Posledný masaker nevinných afganských civilistov a Obamova osobná zainteresovanosť v spletitom zastieracom manévri, odhaľuje čoraz širšie trhliny v jeho globálnej vojnovej doktríne založenej na vždy a všade prítomných "Špeciálnych Jednotiek." S blížiacim sa odchodom amerických vojsk a narastajúcou vlnou asertívneho afganského nacionalizmu, profesor Petras vysvetľuje, prečo potrebuje Washington ukryť skutočnú povahu okupácie, nateraz ponechanú v rukách recyklovaných zabijakov, ktorí si budujú kariéru v špeciálnych jednotkách, účasťou v operáciách typu "zabiť a zničiť".
Masaker sedemnástich afganských obyvateľov z jedenásteho marca, ktorý zahŕňal minimálne deväť detí a štyri ženy, vyvoláva množstvo fundamentálnych otázok o povahe kolonizačnej vojny a praktikách kolonizačnej armády, nasadenej v predĺženej (jedenásť ročnej) okupácii, a o charaktere imperiálneho stavu, nakoľko dochádza k vojnovým zločinom a k spoliehaniu sa na svojvoľné diktátorské opatrenia, za účelom vynútenia verejnej poslušnosti a potlačenia nesúhlasu.
Po chladnokrvnom zavraždení sedemnástich dedinčanov v provincii Kandahar, americká armáda - ako aj raz a prevždy spoluvinný Obamov režim vykonštruoval elaborát krycieho manévru, ktorý odhaľuje priehľadné kroky vlády až do miery, kde je možné vzniesť obvinenia z konšpirácie pre snahu utajiť základné fakty, falzifikovať údaje a brániť vo výkone spravodlivosti. Ide o legitímne základy pre právne stíhanie prezidenta a jeho odvolanie.
Podľa afganského prezidenta Hamida Karzaia, bol masaker len jedným zo stovák podobných, spáchaných americkými ozbrojenými silami. Obamu by to mohlo zbaviť úradu, postaviť ho pred súd za konšpiráciu, bránenie vo výkone spravodlivosti, a nepochybne ho tiež poslať do väzenia za vojnové zločiny.
Obamove zámerné lži v súvislosti s udalosťami masakru a základné zodpovednosti vysokého velenia za vojakmi spáchané zločiny, podčiarkujú kolaps okupácie Afganistanu, ktorá bola hlavným oporným pilierom Obamovej vojenskej politiky. Prezident USA hral hlavnú úlohu v zastieracom manévri. Z politického hľadiska má obvinenie Obamu širšiu a hlbšiu implikáciu, ako pri všetkej hrôze masaker samotný.
Masaker, PRVÁ "Oficiálna verzia" a zastierací manéver
Podľa PRVEJ oficiálnej verzie velenia americkej armády v Afganistane a Obamovho režimu, 11, marca 2012, vyšinutý vojak opustil základňu špeciálnej jednotky v odľahlej provincii Kandahar. Bez prijatia akýchkoľvek rozkazov vstúpil do dvoch dedín (vzdialených od seba 3,6 kilometra) a zastrelil 17 neozbrojených civilistov, pričom sa hlavne jednalo o ženy a deti. Ďalej zranil nešpecifikovaný počet dedinčanov. Potom sústredil ich telá na jedno miesto, polial ich benzínom a podpálil; načo vykročil späť na základňu, aby sa vzdal svojim veliteľom. Celý proces po jeho príchode bol podľa tvrdenia Pentagonu zaznamenaný ako video, a jeho autenticita bola potvrdená samotným prezidentom USA, ako nesporný dôkaz o tom, že sa jednalo o nevyrovnaného vojaka, masového vraha. Vojenské velenie bleskovo premiestňuje v tom čase ešte nemenovaného vraha do federálnej väznice s najvyššou ostrahou vo Fort Leavenworth, v Kansase, a iba potom zverejňuje, že ide o šialenca, Roberta Balesa. Americká vláda odmieta a znemožňuje všetky pokusy afganského prezidenta, afganskej armády a členov afganského parlamentu zahájiť vyšetrovanie, zozbierať svedectvá a postaviť podozrivého pred súd v Afganistane.
Podľa nezávislého parlamentného vyšetrovania v Afganistane, ktoré viedol Sayed Ishaq Gillami, a počiatočného vyšetrovania generála afganskej armády Sher Mohammed Karikiho, ktorý interviewoval obyvateľov dvoch postihnutých dedín, ide v oficiálnej verzii americkej armády a prezidenta Obamu, o výrazné nezrovnalosti. Očití svedkovia potvrdili účasť dvadsiatich amerických vojakov, ktorým asistovala helikoptéra. To čo svedkovia popísali, bol typický nočný nájazd špeciálnej jednotky, ktorý znamená systematické vylamovanie vchodových dverí, prebúdzanie spiacich rodín zo spánku a strieľanie afganských obetí.
Gordon Duff, senior editor z Veterans Today, nachádza verziu dedinčanov podstatne pravdepodobnejšiu, z nasledovných dôvodov:
Dediny v ktorých došlo k vraždám boli od seba vzdialené 3,6 kilometra. Je krajne nepravdepodobné, že by osamotený vojak v plnej zbroji odniesol mnoho galónový kanister s benzínom najprv zo základne do prvej dediny, vyvalil niekoľko dverí príbytkov, spáchal zločiny, kumuloval obete, podpálil ich a potom sa pešo vybral do druhej dediny, ktorá je o 3,6 kilometra ďalej a nezabudol ani na stále priťažký kanister s benzínom, celé to zopakoval, a pobral sa naspäť na základňu, aby sa vzdal.
Oveľa väčší zmysel dáva verzia, podľa ktorej ťažko ozbrojená skupina vojakov zo špeciálnej jednotky podnikla oficiálnu rutinnú operáciu v skorých ranných hodinách, ktorá bola jednoznačne povolená velením základne, a následne došlo k zlyhaniu operácie z neznámych dôvodov. To čo mal byť klasický záťah v už "pacifikovanej dedine"na prisluhovačov Talibanu, sa zmenilo na masové vraždenie detí a ich matiek v posteli, zakiaľ neboli prítomní dospelí muži (manželia, otcovia, strýkovia alebo bratia) aby ich ochránili.
Štandardne, farmári v Afganistane držia všetky zbrane vo svojich domoch. Predmetné dediny boli ale špeciálnymi jednotkami odzbrojené už v predchádzajúcich nájazdoch. Muži boli alebo zatknutí, alebo na úteku, v domnení, že nikto neublíži ich ženám a deťom.
Nech to bolo čokoľvek, čo spustilo masové vraždenie matiek a detí v pyžamách, jedna vec je nad slnko jasná:
Prezident USA sa dopustil zločinu svojou spoluprácou s armádnym velením. Bránil vo výkone spravodlivosti a konštruoval zastierací manéver vojnového zločinu hodného iba ak hyeny, ktorý je potrestateľný hlavne jeho odvolaním.
Ako sa nepravdepodobnosť PRVEJ oficiálnej verzie stávala doslova hanebnou aj pre toho najpovrchnejšieho pozorovateľa, "posádka pre zastierací manéver" vydala revidovanú verziu. Podľa DRUHEJ verzie, Bales vykonal prvý masaker v ranných hodinách a vrátil sa na základňu, kde si dal raňajky a neskôr obed, a potom znovu odišiel, aby vykonal druhý masaker, v druhej dedine. Až potom sa definitívne vrátil na základňu a vzdal sa, pričom neváhal pózovať pred kamerou.
(DRUHOU oficiálnou verziou, Obama urazil inteligenciu aj naozaj menej bystrých pozorovateľov).
Prečo Obamov zastierací manéver; Demoralizácia armády a iránska vojna
Prečo sa Obama vôbec angažoval v tak zbabranom zastieracom manévri, ktorý ďalej podrýva americké vzťahy s prezidentom Afganistanu, s ich armádou a predovšetkým s afganským obyvateľstvom? Prečo riskoval žalobu za konšpiráciu, za ochranu vojnových zločincov, trvaním na groteskných verziách príbehu?
Príbeh domnelého vraha (Staff Sgt.) Roberta Balesa, je indikáciou rozsiahlej krízy imperiálneho vojenstva. Bales je "dekorovaný" vojak, vyznamenaný za tri bojové turnusy v Iraku a za súčasné zaradenie v Afganistane, kde sa mal zúčastňovať špeciálnych operácií s cieľom pacifikovať obyvateľov afganského vidieka. V dňoch, keď správa o udalosti prenikla na verejnosť, rozčúlený afganský prezident Karzai uviedol, že bolo podniknutých niekoľko stovák podobných masakrov, za ktoré je zodpovedné NATO a USA, o ktorých sa západná verejnosť nič nedozvedela, a zostali nepotrestané.
Karzai opakovane požadoval ukončenie nočných nájazdov špeciálnych jednotiek na "spiace dediny". Až doteraz nebol potrebný prezidentský zastierací manéver. S blížiacim sa odchodom amerických vojsk z Afganistanu, a čoraz markantnejšími prejavmi militantného afganského nacionalizmu, je Obamov režim nútený zastrieť skutočnú povahu okupácie.
Washingtonskí zákazníci vojny v Afganistane nemôžu ďalej ignorovať americké vojnové zločiny na nevinných deťoch a ženách, či vojensky nezúčastnených obyvateľoch. Toto platí obzvlášť v prípade tzv. pacifikovaných oblastí, kde dospelí muži už boli zatknutí, alebo zahnaní do ilegality, a tí ktorí sa ešte vyskytovali boli odzbrojení a pod kontrolou.
Ak by sme chceli prihliadnuť dokonca k oficiálnej verzii, prečo by veliteľ Roberta Balesa, ignoroval hlučnú streľbu a výkriky obetí - žien a detí z prvej dediny, približne 100 metrov od hranice základne o tretej ráno? Podľa oficiálnej verzie sa veliaci dôstojník o masakri dozvedel až po Balesovom návrate, keď sa vzdal za podrobného popisu toho čo urobil.
Obama sa pokúšal "predať" údajnú existenciu videa s "priznaním," ako dôkaz oficiálnej verzie skeptickému afganskému prezidentovi, ktorý sa videa vehementne domáhal všetkými prostriedkami, aby mohlo byť podrobené analýze a preverená jeho pravosť. Obamove odmietnutie video vydať, potvrdzuje Obamovu účasť v zastieracom procese. Jeho tvrdenie že zločin spáchal osamotený, psychologicky nestabilný príslušník je tendenčné. Odhaľuje veľmi vážne a hlboké štrukturálne problémy s vojnou v Afganistane.
Americký vojaci v Afganistane sú demoralizovaní a rozhnevaní, pretože velenie ich zahnalo do slepej uličky. Sú súčasťou dlhej vojny ktorú prehrali, aj keď ešte neskončila, a k smrti každého padlého vojaka sa pripočítavajú skóre tých, ktorí sú znetvorení, tých ktorí prišli o zrak, alebo sú mentálne traumatizovaní.
Ranení sú v Obamových vojnách zaplátaní a poslaní späť do boja. Do rovnakého mlynčeka na mäso, v čoraz nehostinnejšom prostredí, kde znásilňovanie, mučenie, znetvorenie a zabíjanie, je jedinou "rekreáciou," ktorú poznajú.
Bales bol donútený absolvovať opakované turnusy v Iraku a neskôr bol odoslaný do Afganistanu, čo rozhodne bolo v rozpore s jeho očakávaním povýšenia, a definitívnym ukončením bojových zaradení v zahraničí.
Medzi vojnovými barónmi Washingtonu, a spolupáchateľmi z radov vojny chtivých lobistov a medzi tými, ktorí s vojnou majú skutočne dočinenia existuje obrovská medzera. Postrádateľní vojaci sú opakovane nasadzovaní v brutálnych kolonizačných vojnách tisícky míľ od domova, aby boli konfrontovaní s "nepriateľom," ktorému absolútne nemôžu rozumieť. Tak skončia pri brutalizovaní rodín, blízkych priateľov, či krajanov prchavých afganských anti-kolonizačných bojovníkov, ktorí sú absolútne všade.
Doma vo Washingtone, nikto z vojnových štváčov nikdy nepocítil bolesť a utrpenie predlžovanej vojny, ktorá je pre vojaka v poli všade a vždy prítomná.
Vojaci ako Bales, operujú v nehostinnom prostredí, kde cestné míny, bomby, granáty hodené z prechádzajúcich motocyklov, dokonca zbrane spojencov, ktoré sú náhle obrátené proti vám, znamenajú hrozbu. Hrozbu vašej predstave, že sa ešte niekedy dostanete domov v jednom kuse.
Obama sa musel dopustiť zločinu, aby zahmlil masovú vraždu, aby bránil veliacich dôstojníkov v tak zvaných, už pacifikovaných dedinách, pretože nie sú alternatívy. Nie sú zálohy. Neexistujú noví regrúti, ktorí by boli posadnutí účasťou v prehranej 12 ročnej vojne v Afganistane. Sú iba recyklovaní zabijaci, ktorí sú ochotní budovať kariéru v špeciálnych jednotkách, ktorým sú operácie typu "zabiť a zničiť" vlastné. Navyše sa Obama nemôže spoliehať na medzinárodných spojencov, ktorí sa ponáhľajú so sťahovaním ich vlastných vojsk, v snahe vyhnúť sa šlamastike. A nakoniec, Obama má problém s vlastnými spriaznenými štváčmi vo veci afganskej vojny, vojnovými barónmi a klepto-kratmi, ktorí len v roku 2011 utiekli s výslužkou 4,5 miliardy dolárov (Financial Times, 3/19/12, p. 1).
Prezident Obama nemôže dovoliť odsúdenie celej základne aj s jej velením, za vojnové zločiny odhalené pri príležitosti tohto masakru. Ak by urobil zodpovedným kohokoľvek okrem bezbranného Balesa, inicializoval by všeobecnú vzburu v ozbrojených zložkách, prípadne ešte hlbšiu demoralizáciu v radoch elitných jednotiek, od ktorých sa očakáva zastrešenie potrieb pre dlhodobé nasadenia po odchode štandardných vojsk, čo v prípade Afganistanu znamená až do roku 2024.
Táto udalosť má dosah ďaleko za ohraničenú problematiku Afganistanu. Obama vytvoril kompletne novú stratégiu zabraňujúcu vzburám, založenú na ľahkom nástupe a krvavom exite amerických špeciálnych jednotiek, ktoré majú na muške viac ako 75 krajín. Špeciálne jednotky zohrávajú prominentnú rolu v Obamových vojenských prípravách na Sýriu a Irán ktoré sa odvíjajú na príkaz sionistických mocipánov.
V rámci záverečnej analýzy možno uviesť, že kompletný imperiálny vojenský aparát Obamovho režimu, ktorý papierovo možno vyzerá impozantne, v skutočnosti závisí od formácií pre špeciálne operácie. Ako také, sa stávajú nosným bodom imperiálneho vojenstva, vyvinutého vzhľadom na požiadavky redukovať pozemné sily, rozpočtové obmedzenia a čoraz väčšiu medzeru oddeľujúcu domácu problematiku krajiny. Samotné konanie a všetky akcie nesú prvky dizajnu, ktorý nezanecháva svedkov ani hanbu. Možno sa jedná o mäsiarov detí, žien a neozbrojených civilistov, ale ide o mäsiarov z Bieleho domu.
Napriek ich zločinom a zastieracím manévrom, prioritou Obamovho režimu je brániť Impérium prostredníctvom akéhokoľvek personálu, ktorý je k dispozícii. Takže Bales, je vo väzení v Leavenworth, elita Afganistanu plače nad nespravodlivosťou, rodiny v Kandahare smútia za mŕtvymi a Taliban chystá odplatu.
Na domácom fronte Obama čelí silnej a populárnej oponentúre voči drahým a nikdy nekončiacim vojnám, ktoré zničili americkú ekonomiku, a tiež rastúcemu hnevu a demoralizácii v ozbrojených silách. Výsledkom masívneho oddelenia amerického obyvateľstva od politikov oboch strán, ktoré bezohľadne posielali vojská do kolonizačných vojen zašlých čias, a slúžiacim zahraničnému záujmu, je fakt, že prezident vydal exekutívny príkaz, ktorý pod domnienkou diktátorskej moci umožňuje úplne militarizovať ekonomiku, všetky zdroje, a pracovné sily. 16, marca 2012 Obama vydal za účelom prežitia globálneho Impéria "Executive Order-National Defense Resource Preparedness".
Viditeľne predlžované kolonizačné vojny nezískajú podporu či súhlas obyvateľstva. Rovnako nemôžu byť vedené podľa vojenských manuálov a konvencií zo Ženevy. Po dosiahnutí tohto bodu, môže prezident vládnuť iba prostredníctvom vydania "diktátorského dekrétu," ktorý vynúti domácu poslušnosť obyvateľstva, a iba masakre a zastieracie manévre uspejú v zahraničných kolonizačných okupáciách.
Prezidentovým vykročením kurzom extrémnych opatrení, dochádza k spáleniu všetkých mostov. Neexistuje už nič čo by zachránilo prezidenta zrúteného Impéria pred revoltou vlastného obyvateľstva a vojakov.