Ministerka zahraničných vecí USA Hillary Wow Clintonová ani nestihla vytriasť saudskoarabský piesok z drdola a už aj vmašírovala do istanbulskej kongresovej sály plnej "Priateľov Sýrie", aby bola líderkou ich orgií lásky k sýrskemu ľudu. Členovia kráľovskej saudskoarabskej rodiny prišli, samozrejme, s ňou. Celou váhou svojej demokratičnosti a slobodomyseľnosti podporujú odstránenie sekulárneho režimu v Sýrii, a preto nemôžu na žiadnom stretnutí "Priateľov Sýrie" chýbať, aby spolurozhodovali o tom, či Sýriu irakizovať alebo líbyizovať. Spolu s americkou psychopatkou a partiou extrémistických wahábistov boli v kongresovej sále zastúpené figúrky z asi 60 štátov, ktoré dostali nariadenú účasť od USA. Vlastne, postupnosť je iná. USA dostali nariadené priateľstvo k Sýrii od Izraela a až následne prišiel príkaz ministerstvám zahraničných vecí amerických vazalov. Vrátane EÚ. Situácia je vážna. Izrael má totiž čoraz menej energií (ani zúrivé kutanie Nobelu v Stredozemnom mori neprináša želané, a hlavne dostatočne rýchle výsledky) a na ropu bohatá Sýria je tak príťažlivo blízko.
Kdeže sú tie časy, keď Izrael šafáril v Iráne ako doma a bol tak pevne nacicnutý na jeho ropu, až to vyzeralo, že ho nikto od perzského ropného cecku neodtrhne. No ale stalo sa - a odvtedy je snom každého ministerského predsedu židovského Vatikánu triumfálne sa vrátiť do Perzie a rajtovať na uhľovodíkovom bohatstve krajiny ako voľakedy sa čias šáha Pahlavího.
A tak tento víkend šla Clintonová najskôr do petrodolárovej Saudskej Srábie a nechala sa od svojich wahábistických kámošov presviedčať, že ich ropné ložiská sú bezodné a Saudi nemajú problém vrhnúť na trh toľko ropy, koľko si len pani Clintonová a jej neviditeľná ruka trhu zaželá, aby mohla globálna ekonomika prosperovať a viesť ľudstvo k svetlým zajtrajškom. Jej návšteva podľa korporátnych médií vôbec, ale vôbec nesúvisela s vyjadrením prezidenta USA Baracka Obamu v piatok 30. marca 2012 o ďalších sankciách, okripľujúcich iránsky ropný sektor. Podtitul jeho vyjadrenia: nikto nám nebude ťažiť našu perzskú ropu. Pardon, izraelskú.
Najskôr sa však Obama "ubezpečil, že obmedzenie dovozu ropy z Iránu by nemalo spôsobiť nedostatok tejto suroviny na svetových trhoch a ohroziť zahraničných partnerov." Ak ho ubezpečili Saudi, tak budú Obama, americký Kongres aj neviditeľná ruka trhu veľmi rozčarovaní.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
-
Clik here to view.
-Mohammed, ty vieš lepšie po anglicky. Povedz tej americkej ochechuli, že má úžasný účes. Povedz jej, že my nie sme až také púštne opice, za aké nás považuje ona a jej rasistickí židovskí mecenáši a vieme, že tým svedčivým drdolom á la východoeurópska bapka vzdáva hold svojmu židovskému mafiánskemu zaťkovi s koreňmi v ukrajinskom štetli, ktorý sa obetoval a oženil sa s ich škratinkou Čelzy a ona musí teraz jednak vyzerať dostatočne východoeurópsky a jednak za nami behať ako taká suka a vybavovať židovské veci. Povedz jej, že sa nám to páči.
No ale poďme z Rijádu ďalej. Do Istanbulu, kde si "Priatelia Sýrie" svojrázne pripomenuli 1. apríl demonštrovaním lásky k Sýrii. Cieľom stretnutia skupinky štátov je arogantne vytvoriť alternatívu k OSN, kde sa Američanom a ich kamarátikom nedarí presadiť v Sýrii iracký, resp. líbyjský model demokracie. Preto sa skupinka už minulý týždeň pokúšala hodnotiť namiesto OSN, do akej miery plní sýrska vláda plán splnomocnenca OSN Kofiho Annana. Až kým im Rusko neodporučilo sklapnúť, pretože rola supervízora im v žiadnom prípade neprináleží.
Program konferencie bol náročný. Posilnenie medzinárodnej izolácie Sýrie, rozvíjanie embarga všetkými možnými smermi, ale najmä smerom uhľovodíkovým, zmrazovanie účtov sýrskej vlády a ich odovzdanie sýrskym bojovníkom za demokraciu a ľudské práva a téma najdôležitejšia - príprava vojenskej invázie. Vojenský úder sa však má uskutočniť až po treťom stretnutí, naplánovanom čoskoro vo Francúzsku, vedenom hysterickým Šarkózym s mentálnou výbavou východoeurópskeho degeneráta - údajným iniciátorom vytvorenia skupinky "Priateľov Sýrie". Na stretnutie nedostala pozvánku legitímna vláda Sýrie, zato tam nadupala v hojnom počte tzv. Sýrska národná rada, ktorá bola "Priateľmi Sýrie" označená za jedinú reprezentáciu sýrskeho ľudu.
Organizátori stretnutia opäť drzo poslali pozvánku aj Rusku. Ruské ministerstvo zahraničných vecí im promptne odkázalo, nech si ju strčia za širák, poťažmo jarmulku alebo saudskoarabské handrové kolečko, pretože Rusko nebude robiť štafáž ďalším americkým zmrdiplánom, zameraným na šírenie chaosu po svete. Nijaké samozvané skupinky "Priateľov Sýrie" nemôžu nahradiť Bezpečnostnú radu OSN a ak má stretnutie naozaj za cieľ posilniť vnútrosýrsky dialóg, v tom prípade mali byť pozvané všetky strany konfliktu - aj oficiálna sýrska vláda, konštatuje sa v stanovisku MZV RF. Ako povedal reprezentant Ministerstva zahraničných vecí RF Alexander Lukaševič, "takáto aktivita má jednostranné politické zameranie a jej účastníci sa nezaoberajú hľadaním ciest k vnútrosýrskemu dialógu v záujme ukončenia konfliktu, ale pripravujú vonkajší zásah."
Oživenie v sále počas rokovania spôsobila saudskoarabská delegácia - svetlý to reprezentant demokracie a ochrany ľudských práv, ktorá tvrdo a nekompromisne žiadala vyzbrojovanie sýrskej opozície (možno by sa z tých zbraní mohlo niečo ujsť aj opozícii v Bahrajne). Zároveň Saudská Arábia oznámila, že spolu s ďalšími totalitami Perzského zálivu vytvorí fond a bude financovať sýrsku opozíciu - bude ju mať doslova na výplatnej listine. Korunu rokovaniu nasadil turecký premiér Receyp Erdogan, ktorý vyzval na "morálnu intervenciu", ktorá by na rozdiel od Líbye prevážila nad ropnými záujmami.