Séria útokov v skupine okolo bývalých zamestnancov SME nás učí o povahe protivníka ale najmä o jeho zámeroch, ktoré už vôbec neskrýva. Jedným z brilantných príkladov, ako si táto skupina ľudí prestavuje demokarciu, slobodu slova a slobodu vyjadrenia názorov prináša článok bývalého zástupcu šéfredaktora SME, Konštantína Čikovského s titulkom Prečo by blázni nemali robiť v médiách a prečo na nich treba ukazovať. Čikovského úvahy nikoho nenechávajú na pochybách o tom, že "kádre" s podobným profilom by zaviedli cenzúru bez mihnutia oka:
"Tolerujeme aj to, že televízia TA3 o polnoci prepína na jasnovidky. Je to trápne, ale všetci veríme, že ľudia ľahko pochopia, kedy ešte beží reklamný rozhovor o eurofondoch a kedy už prišiel čas na predikcie veštice Gizely. Sme si istí, že si to diváci nepomýlia a že si tak neublížia. Problém, prečo by normálne stredoprúdové médiá mali hovoriť, že Zem a vek a im podobní medzi nich nepatria, je väčší. Všetky tradičné médiá vrátane bulváru v rozličnej, ale prevažnej miere skúšajú písať pravdu. Ich čitateľ (divák, poslucháč) predpokladá, že spravodajské médiá nevydávajú fikciu za realitu. Moderné médiá sú rovnako staré ako demokracia, pretože bez nej by nemohli existovať (zrejme ani ona bez nich). Celá história tejto tradície nie je nič iné ako hľadanie rovnováhy medzi záujmami rôznych skupín ľudí. Demokracia sa ničoho nebojí viac ako toho, že záujem jednej skupiny dlhodobo nebezpečne preváži, rozsype sa to a vznikne totalita. Problém uvažovania ľudí, ktorí vydávajú Zem a vek, je v tom, že oni terajší stav v krajinách, ako je Slovensko, Izrael, USA, Nemecko atď., už hodnotia ako totalitu. S tým sa však nedá diskutovať, je zbytočné v ich tvrdeniach hľadať znova a znova faktické nezmysly. Títo ľudia majú jednoducho inú vieru, nezlučiteľnú s tradíciou, ktorú žijeme. Otvorene treba hovoriť, že je preto nebezpečné púšťať ich do stredného prúdu. Pretože tieto knihy a časopisy sa nemôžu tváriť ako normálny názor, s ktorým stojí za to polemizovať a ktorý dokáže pomáhať ľuďom orientovať sa v každodennom živote. Demokracia potrebuje na prežitie aj vieru, že je to dobrý príbeh, aj inštitúcie, ktoré vždy nejako utrasú jej výkyvy. Ak pustíme sprisahanecké myslenie do médií, ohrozíme oboje." Reakciou na tento článok bola búrlivá diskusia, ktorú ľudia z Projektu N na čas zablokovali. Čikovský sa vôbec netajil cenzúrovaním a napísal: "Na Projekte N chceme v diskusii len také príspevky, ktoré môžu niekoho obohatiť. Vymažeme teda aj tie, ktoré sa nám zdajú zbytočné, hoci by neporušili žiadne zásady slušnosti. Rozhodovať o tom budeme my, pretože my sme zodpovední za to, ako to bude v diskusiách vyzerať." Bravúrne a majstrovské. Onen mens dicentis, zámer interpertovaného ako aj celá ideová línia autorov okolo tohto média je týmto explicitne zadefinovaná. O bezzubom hryzaní autora nemá zmysel podávať iné, ako autentické svedectvá jeho vlastných textov. Čo je však pozoruhodnejšie, je arogantná spupnosť, s akou pristupujú ku komentárom vlastných čitateľov, ktorí dali Čikovskému článku rovno debakel. V tomto kontexte sa objavuje groteskná trápnosť práznej a gýčovej pózy, ktorá sa nehanebne ako prostitútka vytŕča so sloganom Projektu N: "Sme nezávislí na všetkom, okrem vás."
Kto dnes reálne podporuje Projekt N? Občania? Čitatelia? Nie, Projekt N a jeho "nezávislosť " podporujú záujmy kryté miliónom eur. Môžeme sa právom domnievať, že tieto záujmy pritiekli cez Eset, ktorý svoju hviezdnu kariéru odštartoval kooperáciou a biznisom s americkou korporáciou Dell.
"Tolerujeme aj to, že televízia TA3 o polnoci prepína na jasnovidky. Je to trápne, ale všetci veríme, že ľudia ľahko pochopia, kedy ešte beží reklamný rozhovor o eurofondoch a kedy už prišiel čas na predikcie veštice Gizely. Sme si istí, že si to diváci nepomýlia a že si tak neublížia. Problém, prečo by normálne stredoprúdové médiá mali hovoriť, že Zem a vek a im podobní medzi nich nepatria, je väčší. Všetky tradičné médiá vrátane bulváru v rozličnej, ale prevažnej miere skúšajú písať pravdu. Ich čitateľ (divák, poslucháč) predpokladá, že spravodajské médiá nevydávajú fikciu za realitu. Moderné médiá sú rovnako staré ako demokracia, pretože bez nej by nemohli existovať (zrejme ani ona bez nich). Celá história tejto tradície nie je nič iné ako hľadanie rovnováhy medzi záujmami rôznych skupín ľudí. Demokracia sa ničoho nebojí viac ako toho, že záujem jednej skupiny dlhodobo nebezpečne preváži, rozsype sa to a vznikne totalita. Problém uvažovania ľudí, ktorí vydávajú Zem a vek, je v tom, že oni terajší stav v krajinách, ako je Slovensko, Izrael, USA, Nemecko atď., už hodnotia ako totalitu. S tým sa však nedá diskutovať, je zbytočné v ich tvrdeniach hľadať znova a znova faktické nezmysly. Títo ľudia majú jednoducho inú vieru, nezlučiteľnú s tradíciou, ktorú žijeme. Otvorene treba hovoriť, že je preto nebezpečné púšťať ich do stredného prúdu. Pretože tieto knihy a časopisy sa nemôžu tváriť ako normálny názor, s ktorým stojí za to polemizovať a ktorý dokáže pomáhať ľuďom orientovať sa v každodennom živote. Demokracia potrebuje na prežitie aj vieru, že je to dobrý príbeh, aj inštitúcie, ktoré vždy nejako utrasú jej výkyvy. Ak pustíme sprisahanecké myslenie do médií, ohrozíme oboje." Reakciou na tento článok bola búrlivá diskusia, ktorú ľudia z Projektu N na čas zablokovali. Čikovský sa vôbec netajil cenzúrovaním a napísal: "Na Projekte N chceme v diskusii len také príspevky, ktoré môžu niekoho obohatiť. Vymažeme teda aj tie, ktoré sa nám zdajú zbytočné, hoci by neporušili žiadne zásady slušnosti. Rozhodovať o tom budeme my, pretože my sme zodpovední za to, ako to bude v diskusiách vyzerať." Bravúrne a majstrovské. Onen mens dicentis, zámer interpertovaného ako aj celá ideová línia autorov okolo tohto média je týmto explicitne zadefinovaná. O bezzubom hryzaní autora nemá zmysel podávať iné, ako autentické svedectvá jeho vlastných textov. Čo je však pozoruhodnejšie, je arogantná spupnosť, s akou pristupujú ku komentárom vlastných čitateľov, ktorí dali Čikovskému článku rovno debakel. V tomto kontexte sa objavuje groteskná trápnosť práznej a gýčovej pózy, ktorá sa nehanebne ako prostitútka vytŕča so sloganom Projektu N: "Sme nezávislí na všetkom, okrem vás."
Kto dnes reálne podporuje Projekt N? Občania? Čitatelia? Nie, Projekt N a jeho "nezávislosť " podporujú záujmy kryté miliónom eur. Môžeme sa právom domnievať, že tieto záujmy pritiekli cez Eset, ktorý svoju hviezdnu kariéru odštartoval kooperáciou a biznisom s americkou korporáciou Dell.
Posadnutosť bývalými zamestnancami SMEtiarne
Nielen na Nadhľade, ale vo viacerých bodoch slovenského internetu badám posadnutosť bývalými zamestnancami SMEtiarne.
Príde mi to ako hľadanie myšlienkového protivníka po tom ako finančníci redakciu SME, na potešenie mnohých, vyčistili ("trhovo" očistili od "trhových" ultra kohútov).
Keď vstupuješ do arény protivníka, on určuje ako sa budeš správať
Máme tu pokračovanie úkazu, keď mnohí (nielen slovenskí) myslitelia strácajú svoj čas negovaním výstupov proti nim namierenej infovojny, a tak zväčšujú účinok na nich zameraného psychoútoku. Zároveň posilujú infozbraň, z ktorej sa po nich "strieľa", a pomáhajú opodstatniť jej existenciu (financovanie).
Týmto sa ukazuje, že myslitelia nedomysleli (nepochopili) podstatnú časť vôkol nich prebiehajúcich dejov.
Na miesto toho, aby venovali zdroje vlastnej agende (formovanie okolia smerom akým ho chcú vidieť - "takto to chceme"), a spojili sa za účelom zostavenia vlastného, silného a mohúceho média, ktoré bude kričať do sveta ich spôsob života, myslitelia a činovníci venujú čas negovaním produktov vytvoreným platenými agentmi nepriateľa (a vypisujú "nie, takto to nechceme").
Takže zamysli sa nad tým aký chceš svet vidieť, a začni ho k tomuto obrazu formovať. Nájdi ľudí, čo na tom už pracujú, a ponáhľaj sa, času je málo.
Autor: