TA3: HOSŤ V ŠTÚDIU: Jaroslav Naď

07.05.2014 21:38:41

Jaroslava Naďa registrujem od minulého roka, kedy v TA3 sa vyjadroval k Odešskej tragédii - citujem: " ... je mi v podstate jedno, že tam zomreli ľudia..."

Je to duševný kripel a psychopat a preto sa nesmejem, keď ho vidím na obrazovke...

http://www.stratcouncil.org/upload/documents/annual-reports/sac-vyrocna-sprava-2010-final.pdf

18. november 2014 07:47, Prečítané 3 360x, Kritické Myslenie, Zahraničie

Povolanou osobou vyjadrovať sa k pálčivým otázkam by mal byť expert schopný pochopiť a vysvetliť podstatu problému i súvislosti s tým spojené a nie len povrchne plávajúci odborník, hoc je rotovaný vo všemožných televíznych reláciách. Javí sa, že dnešná doba nepraje racionálnemu pohľadu na svet, ale skôr preferuje televízne celebrity opakujúce síce politicky korektné a lahodné názory, no zahmlievajúce realitu, ktorej dnes čelíme.

Od relácie Lampa o Ukrajine prebehli už vyše dva mesiace, no doposiaľ nik neupriamil pozornosť na neschopnosť pozvaných hosťov zodpovedať triviálnu otázku, ktorá je však alfou a omegou konfliktu na Ukrajine. V druhej časti relácie po hodine a siedmych minútach moderátora zrazu osvietilo a položil zásadnú otázku, ktorou sa relácia mala vlastne začať:

"Prečo až tak záleží Rusom na tom, či Ukrajina bude súčasťou EU alebo NATO? … Prečo? Prečo je to také dôležité, že nikdy (sa nemôže stať súčasťou EU, NATO)?"

Jaroslav Naď, mnohými označovaný ako popredný slovenský odborník v oblasti obrany a bezpečnosti, zjavne vykoľajený touto otázkou sa zmohol na argument, že Euroázijská únia bez Ukrajiny je nezmyselný projekt, čo nezapadá do strategických plánov Ruska a nezabudol zvrhnúť problém na démonickú osobnosť Vladimíra Putina. Ten ako silný jedinec a budovateľ štátu, by vraj nezniesol prehru o Ukrajinu. Taká povrchná odpoveď sa veru nepozdávala ani moderátorovi a tak neodbytne pokračoval.

Moderátor: "Prečo?"

Jaroslav Naď: "Lebo!" (sofistikovaná odpoveď skutočne hodná niekdajšieho vedúceho sekcie obrany Stáleho zastúpenia SR pri NATO)

Moderátor: "Prečo?"

Jaroslav Naď: "Tá Ukrajina je preňho (Putina) ako "no-go". … Ten nonblokový (?) status vymyslel on, nikto iný. Ukázal sa byť absolútne nezmyselný. Ten mierový plán, to je hra s NATO-m."

No ani po desaťkrát zopakovanej otázke "Prečo?", nebol Naď schopný ani habkaním poskytnúť racionálne vysvetlenie mimoriadneho záujmu Rusov o vplyv na Ukrajine a tak diskusia už radšej pokračovala s ďalšími hosťami.

Alexander Duleba, odborník na zahraničnú politiku už v kultivovanejšom prejave "vysvetlil" problém akousi iracionálnou identitou Rusov a ich zmýšľaním, ktorá sa nedá racionálne vysvetliť. Keďže my ako "dedina, ktorá sa stala náhodou štátom" nemôžeme ani pochopiť imperiálnu minulosť a dnešné chúťky Rusov, čo sú príliš abstraktné pojmy. Na démonizáciu Putina a zahmlievanie skutočnej podstaty boja o Ukrajinu to bohato postačilo, no kriticky zmýšľajúci vyznávači zdravého rozumu nemôžu akceptovať takéto nezmyselné vysvetleniaa musia sa obrátiť inam.

Kto tomu rozumie?

Treba sa vyhnúť výberu ideologicky spriaznených analytikov, ale študovať povolané osoby vyjadrujúce sa priamočiaro a otvorene a to bez ohľadu na ktorej strane barikády stoja (ak vôbec). Vhodným adeptom je George Friedman, americký expert na geopolitiku a zakladateľ súkromnej spoločnosti Stratfor, ktorá pracovala aj pre CIA. Napriek tomu, že sa sám považuje za stúpenca amerického režimu (presne tak, režimu!), hovorí o americkej zahraničnej politike a spoločnosti veľmi jasne a úprimne (napr. ju definuje aj ako mladú a barbarskú). Okrem spomínaných kvalít Georga Friedmana, treba upozorniť, že oproti slovenským náprotivkom sú jeho tvrdenia celosvetovo uznávané a kvôli prepojeniu na CIA je jeho reálny vplyv nepochybne väčší. Ako poradca "vládnúceho režimu" bude aj určite väčším garantom racionálneho pohľadu na vec než provinční experti uvažujúci v mantineloch svojej "dediny".

A teraz, ako to je naozaj

Friedman v knihe Nasledujúcich 100 rokovúprimne a bez balastu opisuje geopolitické zámery veľmocí s dorazom na USA. V tejto publikácii z roku 2009 bol vyslovený predpoklad o druhej studenej vojne a zápase o Ukrajinu. Pre pochopenie súčasných pnutí stojí za citáciu metóda akou USA dosahujú svoje strategické ciele:

"Cílem těchto intervencí nikdy nebylo něčeho dosáhnout - ať už byla politická rétorika jakákoliv -, ale něčemu zabránit. Spojené státy chtěly zabránit stabilitě v územích, kde by se mohla rozvinout nějaká nová velmoc. Jejich cílem nebilo stabilizovat, ale destabilizovat. Když promineme veškerou rétoriku, prvořadým cílem Spojených státu vůbec není mír v Euroasii. Spojené státy také nemají zájem, aby naprosto jednoznačně vyhráli válku. … je účelem těchto konfliktů proste blokovat moc nebo destabilizovat region, nikoliv nastolit pořádek. V příhodnou dobu je dokonce přijatelná porážka."

A ďalej predpovedá: "Vyskytnou se další Kosova a Iráky v nepředvídaných místech a v nečekaných dobách. Americké akce se budou jevit jako iracionální. … Ale vzhledem k tomu, že primárním cílem bude spíše proste blokovat nebo destabilizovat Srbsko nebo Al-Kaidu, intervence budou poměrně racionální. … a budou se provádět s omezenými vojenskými silami, aby nebyli rozhodující.", teda aby neboli rozhodujúce pre USA.

Na to, že USA konajú v rozpore s oficiálnou proklamáciou snáď už ani ďalší komentár netreba. No ale ako je to teda s tou Ukrajinou? Ako tvrdí Friedman, netreba sa nechať zmiasť politickou rétorikou a uveriť na detinsky primitívne zosmiešňovanie Putina či dehonestáciu ruského národa. V geopolitike vôbec nejde o nejakého Putina či Obamu. Tendencie určované v geopolitike majú úplne iný charakter a vrcholní politici majú značne limitovaný manévrovací priestor realitou ktorá ich obklopuje. A rovnako je pravdou, že v konflikte na Ukrajine sa obe strany (teda RF a USA) správajú prísne racionálne a logicky. Problém je len v tom, že ich strategické ciele sú maximálne protichodné a automaticky musí dochádzať aj k treniu. Včera to bolo Gruzínsko a dnes je to Ukrajina.

George Friedman potvrdzuje ruské obavy z oranžovej revolúcie:

"Rusové spatřovali v událostech na Ukrajině pokus Spojených státu přičlenit Ukrajinu k NATO, a tím přivodit období rozkladu Ruska. Úpřimne řečeno, v ruském vnímaní těchto záležitosti byl velký díl pravdy".

Následne popisuje, že v prípade prechodu Ukrajiny pod vplyv USA, by sa južná hranica Ruska stala zraniteľnou a Rusi by stratili schopnosť kontrolovať zo západu úplne otvorený Kaukaz. Zrejme aj z tejto obavy došlo k anexii Krymu, ktorý z geografického hľadiska zreteľne chráni zo západu práve Kaukaz. Na vierohodnosti tomu dodáva aj nedávne vyhlásenie ministra obrany RF o novej koncepcii vojenskej prítomnosti na Kryme.

Slovenské elity nechápu skutočnú hodnotu Ukrajiny pre Rusko, ktorú Friedman elegantne a v prísnej logike geopolitiky vysvetľuje takto:

"Ukrajina a Bělorusko je pro Rusko vším. Kdyby měli tyto republiky padnout do rukou nepřítele - například se připojit k NATO -, Rusko by se octilo ve smrtelném nebezpečí. Moskva leží jen asi dvě stě mil od ruské hranice s Běloruském, Ukrajina je méně než dvě stě mil od Volgogradu, bývalého Stalingradu. Rusko se ubránilo Napoleonovi i Hitlerovi svou hloubkou. Bez Ukrajiny a Běloruska neexistuje žádna hloubka, žádné rozsáhle území, které mohou vyměnit za krev nepřátele."

Geopolitickou nočnou morou pre Rusko je, že Ukrajina tak ako Pobaltie a Poľsko sa nachádza vo Východoeurópskej nížine bez poridanej fyzickej prekážky v podobe pohoria, ktoré by chránilo pred prípadným vpádom vojsk do srdca Ruska. Friedman očakáva, že Rusi sa v blízkej budúcnosti budú musieť kvôli národnej bezpečnosti venovať problému nepriateľsky naladeného Pobaltia a Poľska. Avšak Ukrajina na stupnici ruskej zraniteľnosti je na prvom mieste a ak Západ nedá záruku, že Ukrajina ostane aspoň neutrálna (nemusí nutne spadať pod ruský vplyv) dovtedy nebude tá krajina stabilná. Treba si uvedomiť, že v geopolitickom boji neexistuje dobro ani zlo, toto je len bájka pre širokú verejnosť, ale len víťazi a porazení.

Škoda, že na Slovensku neexistujú kapacity schopné pochopiť podstatu geopolitických hier a zvlášť tie v našom bezprostrednom okolí. Toto intelektuálne vákuum je práve pre našu národnú bezpečnosť mimoriadne nebezpečné, pretože nepochopenie reálnej situácie nás zákonite tiahne k zlým cieľom a ešte horším krokom. A takú mieru neprezieravosti si vnútrozemský "miništát" ako Slovensko vôbec nemôže dovoliť.

Na záver pikoška

Je zrejmé, že naše elity nemajú naštudované ani len základne diela súčasných a svetovo rešpektovaných "superstars" vo svojom odbore. No pikantné je, že tohto roku bol Jaroslav Naď účastníkom bezpečnostnej konferencie GLOBSEC v Bratislave práve tak ako George Friedman (Naď, Friedman tu a tu) . Obaja páni sa síce v panelovej diskusii spolu nestretli, ale v zákulisí sa tak možno aj stalo. A ak Naď naozaj netuší (ale aj Hríb, ktorý moderoval Lampu na GLOBSEC-u) o čo sa hrá v ukrajinskom spore, mohol sa na to kľudne opýtať Friedmana osobne. Ten by mu to ozrejmil jedna radosť.

http://kritickemyslenie.blog.pravda.sk/2014/11/18/slovenske-elity-su-v-ukrajinskej-krize-uplne-stratene/