"Tsolakoglouvská vláda* zničila všetky možnosti pre moje prežitie, ktoré záviselo od dôstojnej penzie. Dôchodkové poistenie som si platil sám bez pomoci štátu dlhých 35 rokov. Preto, že mi pokročilý vek neumožňuje dynamicky reagovať (ale ak by sa grécky človek chytil Kalašnikova, stál by som hneď za ním), nevidím iné riešenie ako dôstojný koniec svojho života. Nechcem sa vidieť, ako prehrabávam odpadkové koše, aby som našiel jedlo k prežitiu. Verím, že mladí ľudia bez budúcnosti sa jedného dňa chopia zbraní a nechajú odvisnúť zradcov tejto krajiny na námestí Syntagma tak, ako to spravili Taliani s Mussolinim v roku 1945."
Trochu reality z nedávnej histórie
Všimnime si prosím, aké skupiny občanov po Novembri 1989 ako prvé začali doplácať na tzv. ekonomické reformy. Boli to dôchodcovia, ťažko zdravotne postihnutí, teda, tí najbezbrannejší. A už nepotrební. V období drsného a vulgárneho hitlerovského fašizmu a nacizmu sa takéto vrstvy likvidovali v koncentračných táboroch. Ponovembroví politici zakladajúci sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku už koncentračné tábory nepotrebovali. Vtedy tzv. ekonómom Klausovi, Miklošovi či im podobným neprekážalo rozkrádanie a tunelovanie spoločného majetku v hodnotách stoviek a stoviek miliárd korún. Zároveň s týmto rozkrádaním v prospech vyvolených, dokonca cez zákony, sa začali tzv. ekonomické reformy. V skutočnosti pokusy, koľko radoví občania, vládnúcimi politickými zberbami povýšené na hoviadka, ktoré, koľko, a čo všetko ešte vydržia. Základom tejto likvidácie bolo neustále zvyšovanie cien, keď týmto zvyšovaním boli mnohí, hlavne starí ľudia, donútení vyberať svoje ťažko našetrené celoživotné úspory. Po týchto krokoch na Slovensku postupne nastala fyzická a psychická likvidácia tých najslabších a najbezbrannejších. Pre zločincov a zlodejov riadiacich štát boli totiž zaradení medzi neproduktívne vrstvy obyvateľstva. Ako jedna rodina si tu porozumeli politici pravicoví, ľavicoví, stredoví, nezávislí, kresťanskí.
To, čo vedome rozkradli, alebo, čo sa v ich mene vedome rozkradlo, následky boli postupne prenesené aj na ostatné vrstvy národa. Lekárov, učiteľov, policajtov, zdravotné sestry, vedcov, umelcov, manuálne pracujúcich. Mnohí z nich sa plným právom cítia ako žobráci. Aký to paradox, keď najzločineckejšia a najzlodejskejšia profesia - vysoká politika a jej predstavitelia - sú za túto činnosť nielen nadštandardne odmeňovaní, ale majú aj množstvo výhod, ktoré si vôbec nezaslúžia. Ich jedinou výhodou by malo byť, že svoj amorálny, zlodejský a zvrhlý život dožijú vo väzniciach s najprísnejším režimom a nakradnuté majetky im budú skonfiškované.
Nepochybujem o tom, že pokiaľ by občania Českej republiky dopustili, aby im osem rokov vládla pravica pod vedením ODS, tak mnohí z nich na vlastnej koži spoznajú nielen sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku, ale aj z toho vychádzajúci fenomén - sociálne samovraždy. Nebudú potrebné ani koncentračné tábory a plynové komory. Niektorí ľudia si v zúfalstve totiž aj sami siahnu na život, a na rozdiel od koncentrákov z obdobia fašizmu a nacizmu ušetria aj na plyne. Kadejakí "reformní" radcovia a poradcovia zo Slovenska, ktorí by sa vo vyspelých demokraciách neuplatnili ani ako kydači hnoja, práve takých Topolánek a jemu podobní "reformátori" z ODS si adoptovali na svoje zvrátené pokusy a experimenty na českom národe, sa čoskoro dočkajú krutej reality. Zároveň chcem taktiež pripomenúť, že touto úvodnou vetou nevyjadrujem žiadne sympatie Českej, tzv. sociálnej demokracii pod Paroubkovým vedením.
Ako slovenskí pravicoví klamári sami seba popreli
Keďže moje články sú v drvivej väčšine faktograficky doložené, dovolím si čitateľom Svědomí predložiť ďalšie fakty o politickom sadizme a cynizme slovenských pravicových politikov za vládnutia Mikuláša Dzurindu. Od človeka, ktorý bol vyše desať rokov vo vysokej politike, no nielen od neho, som získal dostatok argumentov o tom, ako vláda Mikuláša Dzurindu vo svojom prvom vládnucom období v rokoch 1998 - 2002 vedome pozakrývala ekonomické privatizačné zločiny za vládnutia HZDS, SNS a ZRS. Pritom cieľavedome a cynicky, systémom kolektívnej viny, ťarchu a následky za tieto zločiny preniesli na tých najslabších a najbezbrannejších. Dôchodcov, telesne a zdravotne postihnutých, ich opatrovateľov, ako aj sociálne odkázaných. Výsledkom bolo duševné vraždenie a sociálne samovraždy nevinných.
Krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 vtedajšia pravicová koalícia SDKÚ, KDH, SMK a ANO prijala a schválila 22 sociálnych zákonov v prospech najslabších vrstiev obyvateľstva. Neinformovaný a problémov neznalý človek by mohol nadobudnúť pocit, že aj pravicoví politici majú v sebe ľudskosť, súcit a solidaritu. Omyl. Veľký omyl. Keď aj pomocou týchto zákonov získali v parlamentných voľbách 2002 nezanedbateľný počet hlasov, ktoré im pomohli opätovne zostaviť vládu, TAK OKAMŽITE TÝCHTO 22 ZÁKONOV ZRUŠILI. Bolo im tak naponáhlo, že to urobili v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo tomuto zrušeniu predchádzalo? V októbri 2002 Ivan Mikloš na poslaneckom grémiu informoval vedenie Národnej rady SR a predsedov poslaneckých klubov, že v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu vláda SR predloží do NR SR viac ako dvadsať návrhov zákonov, v skrátenom legislatívnom konaní. Ide všetko o reštriktívne opatrenia. Zdôvodnil to tým, že treba zabrániť hospodárskym škodám, hoci tieto zákony prijala tá istá vláda, v ktorej mal Mikloš po Dzurindovi druhé najvyššie postavenie. TOMU SA HOVORÍ CYNIZMUS, KEĎ VTEDY SA IVAN MIKLOŠ TVÁRIL, AKO BY NEMAL NIČ SPOLOČNÉ S TÝM IVANOM MIKLOŠOM, KTORÉHO ZÁSLUHOU BOLI TIE ISTÉ ZÁKONY NIEKOĽKO MESIACOV DOZADU SCHVÁLENÉ!!! Ako sa neskôr ukázalo, pravicová koalícia nerátala s tým, že v nasledujúcich voľbách získa toľko hlasov, aby mohla zostaviť vládu, takže tieto sociálne zákony pripravovali ako ekonomické míny pre novú vládu.
O tom, ako sa z pravicových politikov postupne stávali tyrani a vrahovia vlastného národa, patrí aj cynické priznanie vtedajšieho ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, vzor pre dnešné české zdravotníctvo pod vedením ODS, evidovaného spolupracovníka ŠtB v kategórii Dôverník. V Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze!!! Škoda len, že nejako pozabudol povedať, že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd, o ktoré bol štát okradnutý v mene zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, by títo nevinní ľudia nemuseli predčasne zomrieť. O kšeftoch tohto ministra som písal aj na www.bohemia.htmlplanet.com v článku pod nadpisom - Je minister zdravotníctva Rudolf Zajac Žid škodiaci Slovensku, alebo slovenský politik v službách ekonomického fašizmu zo Svetovej banky?
Veru tak, vážení čitatelia Svědomí, aj takto vyzerá slovenský ponovembrový fašizmus cez ekonomiku pri potláčaní najzákladnejších práv a slobôd občanov. Boh Vás ochraňuj, vážení občania Českej republiky, veď táto pravicová zberba z vysokej slovenskej politiky si veľmi dobre rozumie s ODS, a premiér Topolánek je ich, tzv. reformami nadšený. Veľmi, veľmi Vás ľutujem. Chcem veriť, že nebudete takým stádom ponížených, zbabelých a nesvojprávnych volov a hoviadok, akou je drvivá väčšina Slovákov.
V denníku Pravda bol 25. 6. 2004 uverejnený list Janky Fiľovej z Turčianskych Teplíc, kde sa mimo iného píše aj toto: "Chcela by som žiť aspoň jeden deň ako človek, ktorý má čo dať deťom jesť a ísť spať s vedomím, že nám nik neublíži, že nás neodpoja od plynu či elektriky. Psychicky už nezvládam nároky našej vlády. Tá myslí len na to, ako ušetriť na nezamestnaných, ktorých nik nepotrebuje. Každému zavadziame a čakajú iba na to, kedy nás vysťahujú na ulicu".
Aký to paradox, keď takéto kruté fašisticko-ekonomické reality zhodnotil jeden z hlavných vinníkov tohto všetkého Mikuláš Dzurinda v mesačníku euroREPORT - č.12/2005 takto: "Reformy bolia, ale sú účinné". A ja, ako autor tohto článku konštatujem: "Ako pre koho, pravicový vlastizradca, tyran a likvidátor veľkej časti slovenského národa. Jeho tie reformy zaručene nebolia!"
A ešte niečo. Pokiaľ pán Topolánek tvrdí, že do financií treba poriadok, pokiaľ neustále hľadá rezervy, pokiaľ bude cez tzv. reformy okrádať tých najslabších a najbezbrannejších, pokiaľ nebudú peniaze pre lekárov, učiteľov, zdravotné sestry, poľnohospodárov, lebo vraj sa tu roky plytvalo, tak mu doporučujem, aby navštívil istého Václava Klausa. Mal by od neho požadovať všetky tie desiatky a stovky miliárd korún, ktoré súhrnom jeho diletantstva a arogancie sa z Českej republiky vyparili systémom - čáry, máry, fuk, už je všetko fuč, alebo, ostali v tých politicky správnych a vyvolených českých a zahraničných rukách.