Včera (02.02.) som náhodou prepol na JOJPlus, kde bola beseda s aktivistami referenda (Chromík, Ostatníková a meno som si nezapamätal) a popieračmi referenda (Poliačik, Lajčáková, Bianchi).
Aktivisti za referendum dostávali od moderátora menej času a viac ich prerušoval. Napriek týmto vonkajším rušivým zásahom, hodnotím ich vystúpenia ako slušné, vecné, nekonfrontačné, ľudské.
Rozvracačom referenda velil profesionálny politik Poliačik (za tichej podpory moderátora, ktorý mal na tvári hrejový úsmev vždy, keď sa díval na rozvracačov). Poliačik opakoval svoje nacvičené kváziliberálnobeneluxovské klišé. Psychológ Bianchi reprezentoval rafinovaného intelektuála, ktorý síce má na vec pravdepodobne svoj názor, ale v danej situácii vedel, že sa od neho očakáva prezentovanie iného názoru ako je jemu vlastný a tak iba zahmlieval (ako to robili mnohí za bývalého režimu, keď sa od nich vyžadovalo verejné prihlásenie sa k vládnucej ideológii ... :-).
Právnička Lajčáková (hm...) na začiatku uviedla, že má skúsenosti s menšinami, nakoľko sa venuje problematike romskej komunity (asi chcela naznačiť, že táto okolnosť ju akosi kvalifikuje do diskusie o rodine, sexuálnej výchove a pod....(?). Okrem toho, že pri diskusných vstupoch svojich oponentov všelijako dvíhala obočie, naznačovala omdlievanie, niekoľkokrát sa pokúsila spolubesedníkom skákať do reči a rôzne sa odmietavo vlnila - t.j. z môjho pohľadu preukázala, že nemá dostatok spoločenského taktu a vkusu pre verejnú diskusiu), vstúpila aj do diskusie. Vysvetľovala, že aktivisti "chcú vyvolať u majority strach". Nuž a v tomto mala pravdu:
- Bojím sa, že neúčasť na referende a slabá odpoveď "Áno" prinajmenšom na prvé dve otázky, posmelí beneluxov k ďalším orgiám na väčšine.
- Bojím sa, že ak sa prejdem v tričku so symbolom rodiny, tak sa na mňa vrhnú policajti, spútajú ma, zatvoria a budem súdený za "nenávistníctvo", ako sa to už udialo vo Francúzsku (Poliačik by sa hodil pri takýchto procesoch za predsedu súdneho senátu).
- Bojím sa, že do materských škôlok budú chodiť inšpektori preverovať či sa propagácii homosexuality venovalo dosť času a či škôlkári majú homosexuálov úprimne radi (ako sa to stalo už vo Francúzsku).
- Bojím sa, že v rámci sexuálnej výchový budú učiteľky nabádať 11-12ročné deti, aby masturbovali, lebo v masturbácii je sloboda, bojím sa, že učiteľký budú na hodinách sexuálnej (pre)výchovy 12ročným dievčatám názorne predvádzať, ako sa optimálne zavádza do vagíny dildo (umelý penis) a budú ich vyzývať, aby ju doma napodobňovali, lebo to je "sloboda" (tak ako a toto stalo už v USA (sic!), aj v západnej Európe).
- Bojím sa toto, že ak sa manželstvom nazve zväzok muža a muža, resp. ženy a ženy, že to povedie k ďalšiemu vystupňovaniu orwellovského mätenia pojmov (ktorému sme vystavené aj v iných oblastiach spoločenského života). Zo správ, ktoré presakujú napr. z prostredia vrcholnej politiky vo Veľkej Británii sa ukazuje, že tzv. elity (prinajmenšom vo Veľkej Británii) sú v hrozivej miere infiltrované nielen homosexuálmi a transkami, ale najmä pedofilmi. To, čo som opísal vyššie, a čo patrí do agendy propagovanej hnutím LGBT je z tohto pohľadu len vlastne vytváraním predpolia pre útok na deti. Z môjho pohľadu sú to jasné indície.
Takýchto vecí a bojím, a mám právo sa tomuto brániť! A tak aj ja - síce ateista - ale pôjdem a na referende sa zúčastním. Podobne zmýšľa aj veľa mojich kolegov (zhodou okolností tiež ateistov a ateistiek) a tak toto referendum bude aj referendom proti koloniálnej politike beneluxov, vyjadrením odporu voči tomuto režimu chronicky zrádzajúcemu záujmy obyvateľov.
Milí priatelia, o tri dni sa koná referendum. Prekvapujúco veľa ľudí, ktorých inak považujem za rozumných, sa ho zúčastniť nemieni. Preto sa na vás obraciam v tejto veci, aby ste sa vy, ktorí nie ste rozhodnutí ísť, ešte raz zamysleli.
Všetci chcú vaše šťastie: nedajte si ho vziať!
Tí, ktorým sa nad vecou nechce príliš rozmýšľať, neurobia chybu, keď sa budú držať starého zlatého pravidla: ak vás veľké médiá a televízne "celebrity" na niečo nástojčivo a nervózne navádzajú, treba urobiť presný opak a nepomýlite sa.
Vy ostatní si, prosím, v prvom rade uvedomte, že toto referendum nie je o homosexuáloch. Absolútne nie, hoci je tak prezentované. Toto referendum je o preventívnej ochrane detí a rodičov. Možno na veľmi dlhý čas je to aká-taká šanca občanov dať najavo svoju vôľu a vymôcť si aspoň malú právnu ochranu pred čoraz tuhším milujúcim objatím veľkého brata.
Ak sa vám to nezdá, tak skúste vymeniť poradie otázok a potom si znovu prečítať, o čom to máte hlasovať.
Ale poďme zaradom.
1. Svadby homosexuálov.
Prvá otázka je nepodstatná, hoci keď sa povie referendum, každý si vybaví práve tú. A to je nepochybne zámer, slúži ako zásterka, za ktorú skryli vážnejšie veci. Viem, niekto povie že sa homosvadbami rozvracajú tradičné hodnoty... no veď hej (ako keby už neboli rozvrátené), ale pre mňa, kto chce, nech si hoci aj pichne do riti pávie pierko a tak behá po meste, do toho ma nič nie je. Som dobromyseľný človek a naozaj nemám nič proti homosexuálom (dokonca viac-menej ani proti katolíkom) a nezaujíma ma, čo kto robí v posteli či spovednici. Hlasovať však budem Áno, pretože sexuálny pomer a manželstvo sú podľa mňa dve rôzne veci.
2. Adopcie pre homosexuálov, milovníkov detí, milovníkov rozkoší, milovníkov sado-maso...
Toto je už vážnejšie. S prižmúreným okom by som si vedel predstaviť, že by si dvaja slušní páni či dámy k sebe vzali nejakú opustenú bezprízornú sirotu. Lenže je mi jasné, že po negatívnom výsledku referenda hneď (alebo až o pár rokov) ďalším logickým krokom bude zriadenie nejakého slovenského súkromného biznisu s deťmi na nórsky či britský pedofilný spôsob, kde bude platiť, že väčšia berie. Pravda je taká, že ak toto principiálne pripustíme, žiadne detailnejšie právnické úpravy už potom hrubosrstému biznisu s mäsom nezabránia ich elegantne obchádzať, tak ako to je vo všetkých iných oblastiach.
Okrem toho... adopcie sú taká ošemetná vec. Nie je veľa ľudí, ktorí dobre zvládajú starostlivosť hoci len o zviera z útulku. Totiž vziať si k sebe nejakú bytosť, to je síce najprv o nejakej emócii a túžbe, lenže v praktickom živote je to aj o prispôsobovaní, únave, obrusovaní hrán... a najmä o záväzku. Ako rodič viem, že k dieťaťu je treba cítiť naozaj veľkú lásku, aby človek vedel prekonať aj chvíle, keď by mu najradšej odhryzol hlavu až po členky - lebo život skrátka také chvíle prináša. Príroda to tak zariadila, že rodič, a najmä matka, má v sebe naprogramované poistky, aby v takej chvíli dieťaťu neublížil. Ale napríklad v prípade dvoch chlapíkov workoholikov, ktorí si k sebe vzali cudzieho malého tvora, ktorý má svoje neskromné požiadavky a nerešpektuje ich pohodlie, potrebu spánku... akú má to bezbranné stvorenie záruku? Ja osobne by som nezveril dieťa, tobôž ak ešte nehovorí, ani cudzej aupairke. Hororových prípadov si každý môže na internete nájsť dostatok.
3. Odovzdanie zodpovednosti za svetonázorový vývoj dieťaťa do rúk... koho?
Toto je skutočná podstata celého referenda. Tretia otázka, nenápadne ukrytá za prvými dvoma. Či školy môžu vyžadovať účasť na výuke určitých ideologicky chúlostivých tém, ak rodičia alebo deti s obsahom nesúhlasia. Inými slovami, či škola môže nanútiť dieťaťu svoju ideológiu alebo či sa rodič tomu môže brániť. Keby som tento príspevok písal do bulváru, možno by som s primeranou bulvárnou nadsádzkou použil titulok:
Hacknutie detského sveta globálnymi ideologickými teroristami.
Vlastne ani neviem čo k tomuto ešte napísať, lebo mi príde úplne samozrejmé, že každý slušný človek prirodzene zahlasuje, že je proti ideologickej totalite vo výchove detí.
Nepremeškajme príležitosť
Aj moja prvá reakcia, keď som sa o tomto referende dozvedel, bola "neotravujte ma s takýmito sprostosťami" - a viem, že mnohí uvažujú takisto. A tiež je fakt, že všeobecná apatia voči akýmkoľvek verejným veciam už dosiahla nevídané rozmery a aj mäsovoohlupovacie prostriedky usilovne pracovali - viď napríklad aféra so súkromnými televíziami, ktoré odmietli uverejniť kampaň strany hlasujúcej 3 x Áno, hoci boli plné nezávislých "celebrít" (intelektuálne mdlých hercov, "aktivistov" platených viemekým a podobnou "elitou") z opačnej strany. Napokon, mnohí ľudia chcú neísť aj z celkom ľudských, emocionálnych príčin: napríklad moja známa nepôjde, lebo pozná dvoch homosexuálov, ktorí sú veľmi milí a slušní ľudia, a ona im nechce zle...
Fakt je aj to, že tie otázky sú také všeobecné, že právnici aj v prípade úspechu referenda ich do podoby zákonov prerobia tak, že ich nespoznáme. A nevyhovujúce veci obídu, ale predsa len nie na sto percent. Celkom to odignorovať, dúfam, predsa len nebudú môcť.
Prieskumy (vraj) hovoria, že referendum opäť nebude úspešné. Nuž, ktovie - treba sa aspoň pokúsiť. Ale aj keby sme nedosiahli 50 %, tak je dôležité prísť: s každým hlasom, s každým percentom bude hlas ľudí počuteľnejší a ťažšie prehliadnuteľný.
Preto vás prosím, poďme to aspoň skúsiť. Keď už pre nič iné, aspoň urobiť natruc tým, ktorí nás opäť chcú do niečoho vmanipulovať.
http://nadhlad.com/content/referendum
http://nadhlad.com/content/aj-ty-hod-hrst-piesku-diablovho-stroja
http://youtu.be/BfShlKjjsU8