RANENÁ BREZA
Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
"Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?"
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
"Mesiačik, druh môj ... umieram!"
"Čo?" skríkol mesiac na skaly.
"Čo??" skaly trikrát zvolali.
"Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!"
Zastenal pníček spanilý:
"Deti mi srdce zranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo žíl vylieva!"
Mesačik zašiel - nastal deň,
plakali listy - plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.
Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
"Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?"
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
"Mesiačik, druh môj ... umieram!"
"Čo?" skríkol mesiac na skaly.
"Čo??" skaly trikrát zvolali.
"Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!"
Zastenal pníček spanilý:
"Deti mi srdce zranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo žíl vylieva!"
Mesačik zašiel - nastal deň,
plakali listy - plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.
