Poďme k streche nad hlavou. Pozrime sa opäť ako sa pretĺkali Rusi. V Sovietskom zväze, ľudia svoje bývanie nevlastnili. Každému bol pridelený byt, ktorý mal zaznamenaný v občianskom preukaze. Ľudia nemohli byť z tohto miesta bydliska vytlačení tak dlho, pokiaľ dýchali kyslík. Vzhľadom k tomu, že väčšina ľudí v Rusku žije v mestách, miestom bydliska bol väčšinou byt alebo izba v komunálnom dome so spoločnou kúpeľňou a kuchyňou. Existoval trvalý nedostatok bytov a tak sa ľudia tlačili a často aj tri generácie žili spoločne. Byty boli preplnené a niekedy hraničili so schátralosťou. Ak sa ľudia chceli presťahovať, museli nájsť niekoho iného kto sa tiež chcel presunúť a vymeniť izbu alebo byt s ním. Vždy existovali dlhé poradovníky na byty a deti často vyrastali, ženili sa a mali vlastné deti skôr, ako im pridelili vlastný byt.
Toto všetko vypadá veľmi negatívne, ale uvedomme si rub toho všetkého: vysoká hustota obyvateľstva robila takýto život cenovo veľmi dostupný. S niekoľkými generáciami pokope mali rodiny vždy niekoho po ruke na vzájomnú pomoc. Starí rodičia sa starali o vnúčatá, čím uvoľnili svoje deti aby mali čas robiť iné veci. Bytovky boli vždy postavené v blízkosti MHD, takže sa nemuseli spoliehať na osobné automobily aby sa niekam dostali. Bytové domy sa dajú pomerne lacno vykurovať a ľahko sa im poskytujú komunálne služby, pretože pre ne stačia krátke potrubia a káble. Čo je možno najdôležitejšie, po tom, čo ekonomika skolabovala a ľudia prišli o svoje úspory, mnoho ľudí prišlo o prácu a aj tí, čo zatiaľ prácu mali často nedostali zaplatené po celé mesiacov - a keď plat dostali, hodnota ich miezd bola zničená hyperinfláciou - v Rusku nedošlo k žiadnemu nútenému vysťahovávaniu ľudí a zabavovaniu bytov, komunálne služby, ako sú teplo, voda, a niekedy dokonca aj teplá voda boli naďalej poskytované a každý mal nablízku svoju rodinu. A tiež preto, že bolo tak zložité presťahovať sa, ľudia vo všeobecnosti bývali na jednom mieste po celé generácie a tak poznali všetkých ľudí okolo seba. Po hospodárskom kolapse došlo k veľkému nárastu kriminality, preto bolo veľmi užitočné byť obklopený ľuďmi, ktorí neboli cudzinci a ktorí mohli dávať pozor na veci. A napokon Sovietsky spôsob bývania poskytol ľuďom úžasný konečný bonus: v 1990-tych rokoch boli všetky tieto byty privatizované a ľudia, ktorí v nich žili sa náhle stali vlastníkmi v niektorých prípadoch veľmi cenných nehnuteľností.
Vráťme sa späť k situácii v USA: v posledných mesiacoch sa tu veľa ľudí muselo zmieriť s myšlienkou, že ich dom nie je bankomat, ani kvočka na znášanie vajec. Už vedia, že im jeho predaj neumožní odísť do komfortného dôchodku, alebo zbohatnúť tým, že ho zrenovujú a výhodne predajú, a pár ľudí sa už zmierilo s faktom, že ceny nehnuteľností budú ďalej klesať. Otázka je, ako hlboko? Veľa ľudí si stále myslí, že musí existovať nejaká dolná hranica, "realistická" cena. Táto myšlienka je spojená s predstavou, že bývanie je nutnosť. Koniec koncov, každý potrebuje miesto na život.
Nuž, je určite pravda, že nejaký úkryt je nutnosťou, či už je to byt alebo izba na internáte, lôžko v kasárňach, kajuta na lodi, príves alebo stan, vigvam, prepravný kontajner… Zoznam možností je prakticky nekonečný. Ale nie je vôbec dôvod myslieť si, že predmestský dom pre jednu rodinu je nevyhnutná požiadavka. Je to len o niečo viac ako kultúrna preferencia, a povedzme si, že veľmi krátkozraká. Väčšina predmestských domov sa draho vykuruje a klimatizuje, je neprístupná verejnou dopravou, draho sa pripája na komunálne služby pretože potrebuje dlhé potrubia a káble, a vyžaduje si veľké dodatočné verejné výdavky na cesty, mosty a údržbu diaľnic, školské autobusy, dopravnú políciu a iné nezmysly. Často zaberajú to, čo bolo kedysi hodnotnou poľnohospodárskou pôdou. Sú oporou auto-centrickej kultúry ktorá je deštruktívna pre mestské prostredie, kde spôsobuje šírenie mŕtvych mestských centier. Veľa rodín, ktoré žijú v predmestských domoch si už nemôže dovoliť ďalej v nich žiť a očakávajú že ich niekto odkúpi.
Nuž, je určite pravda, že nejaký úkryt je nutnosťou, či už je to byt alebo izba na internáte, lôžko v kasárňach, kajuta na lodi, príves alebo stan, vigvam, prepravný kontajner… Zoznam možností je prakticky nekonečný. Ale nie je vôbec dôvod myslieť si, že predmestský dom pre jednu rodinu je nevyhnutná požiadavka. Je to len o niečo viac ako kultúrna preferencia, a povedzme si, že veľmi krátkozraká. Väčšina predmestských domov sa draho vykuruje a klimatizuje, je neprístupná verejnou dopravou, draho sa pripája na komunálne služby pretože potrebuje dlhé potrubia a káble, a vyžaduje si veľké dodatočné verejné výdavky na cesty, mosty a údržbu diaľnic, školské autobusy, dopravnú políciu a iné nezmysly. Často zaberajú to, čo bolo kedysi hodnotnou poľnohospodárskou pôdou. Sú oporou auto-centrickej kultúry ktorá je deštruktívna pre mestské prostredie, kde spôsobuje šírenie mŕtvych mestských centier. Veľa rodín, ktoré žijú v predmestských domoch si už nemôže dovoliť ďalej v nich žiť a očakávajú že ich niekto odkúpi.
Ako sa tento spôsob života stane nedostupným pre všetky zainteresované strany, stane sa aj neobývateľným. Mestá a podniky verejných služieb nebudú mať prostriedky na plytvanie na údržbu ich kanalizácie, vody, elektriny, opravu ciest a mostov, a na políciu. Bez lacného a ľahko dostupného benzínu, zemného plynu a vykurovacieho oleja sa veľa predmestských obydlí stane nedostupnými a neobývateľnými. Nevyhnutným výsledkom bude masová migrácia utečencov z predmestí do hustejšie osídlených miest, kde sa bude dať prežiť. Tí šťastnejší si nájdu priateľov alebo rodinu ku ktorej sa nasťahujú; pre tých ostatných by bolo veľmi užitočné nájsť nejaké improvizované riešenia.
Jedna očividná odpoveď je zmeniť účel využitia premnožených neobsadených kancelárskych budov pre rezidenčné použitie. Konverzia úradov na internáty je veľmi jednoduchá. Mnohé z nich už majú kuchyne a kúpeľne, mnoho segmentov a nábytku, a jediné čo im naozaj chýba sú lôžka. Dať do nich postele nie je až tak ťažké. Je nepravdepodobné, že nová, subsistenčná ekonomika bude produkovať veľké prebytky, ktoré sú potrebné na udržanie súčasného bujného kancelárskeho planktónu. Podniky, ktoré kedysi obývali tieto úrady sa už nevrátia, takže by sme mohli pre ne nájsť nové a lepšie využitie.
Iná kategória nehnuteľností, ktorá bude pravdepodobne nevyužitá a môže zmeniť účel sú univerzitné mestečká (campus). Americká 4 ročná nižšia univerzita (college) je inštitúcia pochybnej podstaty. Existuje preto, že americké verejné školy nedokážu za 12 rokov naučiť to, čo ruské verejné školy dokážu za 8 rokov. Keďže si stále menej a menej ľudí bude môcť dovoliť univerzitu - čo je dosť pravdepodobné pretože skromné vyhliadky na kariéru po promócii pre nich urobia študentské pôžičky veľmi rizikové - možno to dá impulz urobiť niečo s verejným vzdelávacím systémom. Jedna myšlienka je zošrotovať ho, potom začať v malom a eventuálne postaviť niečo čo sa bude viac ponášať na svetový štandard.
Univerzitné mestečká sú perfektné komunitné centrá: tam sú internáty pre nováčikov, bratstvá a sesterstvá pre usadenejších obyvateľov a množstvo veľkých verejných budov, ktoré môžu byť použité na rôzne účely. Univerzitné mestečko zvyčajne obsahuje more kosených trávnikov, ktorých účel možno zmeniť na pestovanie potravín alebo prinajmenšom sena, alebo na pasenie dobytka. Možno, že niektorí osvietení administrátori, správcovia a členovia fakúlt skočia na túto myšlienku keď uvidia pokles počtu prihlášok a pokles základín na nulu, aj bez toho, aby sa v tom angažovala vláda. Takže máme lúč nádeje, no nie?.
Poďme k doprave. Musíme zaistiť, že ľudia nedostanú uviaznutí v miestach, kde sa nebude dať přežiť. Potom musíme zabezpečiť sezónnu migráciu na miesta, kde ľudia môžu pestovať, loviť alebo zbierať svoju vlastnú potravu, a potom späť do miest, kde môžu prežiť zimu bez umrznutia k smrti, alebo zblbnutia z ponorkovej choroby. Napokon, bude potrebná aj nejaká kapacita nákladnej dopravy na prepravu potravín do populačných centier, rovnako ako aj uhlia a palivového dreva, aby nepomrzli potrubia vo zvyšných obývateľných domoch.
Toto všetko bude trochu výzva, pretože to všetko visí na dostupnosti pohonných hmôt a zdá sa veľmi pravdepodobné, že palivá budú onedlho príliš drahé a nedostatkové. Približne od roku 2005 a do polovice roka 2008 sa ceny ropy držali stabilné, neschopné vystúpiť nad úroveň, ktorá bola charakterizovaná ako "nerovné plató." Historický rekord bol dosiahnutý v roku 2005 a potom, po období rekordne vysokých cien ropy opäť až v roku 2008. Potom, ako finančný kolaps nabral rýchlosť, sa ceny ropy a ďalších komodít zrútili a spolu s nimi aj ťažba ropy. Pomerne nedávno sa trhy s ropou ustálili na úplne inom "nerovnom plató": kolíšu okolo hranice 40 dolárov za barel a nezdá sa že by šli kamkoľvek nižšie. Zdá sa, že náklady na produkciu ropy stúpli na úroveň, keď nedáva ekonomický zmysel predávať ju pod túto cenu.
40 dolárov za barel je v dnešnej dobe pre amerického spotrebiteľa dobrá cena, ale na obzore je hyperinflácia, a to vďaka extravagancii pri tlačení peňazí ktorá v súčasnosti prebieha vo Washingtone. 40 dolárov by sa ľahko mohlo stať 400 dolárov a potom 4000 dolárov za barel, čo by rýchlo amerických spotrebiteľov vytlačilo z medzinárodného trhu s ropou. Naviac by ropu vyvážajúce krajiny mohli odmietnuť myšlienku výmeny ich ropy za čoraz bezcennejšiu menu, a mohli trvať na platbách v naturáliách - v nejakej hmatateľnej vývoznej komodite, ktorú by boli USA vo svojej súčasnej hospodárskej situácii, tvrdo tlačené poskytnúť v akomkoľvek veľkom množstve. Domáca produkcia ropy trvalo klesá a môže poskytovať len asi tretinu aktuálnych potrieb. Stále je to dosť veľké množstvo ropy, ale bude veľmi ťažké, aby sa zabránilo vyraďujúcemu účinku rozšíreného nedostatku palív. Rozšíri sa hromadenie zásob, dosť veľa benzínu sa jednoducho odparí do atmosféry z rôznych kanistier a improvizovaných kontajnerov, zvyšok zmizne na čiernom trhu, a veľa paliva bude premárneného pri hľadaní niekoho ochotného podeliť sa o trochu paliva potrebného na nejakú malú, ale dôležitú cestu.
Tento scenár celkom dobre poznám, lebo som sa ocitol v Rusku práve v čase nedostatku benzínu. Pri jednej príležitosti som sa od ľudí dopočul, že ktorási čerpacia stanica bola otvorená a predávala po 10 litrov na auto. Priviezol som so sebou ženu môjho strýka, ktorá bola v tom čase v ôsmom mesiaci tehotenstva a snažili sme sa použiť jej obrovské brucho na presvedčenie obsluhy čerpacej stanice aby nám predali extra 10 litrov na to, aby sme ju mohli odviesť do nemocnice keď príde čas. Žiadna šanca. Spláchla nás odpoveď: "Každý je v 8. mesiaci tehotenstva!" Ako sa môžete hádať s takouto logikou? Takže sme dostali tiež len 10 litrov, brucho - nebrucho.
Takže, čo môžeme urobiť pre to, aby sme naše malé dôležité cesty mohli uskutočniť napriek chronickému nedostatku pohonných hmôt? Najsamozrejmejšia myšlienka je nepoužívať žiadne palivo. Bicykle, a nákladné bicykle zvlášť, sú vynikajúcou adaptáciou. Člny sú dobrý nápad: nielen to, že pojmú veľké množstvo nákladu, ale s plachtami môžu prekonať obrovské vzdialenosti, to všetko bez použitia fosílnych palív. Samozrejme, že sú obmedzené len na pobrežia a na vnútrozemské vodné cesty. Ich používanie bude obmedzovať nedostatočné prekopávanie plavebných trás kvôli nevyhnutným rozpočtových deficitom, a pokazenými mostmi, ktoré sa nebudú chcieť otvárať kvôli nedostatku peňazí na údržbu, ale aj tu možno využiť starodávne námorné techniky a improvizácie na riešeniu takýchto problémov, všetky technicky veľmi nenáročné a za rozumnú cenu.
Samozrejme, osobné a nákladné autá nezmiznú úplne. Tu opäť možno zvážiť niektoré rozumné adaptácie. V mojej knihe som navrhoval zákaz predaja nových vozidiel, ako tomu bolo v USA počas druhej svetovej vojny. Prínosy sú početné. Po prvé, staršie autá sú celkovo viac energeticky účinné ako nové vozy, pretože obrovské množstvo energie, ktoré šlo do ich výroby je viac amortizované. Po druhé, veľké úspory energie vyplynú zo zavretia celého priemyselného odvetvia venujúceho sa projektovaniu, výrobe, marketingu a financovaniu nových áut. Po tretie, staršie vozy vyžadujú väčšiu údržbu, oživujú tak miestnu ekonomiku na úkor predovšetkým zahraničných výrobcovi automobilov, a pomáhajú znížiť obchodný deficit. Za štvrté, vytvorilo by to nedostatok áut, čo by sa automaticky premietlo do menšieho počtu a kratších ciest autom, vyššej obsadenosti osobných jázd a vyššieho používania bicyklov a hromadnej dopravy, teda do ďalších úspor energie. Nakoniec, by to urobilo autá obsolentnými približne v rovnakom čase ako v ropný priemysel, ktorý ich existenciu zrodil. Autá nám dojdú práve v čase, keď nám dojde palivo.
A sme tu, len o nejaký rok neskôr, a ja som celý povzbudený keď vidím, že si americký automobilový priemysel vzal moju radu k srdcu, a je v procese svojho zrušenia. Na druhej strane vládne opatrenia sú naďalej sklamaním. Namiesto toho aby sa snažili riešiť problémy, ďalej radšej predstierajú prácu. Najnovšia z nich je myšlienka subvencií na predaj nových áut. Myšlienka vytvoriť efektívnejšie automobily výrobou efektívnejších automobilov je číre bláznovstvo. Môžem zobrať ktorúkoľvek dodávku a zvýšim jej palivovú účinnosť palív o jeden alebo dva tisíce percent len tým, že poruším niekoľko zákonov. Po prvé, naložíte na korbu asi tucet ľudí, natlačených bok po boku ako sardinky. Po druhé, pôjdete po diaľnici rýchlosťou asi 40 km/hod, pretože ísť rýchlejšie je plytvanie palivom a s toľkými ľuďmi na krbe by to nebolo bezpečné. A sme tu - efektívnosť využitia paliva vzrástla faktorom 20 alebo nejako tak. Verím že Mexičania na túto tému urobili rozsiahle výskumy s vynikajúcimi výsledkami.
Ďalší výborný nápad priekopnícky zaviedli na Kube kde urobili nelegálne nebrať stopárov. Automobily s voľnými miestami sú odstavované a dopĺňané ľuďmi, ktorí sa potrebujú zviesť. A ďalší nápad: keďže je u nás osobná železničná doprava je v tak smutnom stave, a pretože nie je pravdepodobné, že sa nájdu finančné prostriedky na jej zlepšenie, prečo sa nevrátiť k ctihodnej inštitúcii jazdy na koľajniciach tým, že budeme od nákladných železničných spoločností vyžadovať aby poskytli pár prázdnych vozňov pre tulákov hobos. Energetické náklady na dodatočnú hmotnosť sú zanedbateľné, hobos nevyžadujú zastavenie, pretože dokážu naskočiť a vyskočiť a bolo by potrebných len pár vagónov na vlak, pretože hobos sú takmer nekonečne stlačiteľní a ak treba, môžu dokonca jazdiť na strechách. A posledný nápad: začnite chovať somáre. Kone sú zhýčkané a drahé, ale somáre môžu byť cenovo veľmi efektívne a sú to dobré nákladné zvieratá. Môj dedo mal somára keď žil v Taškente v strednej Ázii počas druhej svetovej vojny. Na kŕmenie somára toho veľa nebolo, ale ako člen komunistickej strany mal môj dedo predplatnú Pravdu, noviny Komunistickej strany. Tak ňou živil somára. Somáre očividne dokážu stráviť akýkoľvek druh celulózy, dokonca aj keď je naložená komunistickou propagandou. Keby som mal somára ja, kŕmil by som ho Wall Street Journal.
A tak sme sa dostali k tému bezpečnosti. Post-kolapsové Rusko utrpelo vážnu vlnu kriminality. Etnické mafie besneli, veteráni, ktorí slúžili v Afganistane šli do biznisu sami pre seba, boli tam početné nájomné vraždy, vydierania, vrážd zostávali nevyriešené vľava aj vpravo, a celkovo to nebolo práve bezpečné miesto. Keď Rusi žijúci v USA počuli, že tam idem na návštevu, vyvaľovali na mňa oči: ako ma niečo také mohlo napadnúť. Nejako som sa ale vrátil v poriadku. A po ceste som urobil veľa zaujímavých pozorovaní.
Jedno zaujímavé zistenie je, že akonáhle nastane kolaps, je možné prenajať si policajta, a to buď pre špeciálne príležitosti, alebo všeobecne len aby dohliadol na okolie. Je dokonca možné prenajať si vojaka alebo dvoch, ozbrojených AK-47, aby vám pomohli s rôznymi pochôdzkami. Nielen, že je možné robiť takéto veci, je to často veľmi dobrý nápad, najmä ak máte niečo cenné s čím sa nechcete rozlúčiť. Ak si nemôžete dovoliť ich služby, potom by ste sa mali snažiť spriateliť sa s nimi a byť im v rôznych smeroch užitočný. Hoci sa ich nároky môžu zdať v danej chvíli prehnané, je stále rozumné urobiť všetko, čo môžete, aby boli na vašej strane. Napríklad môžu v istej chvíli začať trvať na tom, že vy a vaša rodina sa máte vysťahovať do garáže, aby oni mohli žiť vo svojom dome. To môže byť spočiatku znervózňujúce - ale je to naozaj tak dobrý nápad žiť si vo veľkom dome sami, s toľkými ozbrojenými mužmi pobehujúcimi okolo? Môže dávať zmysel umiestniť pár z nich priamo vo svojom dome, aby mali základňu pre operácie z ktorej môžu dozerať na okolie.
Pred pár rokmi som odpoly zo žartu navrhol politické riešenie na zmierňovanie kolapsu a formuloval platformu pre takzvanú Stranu Kolapsu. Uverejnil som ho s upozornením, že si nemyslím, že je veľká šanca na to, aby sa moje návrhy stali súčasťou národnej agendy. Na moje veľké prekvapenie sa ukázalo že som sa mýlil. Napríklad som navrhol, aby sme zastavili výrobu nových automobilov, a hľa, automobilový priemysel sa zatvára. Tiež som navrhol, aby sme začali udeľovať väzňom amnestie, pretože USA majú najväčšiu populáciu väzňov na svete, a nebudú si môcť dovoliť držať toľko ľudí pod zámkom. Je lepšie prepúšťať väzňov postupne v priebehu dlhšieho času, ak neskôr v jednej veľkej všeobecnej amnestie na spôsob Saddama Husseina tesne pred americkou inváziou. A hľa, mnohé štáty začínajú môj návrh realizovať. Vyzerá to, že obzvlášť Kalifornia bude nútená prepustiť približne 60 tisíc zo 170 tisíc ľudí čo drží vo väzniciach. To je dobrý začiatok. Tiež som navrhol, aby sme rozobrali všetky zámorské vojenské základne (je ich viac ako tisíc) a repatriovali všetkých vojakov. A vzdá sa, že sa to tiež začínajú diať, s výnimkou práve plánovaného vedľajšieho výletu do Afganistanu. Navrhol som aj Biblické jubileum - odpustenie všetkých dlhov, verejných aj súkromných. Koľko tomu dáme … päť rokov?
Ale ak sa pozrieme len na tie zmeny ktoré sa už dejú, už len jednoduchý a predvídateľný nedostatok finančných prostriedkov keď federálna a štátne vlády vyjdú na mizinu, bude transformovať americkú spoločnosť pomerne predvídateľným spôsobom. Ako budú mestám dochádzať peniaze, vyparí sa policajná ochrana. Ale policajti potrebujú jesť a budú hľadať spôsoby ako využiť svoje zručnosti na nezávislej báze. Podobne ako sa budú rušiť vojenské základne po celom svete, vojaci sa vrátia do krajiny, ktorá ich nebude schopná reintegrovať do civilného života. Pardonovaní väzni sa ocitnú v takmer rovnakej situácii.
Takže tu budeme mať bývalých vojakov, bývalých policajtov a bývalých väzňov: jedna veľká šťastná rodina s pár skazenými jablkami a nejakými tými násilnými sklonmi. Konečný výsledok bude krajina zaplavená rôznymi kategóriami ozbrojených mužov, väčšinou nezamestnanými, a mnohými z nich hranične psychotickými. Polícia v Spojených štátoch je ťažká skupina. Mnohí z nich stratili kontakt s ľuďmi, ktorí nie sú "v ozbrojenej službe" a väčšina z nich si vypestovala my-versus-oni mentalitu. Vojaci vracajúci sa zo služby v zámorí často trpia na post traumatickú stresovú poruchu. Prepustení väzni tiež trpia na rôzne psychické ochorenia. Všetci z nich si skôr či neskôr uvedomia, že ich problémy nie sú lekárske ale politické. To spoločnosti znemožní aj naďalej ich držať pod kontrolou. Všetci z nich budú hojne využívať svoj výcvik v zbrani a iné odborné schopnosti na získanie čohokoľvek, čo potrebujú na prežitie. A naozaj dôležité je mať na pamäti, že to budú robiť bez ohľadu či to niekto bude považovať za legálne alebo nie.
Už som to povedal a poviem to ešte raz: veľmi málo vecí je dobrých alebo zlých sami o sebe, všetko sa musí posudzovať v kontexte. A v post-kolapsovom kontexte nemať strach či niečo je alebo nie je zákonné môže byť veľmi dobrá vec. Uprostred kolapsu nebudeme mať čas na debaty, uzákoňovanie, interpretácie, stanovovanie precedensov a tak ďalej. Robiť si starosti o vyhovovanie zložitému a nákladnému právnemu systému je to posledné, o čo by sme mali strachovať.
Niektoré právne prekážky sú naozaj malé a bezvýznamné, ale môžu byť napriek tomu dosť otravné. Napríklad také domové združenie by vám mohlo chcieť dať pokutu alebo usilovať o súdny príkaz proti vám lebo nekosíte trávnik alebo za chov zvierat vo vašej garáži, alebo že ste postavili na kopci ktorý nevlastníte tú peknú veternú turbínku bez toho, aby ste najprv získali stavebné povolenie. Alebo by sa nejaký horlivec z miestneho úradu mohol pokúsiť dostať vás do basy za zdemolovanie nejakého opusteného mosta, pretože obmedzoval lodnú dopravu - viete, drobnosti ako toto. No, ak si je domové združenia vedomé toho, že máte veľký počet dobre ozbrojovaných, psychicky labilných priateľov, z ktorých niektorí stále nosia vojenské a policajné uniformy na slávu starých dobrých čias, potom vám pravdepodobne tú pokutu nedajú ani nebudú usilovať o súdny príkaz.
Alebo povedzme, že máte skvelý nový vynález, ktorý chcete vyrábať a distribuovať, povedzme nové poľnohospodárske náčinie. Je to akýsi cep hustými ostrými britmi. Má sto a jedno použitie, je cenovo vysoko efektívny a primerane bezpečný za predpokladu, že keď ho používate nestratíte hlavu, aj keď si ľudia zvykli nazývať ho "lietajúca gilotína". Myslíte si, že je to prijateľné riziko, ale máte obavy z vecí ako je bezpečnosť spotrebiteľov, zodpovednosť za škody a možno aj trestnoprávna zodpovednosť. Opäť je raz veľmi užitočné mať veľký počet vplyvných, fyzicky impozantných, mierne psychotických priateľov, ktorí v prípade že by sa nejaké právne veci objavili, môžu skočiť pozrieť sa na advokátov, priateľsky s nimi pohovoriť, predviesť ako sa lietajúca gilotína správne používa, a celkovo urobiť všetko čo treba, aby sa záležitosť vyriešila v priateľskom duchu, bez toho aby rukami prechádzali akéhokoľvek peniaze a aby sa podpisovali akékoľvek právne dokumenty.
Alebo, povedzme, vláda začne robiť ťažkosti okolo pohybu vecí a ľudí do a z krajiny, alebo si chce odrezať príliš veľký kus z obchodných transakcií. Alebo sa možno vaše mesto alebo štát rozhodne vykonávať vlastnú zahraničnú politiku a federálnej vláde sa zdá vhodné zasiahnuť. Potom sa môže ukázať ako dobrá vec, ak niekto iný má palebnú silu ktorá vládu, alebo to, čo z nej zostalo, privedie späť ku zmyslom a presvedčí ju byť rozumnou a milou.
Alebo možno chcete spustiť v komunite zdravotnú kliniku, aby ste mohli poskytnúť úľavu ľuďom, ktorí by inak nemali žiadnu zdravotnú starostlivosť. Nemáte záujem vyhlasovať sa za doktora, pretože títo ľudia lekárov podozrievajú, lebo lekári sa ich vždy snažili obrať o ich životné úspory. Predpokladajme ale že máte nejaké zdravotnícke vzdelanie, ktoré ste získali povedzme na Kube, a ste celkom schopný zvládnuť cisársky rez alebo operáciu slepého čreva, zašiť rany, liečiť infekcie, naprávať kosti a tak ďalej. Chcete tiež mať možnosť šíriť opiáty, ktoré vám z času na čas posielajú priatelia z Afganistanu, aby ste zmierňovali bolesti tvrdého post-kolapsového života. Nuž, prechádzať rôznymi licenčnými komisiami a získavať osvedčenia a povolenia a poistky pre prípad škody je za predpokladu sa viete obklopiť množstvom dobre ozbrojených, vytrénovaných a psychicky labilných priateľov úplne zbytočné .
Jedlo. Prístrešie. Doprava. Bezpečnosť. Bezpečnosť je veľmi dôležitá. Udržať poriadok a verejnú bezpečnosť si vyžaduje disciplínu, a udržiavanie disciplíny u veľa ľudí vyžaduje hrozbu silou. To znamená, že ľudia musia byť pripravení prísť si navzájom na pomoc, prevziať za seba navzájom zodpovednosť a robiť to, čo je správne. Dnes je bezpečnosť poskytovaná radom nafúknutých, byrokratických, neefektívnych inštitúcií, ktoré inšpirujú viac hnevu a skleslosti, než disciplíny, a vykonávajú ani nie toľko násilia ako zlého zaobchádzania. To je dôvod, prečo máme najviac väzenskej populácie na svete. Oficiálne sú tam na to, aby ochránili ľudí od seba navzájom, ale v skutočnosti ich poslanie nie je zaistenie bezpečnosti, ale ochrana majetku a tých, kto ho vlastnia. Akonáhle budú tieto inštitúcie bez zdrojov, nastúpi obdobie povzdvihnutia, ale nakoniec sa ľudia budú musieť naučiť jednať so sebou tvárou v tvár, a spravodlivosť sa opäť stane osobnou cnosťou a nie federálnym ministerstvom.
Pokryl som to, čo považujem za zásadné, vychádzajúc z toho, čo som videl ako fungujúce a čo si myslím, že by mohlo fungovať pomerne dobre tu. Predpokladám, že veľa z vás si myslí, že je toto všetko je hudba ďalekej budúcnosti, ak to vôbec niekedy dospeje do tak zlého stavu. Určite máte plnú slobodu myslieť takým spôsobom. Riziko je, že si vám ujde príležitosť prispôsobiť sa novej realite v predstihu a potom už budete v pasci. Ako to vidím ja, je potrebné si vybrať: môžete prijať zlyhania systému teraz a zmeniť primerane svoj kurz, alebo sa môžete rozhodnúť, že je potrebné pokúsiť sa zotrvať v kurze, a potom budete pravdepodobne musieť akceptovať svoje vlastné individuálne zlyhanie neskôr.
Tak ako sa pripravíte? V poslednej dobe som počul mnoho vplyvných, úspešných ľudí rozprávať o ich rôznych vplyvných a úspešných kolegoch. Zvyčajne príbeh hovorí zhruba toto: "Môj a., Finančný poradca, b., investičný bankár, alebo c., veliaci dôstojník nedávno a. dal všetky svoje peniaze do zlata, b., kúpil chatu v horách, alebo c. vybudoval pod svojim domom bunker so zásobami potravín a vody na šesť mesiacov. Je to normálne? " A ja im odpovedám, áno, samozrejme, to je absolútne neškodné. Práve má krízu stredného kolapsu. Ale nie je to skutočná príprava. Niekto je len jednoducho farebnejší akýmsi neobvyklým, kontrakulturálnym spôsobom.
Tak, ako sa dá skutočne pripraviť? Poďme si prejsť zoznam otázok, ktoré sa ma ľudia typicky pýtajú a ja sa pokúsim stručne reagovať na každú z nich.
OK, prvá otázka: O čo ide pri všetkom tom predstieraní práce v finančnom sektore? Čo sa to deje? Ľudia naľavo aj napravo strácajú zamestnania, a ak by sme počítali nezamestnanosť rovnako ako za čias Veľkej krízy a nehľadeli na varené čísla ktorými sa nás vláda snaží kŕmiť, potom sa blížime k 20% nezamestnanosti. A máme nejaký dôvod myslieť, že sa tam zastaví? Ste jeden z tých čo si myslia že prosperita je za rohom? Nielen joby a vlastné bývanie, ale aj penzijné úspory sa vyparili. Federálna vláda je na mizine, štátne vlády sú na mizine, niektoré viac než iné, a to najlepšie, čo vedia robiť je tlačiť peniaze, ktoré rýchlo strácajú hodnotu. Takže, ako môžeme získať základné veci, ak máme peniaze? Ako to urobiť? Dobrá otázka.
Ako som už stručne povedal, to základné sú potraviny, prístrešie, doprava a bezpečnosť. Bývanie dnes predstavuje mimoriadne zaujímavý problém. Je stále veľmi nadhodnotené a veľa ľudí platí nájomné a hypotéky, ktoré si už nemôžu dovoliť, zatiaľ čo mnohé domy stoja prázdne. Riešením je samozrejme zastaviť vaše straty a prestať platiť. Ale potom sa možno budete musieť čoskoro presťahovať. To je v poriadku, pretože ako som spomenul, v okolí nie je nedostatok voľných nehnuteľností. Nájsť si dobré miesto na život bude čoraz menší a menší problém, pretože keď ľudia zastavia platby nájomného a hypoték a budú vysťahovávaní, počet voľných nehnuteľností bude len stúpať. Najlepším riešením situácie je stať sa správcom nehnuteľnosti, bývať v uvoľnenom dome legálne a zadarmo a dohliadať na veci pre majiteľa. Čo ak si ale nemôžete nájsť miesto ako správca nehnuteľnosti? Nuž potom sa môžete stáť squaterom, viesť si zoznam voľných domov do ktorých sa môžete premiestniť a pre každý prípad mať vaše kempingové zariadenie po ruke. Ak vás vyhodia, je slušná šanca, že ľudia čo vás vyhodili budú uvažovať o najatí správcu pre svoju nehnuteľnosti aby udržali squaterov mimo. A čo budete robiť keď sa stanete správcom domu? Nuž budete sa starať o majetok, ale tiež dávať pozor na všetkých ostatných squaterov, pretože oni sú príčinou, prečo máte legitímne miesto na život. Squater v hrsti je viac ako traja neprítomní majitelia na streche. Neprítomní majiteľ by mohol eventuálne zrezať svoje straty a ísť preč, ale vaši priatelia squateri zostanú ako vaši susedia. A mať nejakých susedov je oveľa lepšie ako žiť v meste duchov.
Čo robiť, ak stále máte prácu? Ako sa pripraviť v takom prípade? Zrejmá odpoveď je byť pripravený na prepustenie alebo vyhodenie v ktorejkoľvek chvíli. Naozaj nezáleží na tom, ktorá firma vás vyhodí: podstatné je neutrpieť v procese žiadne psychické škody. Schlaďte svoju spotrebu čo najbližšie k nule, míňajte tak málo peňazí ako je len možné, takže keď prídete o svoju prácu až tak veľa sa nemusí zmeniť. Kým máte prácu, robte čo najmenej, pretože všetky tieto hospodárske aktivity sú len hroznou záťažou pre životné prostredie. Jemne dojazdite z vŕška až kým nezastanete a potom vystúpte.
Ak stále máte nejaké zamestnanie, alebo ak ešte máte nejaké úspory, čo máte robiť so všetkými peniazmi? Odpoveď je zrejmá, vytvorte si zásoby. Peniaze budú bezcenné, ale krabica bronzových klincov bude stále krabica bronzových klincov. Kúpte a uskladnite užitočné veci, najmä veci, ktoré môžu byť použité na vytvorenie rôznych druhov alternatívnych systémov na pestovanie potravín, poskytovanie prístrešia a poskytovanie dopravy. Ak nemáte vlastný kus miesta kde si môžete zásoby uskladniť, prenajmite si skladovací kontajner, zaplaťte ho na niekoľko rokov dopredu a jednoducho na ňom seďte až kým vám život neprinesie niečo užitočné na prácu. Niektorí z vás môžu byť vystrašení budúcnosťou ktorú som práve opísal - a to plným právom. Nie je nič čo by mohol ktokoľvek z nás urobiť aby sme zmenili cestu na ktorej sme: je to obrovský systém s ohromnou zotrvačnosťou a snažiť sa zmeniť jeho cestu je ako snažiť sa zmeniť dráhu hurikánu. Čo môžeme urobiť, je pripraviť sami seba a druhých, najmä zmenou našich očakávaní, našich preferencií a znížením našich potrieb. Môžeme to znamenať, že prídete o nejaký posledný, neistý trochu zábavy. Na druhej strane tým že sa zmeníte na niekoho, kto môže mať lepšiu šancu prispôsobiť sa novým okolnostiam, budete schopní dať sami sebe a ostatným veľký kus nádeje, ktorá by inak neexistovala.