Paródia na zdravotné poistenie na Slovensku

Krásnou ukážkou neslýchanej hlúposti aktérov je publikačná činnosť Ing. Pažitného MSc. Prvú perlu predstavuje jeho článok v časopise HPI Zdravotnícka politika č. 5/2011 - Národný program reforiem Slovenskej republiky 2011 - 2014.
"V programe stability by však podľa nášho názoru nemali chýbať tieto zásadné opatrenia:
....
Rozdelenie a privatizácia VšZP. Je dôležitá z dôvodu zníženia politických vplyvov na rozhodovanie VšZP ako aj na stabilizáciu a štandardizáciu poistného trhu. Svoj úmysel vstúpiť na slovenský trh zdravotného poistenia nevylučuje Allianz a svoje ambície potvrdila aj AXA. Privatizácia VšZP by zároveň bola nezanedbateľným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu, ktoré by sa dali použiť na oddlženie, či modernizáciu nemocníc."
....
Toto je predstava o trhu so zdravotným poistným ako v Kocúrkove. Ak VšZP má dominantný podiel na trhu, tak ju treba potrestať najprv tak, že jej úradne umožníme menšie náklady na správu, ako jej neschopnej konkurencii a nakoniec jej ušetríme ranu z milosti - privatizujeme ju. Ak by mala prebehnúť jej privatizácia a mala by sa stať "nezanedbateľným zdrojom príjmov štátneho rozpočtu", tak by sa s ohľadom na jej zadlženie, ktoré spôsobili politici nezmyselným znížením onoho % o pätinu, musel by sa použiť podobný model, ako pri bankách. Vieme ako dopadla privatizácia bánk a aké výnosy boli pre štátny rozpočet. Ak si poistenci vybrali VšZP tak preto, lebo prepláca svojim poistencom najviac (viď predchádzajúca časť), má uzavreté zmluvy s najhustejšou sieťou poskytovateľov, ... atď. Teda treba ju rozbiť na menšie časti, aby ešte viac stúpli náklady na réžiu poisťovní a tento netrhový zákrok navrhuje ako súčasť "reformy". Prečo?

Celá "reforma" v súčasnosti prebieha pod réžiou jednej finančnej skupiny. Celý model "trhu" je degenerovaný takou vlastníckou štruktúrou, v ktorej zdravotná poisťovňa a poskytovateľ sú majetkovo previazaní. To umožňuje poisťovni netrhovo preferovať vlastných poskytovateľov a tým deformovať trh do tej miery, že stráca akúkoľvek regulačnú funkciu.

Aby toho nebolo dosť, legislatívny rámec, tvorený prekorumpovanými poslancami, deformuje "trh" neuveriteľnou právnou asymetriou. Umožňuje poisťovni bez súdneho rozhodnutia nepreplatiť aj urgentnú zdravotnú starostlivosť, nehovoriac o tichých aj otvorených "limitoch odkladnej zdravotnej starostlivosti". Ak za takejto situácii umožníte poisťovni vykazovať zisk fakticky podľa vlastnej úvahy, máte drén verejných zdrojov veľkosti kanalizačného zberača pre Bratislavu. Z pôvodnej úlohy zdravotnej poisťovne vytvoriť konkurenčné prostredie na obe strany neostal ani kameň na kameni a redukoval sa na drén na verejné zdroje.

Stiahnite si tie správy z Internetu a položte ich vedľa seba. Ja som to urobil pre rok 2010 nevychádzam z úžasu. Napriek tomu, že už 20 rokov tárame o transformácii zdravotníctva a faktu, že približne 65% nákladov v zdravotníctve je na poskytnutie z ústavy povinnej "bezplatnej" starostlivosti pre poistencov štátu, poisťovňa Dôvera nepovažuje za potrebné v decembri 2011 zverejniť občanom tohto štátu, čo ju na 100% financujú (či už ako daňoví poplatníci, alebo "poistenci") svoju výročnú správu. A načo, náš ÚDZS ovládli správni manageri a prečo by mali práve na Dôveru tlačiť?

Doteraz ÚDZS nepovažoval za potrebné presadiť, aby do výročných správ MUSELI naše pseudopoisťovne uvádzať povinne údaje o použití prostriedkov z verejných zdrojov (!) v rozsahu a vo forme, ktorá by bola čitateľná pre širokú verejnosť, ktorá ich financuje. Je symptomatické, že VZP má v tomto smere najrelevantnejšiu výročnú správu, ale aj tu čo sa týka jej čitateľnosti, sme veľmi ďaleko od ideálu.

Páni z HPI veľmi radi tárajú o "trhu". Realita je ale taká, že hlavným aktérom vždy bol, je a bude štát. V zastupiteľskej demokracii ovládaný partokraciou. V decembri 2010 poistenci štátu tvorili :

VZP - 58,12%
Dôvera - údaje nie sú k dispozícii (!)
Union ZP - 61%

Ako som sľúbil, občas ako perličku na pobavenie zacitujem z časopisu Zdravotná politika 6/2011, dnes rovno zo strany 2. Citujem : "Práve enormne zvýšená platba štátu je rozhodujúcim vysvetľujúcim faktorom nárastu prognózovaných príjmov ..." . To šme še pobavili. :-D Autori jasne demonštrovali svoj uhol pohľadu, determinovaný ICH HODNOTOVÝM SYSTÉMOM. :-D Táto "nezaujatosť" sa pekne prezentuje aj v čísle 4/2011. Citujem "Sadzba uvedeného limitu bude do budúcnosti určovaná tak, aby menšie zdravotné poisťovne mohli zo zdrojov verejného(!) zdravotného poistenia použiť relatívne viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov." Naozaj trhové ... :-D Výsledok :
VšZP: 3,35 %
Dôvera: 3,74 %
Union: 4,35 %
Hrošia koža týchto "expertov" tárajúcich o trhu je neuveriteľná! :-D

Ale pokračujeme vážne ... Záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v decembri roku 2010.

VZP - 219.078.394 €
Union ZP - 15.250.263 € + 1.827.549 € voči VZP z titulu prerozdeľovania.
V roku 2009 Dôvera vykázala 13.873.826 €

Ak začnem plytko analyzovať uvedené čísla, bez ohľadu na reálnu politiku ZP voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, všetko je jasné. Odsúdenie VZP je jednoznačné. Ale čo sa v tomto kontexte verejne neprezentuje, tu sú skutočné výdavky na poskytnuté výkony na jedného poistenca za rok 2010. Vďaka bezočivosti Dôvery môžem uviesť údaje iba za rok 2010 pre dve poisťovne

VZP - počet poistených 3.490.560 - na úhradu ZS použitých 2.459.938.190 € t.j. 704,7 € na poistenca
Union ZP - počet poistených 366.536 - náklady na vyplatené poistné plnenia 174.595.750 € t.j. 476,3 € na poistenca
Dôvera, údaje za rok 2009
1 358 657 počet poistencov k 31. 12. 2009
732 mil. € náklady na zdravotnú starostlivosť v roku 2009 za DZP a DÔVERA
538,8 € na jedného poistenca v roku 2009

Musím opakovať neprehľadnosť a nekompatibilitu vykazovaných údajov. Nemal by som problém získať reálne údaje, ale ide tu o pohľad bežného občana, ktorý sa snaží získať prehľad, kam idú jeho prostriedky! Občanovi tohto štátu sa z týchto čísiel začínajú tráviace obtiaže (pomôže napr. horká čokoláda!) a tu sa začína priestor na otvorenú demagógiu.

Každý praktický lekár vie, aká je štruktúra poistencov VZP. Redistribúcie, ktoré sú potrebné na kompenzáciu, nie sú podložené reálnymi kalkuláciami a fakticky sú zrkadlom zo zákona deformovaného trhu. Slobodný trh, ktorý má plniť autoregulačné funkcie, nemôže fungovať v prostredí, keď najväčší "kolektívny poistenec" si voluntaristicky určuje výšku poistného odhlasovaním % v štátnom rozpočte. Normálny postup by bol taký, že cena poistenia by bola výsledkom konkurenčného boja a každá poisťovňa by si ju vypočítala klasickou poisťovacou matematikou. Ale to by musel fungovať aj druhý trh, na strane zdravotníckych zariadení! Poisťovňa v tomto deformovanom netrhovom prostredí fakticky funguje iba ako zbytočný medzičlánok s nevyhnutnými redistribúciami. O žiadnom trhu s akoukoľvek samoregulačnou funkciou sa tu nedá ani hovoriť, je to iba primitívny drén na verejné zdroje!