Nik sa ako gay nenarodil

Človek sa ako homosexuál narodí, alebo len kvôli nešťastným okolnostiam v jeho živote odmietne heterosexualitu a k homosexualite sa "uchýli"? Aj teraz, pred referendovým hlasovaním národa, mnohí vynášajú na povrch túto "osudovú" otázku tvrdiac, že určite existuje nejaký vrodený homosexuálny gén, ktorý sa z času na čas na niekom prejaví. Teória o tom, že homosexualita je vrodená, sa po istých obdobiach vracia, a to aj napriek tomu, že už bola veľakrát vedecky vyvrátená a jej šíritelia sa ňou snažia zmeniť mnohé legislatívy.

K tejto téme sa najnovšie vyjadrila aj organizácia PFOX, ktorá združuje rodičov a priateľov gejov a bývalých gejov, ktorí sa z homosexuality vyliečili a v USA, v štáte Virginia spustila k tomu vzdelávaciu reklamnú kampaň, ktorou chce šíriť reálne vedecké dáta týkajúce sa výskumov homosexuality. Ich billboardy obzvlášť upozorňujú na skúmané prípady jednovaječných dvojčiat - teda jedincov, ktorí sú geneticky identickí, a predsa nebola homosexuálna orientácia u oboch - v prípade, že sa u jedného prejavovala.

Ukázalo sa, že aj napriek absolútne rovnakému DNA mali dvojčatá iné sexuálne tendencie. Dnes už je známych minimálne osem dôležitých a podrobných vedeckých štúdií, ktoré sa uskutočnili v Austrálii, USA a Škandinávii za posledné dve desaťročia a ktoré preukázali, že homosexuáli sa ako homosexuáli nenarodili.

Doktor Neil Whitehead, ktorý 24 rokov pracoval ako vedecký výskumník pre vládu Nového Zélandu, taktiež v OSN a v Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a ktorý dnes pôsobí na viacerých japonských univerzitách, podčiarkuje, že úloha genetiky pri voľbe sexuálnej orientácie je irelevantná: "ak vôbec má genetika na to nejaký vplyv (o ktorom ešte nevieme), tak je to určite len sekundárny". Jednovaječné dvojčatá pochádzajú z jediného oplodneného vajíčka, čo znamená, že sú vystavené rovnakým prenatálnym podmienkam a zdieľajú presne ten istý genetický materiál.

Z toho vyplýva, že ak by homosexualita bola vrodenou tendenciou, ktorú nastolili gény, tak by výskyt tejto orientácie musel byť vždy prítomný u oboch z jednovaječných dvojčiat a nielen u jedného. Ako poznamenáva Doktor Whitehead: "od momentu, kedy majú identické DNA, musia byť identickými na 100%." Túto hypotézu však popierajú skutočnosti, ktoré preukázali, že "ak jedno z identických dvojčiat cíti príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, tak pravdepodobnosť, že jeho dvojčia bude taktiež homosexuál je len približne 11% u mužov a 14% u žien." Doktor Whitehead kategoricky odmieta teóriu, že homosexualita je geneticky daná. "Nikto sa ako gej nerodí. Prevládajúce faktory, ktoré spustia homosexualitu u jedného z jednovaječných dvojčiat a u druhého nie, musia byť faktormi post partum" - teda faktormi, ktoré jej vznik ovplyvnili až po pôrode.

Podľa odborníka príťažlivosť k jedincovi toho istého pohlavia teda podmieňujú faktory, ktoré spolu dvojčatá nezdieľajú - niečo, čo sa prihodí jednému dvojčaťu ale druhému nie, alebo z dôvodu rozdielných osobných reakcií na špecifické udalosti. Pornografia alebo sexuálne zneužívanie, nejaká zvláštnosť v rodinnom prostredí či škole - toto všetko sú faktory, ktoré môžu jedného z nich ovplyvniť tak, druhého inak. Vieme predsa, že dvojčatá môžu vystupovať pri spoločenskom kontakte rozdielne. Jedno z nich sa môže cítiť osamelo, čo ho môže priviesť k potrebe byť akceptovaný nejakou skupinou osôb a v niektorých prípadoch sa z tejto skupiny môže stať komunita LGBTI. Podľa doktora Whiteheada "tieto individuálne a svojrázne odpovede jedinca na svoje bežné udalosti ako aj faktory prostredia sú tým prevládajúcim faktorom".

Prvý významný výskum o jednovaječných dvojčatách sa uskutočnil v Austrálii v roku 1991, za ním nasledovala rozsiahla americká štúdia v roku 1997. Podľa odborníka sú dnes hlavným nástrojom pre biomedicínsky výskum národné registre o dvojčatách: "registre o dvojčatách sú na báze moderných štúdií o dvojčatách. Dnes sú tieto registre obrovské a sú v mnohých krajinách. V súčasnosti je v pláne ďalší, gigantický európsky register, ktorý bude obsahovať 600 000 osôb, no zatiaľ sa ten najväčší vyskytuje v Austrálii. Je v ňom zaregistrovaných vyše 25 000 dvojčiat".

V roku 2002 americkí sociológovia Peter Bearman a Hannah Bruecknerová publikovali štúdiu, ktorá sa týkala 5 552 párov dvojčiat. Všimli si, že medzi jednovaječnými dvojčatami bola prítomná homosexualita v 7,7% u mužov a 5,3% u žien. Tá istá štúdia však pozorovala tiež zmeny sexuálnej orientácie počas života týchto dvojčiat a vedci si všimli, že väčšina týchto "prirodzených" zmien v orientácii (teda aj bez zásahu terapeutov) viedla k výlučnej heterosexualite, pričom 3% z nich mali v minulosti bisexuálne či homosexuálne cítenie. Tieto dáta priniesli jeden zaujímavý fakt. Počet osôb, u ktorých sa upravila sexuálna orientácia smerom k výlučnej heterosexualite je omnoho vyšší než aktuálny počet bisexuálov a homosexuálov dokopy. Inými slovami, uzatvára Whitehead, "bývalých gejov, ktorí sa vyliečili, je viac, než súčasný počet gejov".

Mánia a tendenčné snahy aktivistov LGBTI objaviť toľko očakávaný homosexuálny gén, ktorý by im potvrdil normálnosť homosexuality však prudko naráža na nezvratné a konkrétne dáta, ktoré jasne potvrdzujú, že homosexualita nemá nič s genetikou ani prirodzenosťou. Skôr než o homosexuálnom géne by bolo korektnejšie hovoriť o homosexuálnom víruse. Totiž, ak sa nik nerodí s génom homosexuality, tak potom všetci a obzvlášť mladé generácie riskujú kontamináciu ideológiou gender, ktorú v západnej Európe nastolil etický diktát mainstreamovej dominantnej kultúry. Aj to je odpoveďou pre tých, ktorí sa v súvislosti s nadchádzajúcim referendom pýtajú, ako LGBTI manželstvá či ich výchova detí ovplyvní životy iných. Pred chorobou, ktorú nastolil vírus, sa treba chrániť.

http://www.hlavnespravy.sk/homosexualita-nie-je-vrodena-vedci-prisli-na-prevratnu-skutocnost-jestvuje-viac-byvalych-homosexualov-nez-aktualnych-homosexualov-a-bisexualov-dokopy/517787

Otázka o manželstve sa snaží zabrániť homosexuálom, aby zdegradovali tento inštitút, svojím hraním sa na rodinu, lebo rodinu vôbec nemôžu vytvoriť. To je všetko. Kto chce, aby sa homosexuáli mohli hrať na rodinu a nazývať to manželstvom, nech ide za to hlasovať (resp. môže aj zostať doma).

Otázka adopcií deti homosexuálmi iba rozširuje tému. Chceme sa hrať na rodinu, ale nevieme mať deti. Dajte nám preto deti, aby naše hranie sa na rodinu bolo čo najpodobnejšie realite. Americká štúdia však hovorí, že priemerná dĺžka homosexuálneho zväzku je menej ako jeden a pol roka (u heterosexuálov 18 rokov). Viete si predstaviť dieťa, ktoré bude mať každý rok a pol iných rodičov? Ak áno a chcete to, tak choďte za to hlasovať (resp. môžete aj zostať doma).

Tretia otázka o sexuálnej výchove tiež rieši jednoduchú vec. Sme homosexuáli, vieme, že naše správanie je "trošku" mimo, ale nechceme s ním prestať, ale zároveň sa nechceme pred ostatnými červenať. Tak čo urobíme? Dajte nám deti. My im zavedieme sexuálnu výchovu. Naučíme ich obchytkávať sa a masturbovať. Dočista ich popletieme, aby ani sami sebe nerozumeli, či sú chlapci, dievčatá alebo čo vlastne. Natlčieme im do hláv, že treba neustále sexovať, podľa možnosti každý s každým. V priebehu dvoch generácií úplne zničíme morálku a v takej spoločnosti sa budeme cítiť ako ryba vo vode. Ak to chcete, choďte za to hlasovať (resp. môžete aj zostať doma).

Ale toto je iba vrchná, jednoduchšia časť sporu na argumentačnej úrovni. Spor má aj omnoho hlbšiu úroveň, o ktorej sa nehovorí. Ide totiž o civilizačný spor. V tomto referende sa totiž hrá o totálnu spoločenskú zmenu. Buď budeme hlasovať 3 x Áno za zachovanie takej štruktúry spoločnosti a tohto systému hodnôt ako máme dnes, alebo 3x Nie (resp. zostaneme doma) za novú spoločnosť a jej totálnu zmenu.

Aká ma byť táto "nová" spoločnosť, nie je zatiaľ jasné. Na západe už tento sociálny experiment intenzívne prebieha a napreduje. Ani tam však ešte úplne nedosiahol zamýšľaný cieľ. Konečná podoba tejto novej spoločnosti zatiaľ nie je známa, ale niektoré plody už začína byť vidieť. Je to neslávne známa juvenilná justícia, väznenie ľudí, pre nesúhlas zo sexuálnou výchovou a ich väznenie a pokutovanie ak sa vzoprú homolobby (povedzme odmietnutím ubytovania, alebo odmietnutím upiecť tortu na svadbu a pod.).

Tiež už vieme, čo v tejto "novej" spoločnosti nebude. Vylúčená je rodina a morálka.

http://www.hlavnespravy.sk/juraj-martus-referendum-nie-je-iba-o-ochrane-rodiny-ale-hlavne-o-odmietnuti-systemu-manipulacie-a-klamstiev/499937