Nikto nečakal zázraky. Aj pri tak mäkkom návrhu rezolúcie, aký predložili arabské štáty prostredníctvom Jordánska v závere roka 2014 Bezpečnostnej rade OSN - ukončenie židovskej okupácie palestínskych území do roku 2017, rešpektovanie hraníc spred roka 1967 a dokonca veľkorysé zdieľanie Jeruzalema ako hlavného mesta Palestíny a Izraela - bolo jasné, že USA ho zablokujú.
Predstaviteľka Jordánska síce nad zahodením rezolúcie vyjadrila hlboké sklamanie, ale ťažko povedať, či je naozaj taká naivná.
Nikoho príčetného tiež neprekvapilo, že západná mediálna stoka, prelezená hasbarou ako páchnuci odpad červami, veto USA zamlčala. Neúspech návrhu rezolúcie definovala, že "OSN (sic!) neprijala blablabla". Aj keby za návrh rezolúcie hlasovali všetci členovia BR OSN ako jeden muž, americké NO! stačí na to, aby skončil v smetníku. Realita v Palestíne, viditeľná celému svetu, však hovorí zrozumiteľnejším jazykom ako opatrnícke rezolúcie, neškodne poskakujúce okolo jedovatého paštátu bez hraníc, vybudovaného na náboženských dogmách a riadeného ideológiou, ktorá je nie jednou, ale hneď niekoľkými verejne nebezpečnými psychiatrickými diagnózami.
Posadnutosť ilúziou netrestateľnosti svojich megazločinov proti ľudskosti neumožnila vedeniu Izraela a jeho osadníkom prečítať, čo je napísané na stene. Mene mene tekel ufarsín. Návrh rezolúcie bol poslednou šancou, ktorú po dlhých desaťročiach židovského brutálneho teroru - počnúc židovskými teroristickými zoskupeniami ako Štern a Hagana, ktoré rajtovali po Palestíne po skončení druhej svetovje vojny, až po súčasnú, dobre naolejovanú štátnu teroristickú mašinu - dali paštátu bez hraníc Palestínčania.
Za návrh rezolúcie, predloženej Jordánskom, hlasovali Francúzsko, Luxembursko, Rusko, Čína, Jordánsko (jediný arabský reprezentant v BR OSN), Argentína, Čile a Čad. Zdržali sa Veľká Británia, Južná Kórea, Nigéria, Litva a Rwanda. Proti bola Austrália - a USA so silou veta.
Mimochodom USA použili za posledných 15 rokov svoje právo veta jedenásťkrát. Pozrime sa, čo zablokovali:
V marci 2001 USA zablokovali nasadenie pozorovateľov OSN do Pásma Gazy a na Západný breh Jordánu.
V decembri 2001 zablokovali vyslanie medzinárodných pozorovateľov do zóny izraelsko-palestínskeho konfliktu.
V júni 2002 USA zablokovali predĺženie mierovej misie OSN v Bosne.
V decembri 2002 USA zablokovali rezolúciu odsudzujúcu Izrael za zavraždenie troch spolupracovníkov OSN v Pásme Gazy a na Západnom brehu. Za túto rezolúciu hlasovala dokonca aj Veľká Británia.
V septembri 2003 USA zablokovali rezolúciu, ktorá odsúdila Izrae za deportáciu šéfa Palestínskej samosprávy Jásira Arafata. Rezolúcia žiadala zastavenie všetkých aktov násilia a rešpektovanie takzvanej Cestovnej mapy.
V októbri 2003 USA zablokovali rezolúciu odsudzujúcu Izrael za stavbu separačného múru na palestínskych územiach a výstavbu židovských osídlení na palestínskych územiach. Proti rezolúcii boli len USA.
V marci 2004 USA zablokovali rezolúciu, odsudzujúcu Izrael za špinavú vraždu lídra antiokupačného Hamasu Šejcha Jásina. USA boli jediný člen BR OSN, ktorý hlasoval proti rezolúcii.
V októbri 2004 USA zablokovali rezolúciu, ktorá nariaďovala Izraelu okamžite zastaviť masaker v Pásme Gazy a okamžite stiahnuť všetky izraelské vojská z palestínskych území.
V júli 2006 USA zablokovali rezolúciu, ktorá nariaďovala Izraelu okamžite ukončiť útok na Pásmo Gazy.
V novembri 2006 USA zablokovali rezolúciu BR OSN, ktorá odsúdila Izrael za delostrelecký útok na obytné časti mestečka Bejt Chanún.
Vo februári 2011 USA zablokovali rezolúciu odsudzujúcu Izrael za rozširovanie židovských kolónií na okupovanom palestínskom území.
Opakujúci sa nepriestrelný argument USA pri blokovaní rezolúcií týkajúcich sa zločinov Izraela
Po neúspechu návrhu rezolúcie sa udiali dve veci. 1. Paštát bez hraníc Izrael si predvolal francúzskeho veľvyslanca a dodrbal ho ako sopľavého chlapca. To sa dalo vo Francúzsku očakávať. 2. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie telefonoval ministrovi zahraničných vecí USA. To sa v USA neočakávalo. Čo povedal Lavrov Kerrymu, bolo možné odčítať z toho, ako rozhodne a radostne podpísali Palestínčania len o pár desiatok hodín neskôr žiadosť o členstvo v Medzinárodnom trestnom tribunáli so sídlom v Haagu. Stalo sa tak presne 1. januára 2015. Očakáva sa ešte formálny súhlas generálneho tajomníka OSN a začnú sa diať veci. Východoeurópsky zmrd Mileikowski, známy pod krycím menom Netanjahu, momentálne v pozícii premiéra paštátu bez hraníc, bude odsúdený za porušenie Rímskeho štatútu z roku 2002, ktorý zakazuje zločiny proti ľudskosti, a tiež za zločiny apartheidu. Tie sú v jeho prípadne dokázateľné s bravúrnou ľahkosťou. Odsúdení budú aj ďalší predstavitelia paštátu bez hraníc. A Európa sa konečne bude môcť s odvolaním na verdikty Medzinárodného trestného tribunálu od zločinného bezhraničného útvaru s genocídnym režimom dištancovať nielen v oblasti politiky a ekonomiky, ale aj v oblasti techniky a vedy.
Čo z toho vyplýva? Že aj Izraelu by momentálne veľmi bodla veľká vojna. Taká, ktorá v prvom rade skolí do kolien kontinent, na ktorom sa Haag nachádza.
Úspešne odskúšané v Gaze a ako "best practice" prenesené do Novorossije. Monštruózny múr a totálna kontrola obyvateľstva, vrátane "práva" beztrestne ich vyhladovať a zabiť kedykoľvek. Nečudo, že autorom perverzných zločinov proti ľudskosti je Ihor Kolomojskyj / Igor Kolomyjskyj, žid s občianstvom paštátu bez hraníc (okrem ukrajinského a cyperského), financmajster krvavého Euromajdanu, kde si zastrieľali do davu izraelskí sniperi. Pre nás, Európanov, môže byť zvlášť zaujímavé, že jeho "súkromná armáda" mäsiarov s názvom Azov buzeratnským beneluxom z prašivej centrály takzvanej Európskej únie absolútne neprekáža. Len aby Kolomojskyj, zahrávajúci sa s ohňom financovaním náckov, raz nevyplakával s tlstými rukami nad hlavou o holokauste. Napľujeme mu potom do chlpatého ksichtu.
O kariére Kolomojského v sektárskej štruktúre si na dokreslenie miery chrapúnstva bravčového chazaroida zacitujme z oficiálneho zdroja:
Kolomoyski is a prominent supporter of Ukraine's Jewish communityand the president of the United Jewish Community of Ukraine.In 2010 he was appointed as the president of the European Council of Jewish Communitiesafter promising the outgoing president he would donate $14 million,with his appointment being described as a putsch and a "Soviet-style takeover" by other EJCJ board members. After several ECJC board members resigned in protest, Kolomyski quit the ECJC and, together with fellow Ukrainian oligarch Vadim Rabinovich, founded the European Jewish Union.
Autor: