletených do obchodovania s pornom. Ten povedal: "Jediný dôvod pre ktorý sú Židia v pornografii je, že si myslíme že Kristus je na ****. Katolicizmus je na ****. Neveríme v autoritárstvo." Je však aj praktickejší dôvod prečo Židia dominujú pornografii. Znamená to revolúciu. Luke Ford tiež pripúšťa: "Prečo porno priťahuje tak veľa Židov? Lebo hoci žijú v prostredí, ktoré ich príjma a neutláča, veľa z nich nenávidí majoritnú kultúru. A pornografia oslabuje majoritnú kultúru morálnym rozvratom. Židia boli častokrát priekopníkmi v nasadení novej techniky. Či v inovatívnom nasadení fotografie s vysokým rozšírením VCR, internetu pre rozšírenie porna, alebo nasadením dynamitu, falšovania a pašovania pre zvrhnutie cára v Rusku.
Jones opäť, tak ako vždy celej knihe upozorňuje, že táto sexuálna skazenosť nie je vlastná všetkým Židom, ani celej ich kultúre. Prináša napríklad rozsiahly opis odporu rabína Samuela Dresnera proti úpadku židovskej kultúry. Takisto cituje z knihy Jaya Gretzmana Bookleggers and Smuthounds: The Trade In Erotica 1920-1940: "Zatiaľ čo medzi Židmi je niekoľko radikálov, medzi radikálmi (a pornografmi) je mnoho Židov." Ernest van den Haag v Židovskej mystike píše: "Zo sto Židov je možno päť radikálov, z desiatich radikálov je ale päť Židov."
V závere knihy Jones sumarizuje, že "celá táto záležitosť je spirituálnym bojom. Je to boj o to, kto získa židovskú dušu, Ježiš alebo diabol. Židovský odpor proti Logu sa zrúti vtedy, keď Židia dosiahnu vrchol svojej svetskej moci. Nikdy, za dve posledné tisícročia nemali takú moc ako majú dnes. Držia Jeruzalem, majú vlastný štát, plánujú obnoviť Chrám. To všetko dáva dobré dôvody si myslieť, že scéna na poslednú bitku o židovskú dušu je pripravená."