Šľak ma ide trafiť z predsudkov, ako hovoril klasik.
Ako keby bolo možné, aby človek žil bez predsudkov. Keď sa človek narodí, je tabula rasa, nemá vedomosti, skúsenosti a ani predsudky. Ako spoznáva svet, tak si osvojuje určité vzorce správania. Aj tieto raz už overené modely následne prispôsobuje novým poznatkom a skutočnostiam. Pravdaže, nie všetko si človek výskúša na vlastnej koži. Niektoré znalosti, a je to vzhľadom na krátkosť a obmedzenosť ľudského života väčšina poznatkov, získavame sprostredkovane od iných osôb, z médií ... Aktivisti sa nás snažia presvedčiť, že niektoré z týchto poznatkov sú predsudky a nemáme sa podľa nich riadiť.
To je ako s tým prieskumníkom, ktorý v Afrike na savane prvý krát v živote videl veľkú žltú mačku s obrovskou hrivou. Podľa svojich doterajších skúseností s európskymi mačkami ju šiel pohľadkat, lev mu bohužial odhryzol ruku. Keď ale stretol leva po druhýkrat, už sa riadil svojim predsudkom a vytiahol zbraň. Podľa našich ľudskoprávnych priateľov, by si mal dať odhryznúť aj druhú ruku, lebo to bol predsa iný lev. A levov nesmieme hádzat do jedného vreca.
Ak teda niekto hovorí, že sa ľudstvo má zbaviť predsudkov a vyriešia sa nahromadené problémy, tak nám vlastne hovorí, že sa máme zbaviť vzorcov správania, ktoré formovali civilizáciu do podoby ako ju poznáme teraz. Predsudok je takou súčasťou ľudského správania, ako schopnosť učiť sa. Ak človeka zbavíme predsudkov ostane nám malé iracionálne dieťa, ktoré bezhlavo nasleduje hrkalku. Iste, predsudky nás obmedzujú, rovnako ako nás obmedzuje pud sebazáchovy, alebo hlad. Ale v prípade, že nútime niekoho vzdať sa týchto motivácii môže to skončiť úplne skratovým správaním.