Nová vláda, nové očakávania

Napriek tomu, že Robert Fico postupoval uvážlivo, vnútri strany sa nestretol s jednoznačným názorom na obsazovanie niektorých ministerských postov. Banskobystrická organizácia Smeru-SD napríklad chcela za ministra obrany Petra Pelegriniho namiesto Martina Glváča, ktorý má odborne ďaleko od rezortu obrany. Vyjadrenie Jána Čarnogurského, že zostavenie vlády nemá chybu, lebo Fico "tam dáva takých ľudí, ktorí sú všeobecne považovaní za odborníkov," má isté racio, ale aj chyby krásy.

Terčom kritiky sa okrem Glváčovej osoby stali aj čisto stranícke nominácie Jána Richtera za ministra sociálnych vecí a Petra Žiga za ministra životného prostredia. Problematické je tiež meno nestraníčky Zuzany Zvolenskej, ku ktorej boli výhrady aj vnútri Smeru pre jej väzby na zdravotnú poisťovňu Dôvera - tá je totiž v rukách skupiny Penta. Zdá sa, že nová ministerka zodpovedná za zdravie je len východiskom z personálnej núdze v tomto kolabujúcom rezorte.

Diplomat aj pitbul
Vymenovanie Miroslava Lajčáka za ministra zahraničných vecí a podpredsedu vlády sa stretlo s porozumením niektorých politológov i mainstreamových médií. Medzinárodné skúsenosti sa tomuto diplomatovi nedajú uprieť, ale nemožno zatajiť jeho kontroverzné pôsobenie v Bosne a Hercegovine, kde vo funkcii vyslanca EÚ nevyberavo vstupoval do záležitostí balkánskej krajiny. Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik dokonca žiadal, aby sa Lajčák čo najskôr vrátil domov, pretože zasahuje do rozhodovacích právomocí ústredných inštitúcií.

Lajčákove protisrbské postoje ostro kritizovali srbskí intelektuáli, vyčítali mu, že sa správa ako "lord protektor" na okupovanom území, že šikanuje rodinných príslušníkov Radovana Karadžiča a nedovolí im slobodne sa pohybovať po krajine. Miroslav Lajčák ako bývalý minister zahraničných vecí SR postupoval voči arogantnej maďarskej politike ústretovo, kritizoval viac Jána Slotu ako Viktora Orbána. Pre noviny Der Standard nazval šéfa vtedajšej koaličnej strany SNS psom, ktorý šteká. Odrazu sa uhladený európsky diplomat zmenil na útočného pitbula tak v Bosne, ako aj na Slovensku. Na tieto excesy staronového ministra zahraničných vecí by sa nemalo na Slovensku zabúdať.

Niet čo závidieť
Na ministerstve financií dostal prednosť Peter Kažimír pred Jánom Počiatkom. V tomto prípade nejde o zásadnú zmenu, pretože Počiatek dostal do správy takmer rovnocenný rezort - ministerstvo dopravy, spolu so správou eurofondov. Z pohľadu zámeru Ficovej vlády opäť zintenzívniť výstavbu diaľnic, bude táto úloha pre ministra mimoriadne náročná.

Staronový minister vnútra Robert Kaliňák mal pre tento rezort v Smere-SD najväčšie predpoklady. Štyridsaťročný právnik je rozhodne populárnejším aj dôveryhodnejším typom ministra ako egocentrický a arogantný Daniel Lipšic.

K vládnemu záprahu nestraníkov okrem Miroslava Lajčáka, Tomáša Malatinského, Zuzany Zvolenskej a Ľubomíra Jahnátka patrí aj jedno z najväčších prekvapení novej vlády - šéf Slovenskej advokátskej komory Tomáš Borec v kresle ministra spravodlivosti. Neprehliadnuteľnou zvláštnosťou tejto nominácie je, že sa o nej pozitívne vyjadrujú politici pravicového zoskupenia.

Nóvum v kabinete Roberta Fica je zrušenie úradu predsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a zriadenie nového ministerstva v pôsobnosti podpredsedu vlády. Malo by koordinovať stratégie v oblasti hospodárstva a veľkých investičných celkov a jeho prioritou bude projekt širokorozchodnej trate, ktorý nepochopiteľne bojkotovala Radičovej vláda. Šéfovať mu má Ľubomír Vážny.

Obsadenie ministerstva školstva Dušanom Čaplovičom a ministerstva kultúry Marekom Maďaričom sa očakávalo. Čaplovičovi splnil Robert Fico jeho dávne želanie a Maďaričovi oblasť kultúry tiež zjavne imponuje.

Novej vláde niet čo závidieť, bude ju omínať dedičstvo po dvojročnom pôsobení vlády Ivety Radičovej, zadlženosť štátu, nefunkčný daňový systém, zdevastované zdravotníctvo a balvan zo všetkého najväčší - euroval. Ak sa však na začiatku nového vládnutia chceme pozerať na sociálny status Slovákov optimisticky - tak len veľmi, veľmi opatrne.

Dnes Robert Fico ako suverénny víťaz volieb etabluje novú vládu a spolu s Dušanom Čaplovičom hovorí, že Smer zachová status quo a nebude otvárať kontroverzný zákon o používaní jazykov národnostných menšín vyfabrikovaný v centrále strany Most-Híd. Inými slovami tak vlastne súhlasí, že 655 slovenských miest a obcí z povestného Chmelovho zoznamu dostane pomenovanie z čias maďarizácie v rokoch 1870 - 1910. Už len samotný tento fakt je alarmujúci. Poslanci Smeru pritom pred rokom jednoznačne odsudzovali tento zlý zákon. Ešte pred zostavením druhej Ficovej vlády Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku predložil ďalšie požiadavky vládnemu kabinetu na riešenie menšinových práv a ďalšej "komplexnej úpravy používania jazykov národnostných menšín".

Je zrejmé, že takéto maďarské eskapády rozličných zoskupení a okrúhlych stolov pod vedením maďarských politických strán Most-Híd a SMK budú pokračovať ďalej a vzájomné porozumenie a pokojné spolužitie občanov nášho štátu budú rozvracať bez ohľadu na veľkorysé ústupky Roberta Fica a jeho nastupujúcej vlády. S obrovskou dôverou, ktorú Smer od občanov dostal, by mal dôsledne chrániť národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, jej kultúrnu, jazykovú i územnú suverenitu. Pretože kultúra, jazyk a územie patria k základným atribútom národa i štátu.