Doporučujem, aj tento článok, Postupne znemožňované referendum o rodine: čo na to slovenská spoločnosť?
Citácia: Podľa ústavy má prezident vyhlásiť referendum do 30 dní od prijatia petície občanov. Referendum sa potom vykoná do 90 dní od vyhlásenia, teda spolu je to maximálne 120 dní. Petičné hárky boli odovzdané 27. augusta a tak sa vytvorili vhodné podmienky, aby sa konanie referenda spojilo s komunálnymi voľbami, inak by bol prezident obviňovaný minimálne zo zlomyseľného konania a zbytočného míňania verejných peňazí.
Prezident Kiska však šalamúnsky využil ustanovenie ústavy, ktoré mu priznáva právo požiadať ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok. A ten mal na to 60 dní. Rozhodol takmer na konci tejto lehoty a tak definitívne znemožnil spojenie referenda s komunálnymi voľbami.
****
Stále sa v diskusiách ( o referende za rodinu) zjavujú argumenty, že referendum stojí 6 miliónov.
Nemá zmysel spomínať, že holt všetko niečo stojí, každé riadenie a spoločesnké rozhodovanie, ale čiste ľudsky som sa zamyslel, kde sa to číslo vzalo.
Aké sú vlastne náklady na referendum? Tety a ujovia z úradov, v ktorých by sdeli tak či tak, si sadnú a niečo "zorganizujú". Vytlačia sa papieriky, ktoré znamenajú 0,00000001% dennej spotreby papiera dnešnej "elektronizovanej", rozumej "donekonečna printujúcej" spoločnosti. A po refende sa musia výsledky zviesť autami do centrály, čo znamená 0,00000001% dennej spotreby benzínu dnešnej automobilovej šialenosti.
A ešte sa zaplatia iné tety a ujovia vo volebných komisiách, čo ovšem nie je strata, pretože sú to peniaze pre ľudí a vďaka tomu stúpne predsa naše zlaté teľa HDP. Miestnosti v školách sa vykurujú tak či tak. Žiadne iné náklady.
Sranda bokom, referendum v reále nestojí NIČ, doslovne a prakticky nestoji NIČ, je to len niečo bežné, ako náklady na nejaký kultúrny koníček, je to niečo, čo by kľudne mohlo splynúť s poštou a byť vykonané každý tyždeň (bez viditeľného navýšenia prevádzkových nákladov), ak by sa chcelo.
A to som vynechal elektronické možnosti, pretože tie sú technicky náročnejšie, ako klasický papierový proces, takže neverím, že by ich súčasní byrokrati dokázali v dohľadnej dobe oživiť. Ale nie je ich treba.
Žiaľ, je pravda, že neverím ani na silu referenda. Stále platí: Ak by voľby mohli niečo zmeniť, tak by ich zrušili. Čo sa aj stalo minulý týždeň, keď slovenský parlament odmietol návrh zákona, ktorý by rušil starý známy limit platnosti referenda na účasť nad 50%,čím zostáva prakticky každé REFERENDUM nemožné, teda ZAKAZANÉ.
Mal by som sem dať linku na parlament o tom, kto hlasoval proti referendám, ale nemienim sa hrabať v tej latríne. Keď príde čas, niekto alebo niečo ich už roztriedi.
Na referendum o rodine ale tak či tak treba ísť a pôjdu tam všetci ľudia, ktorí nesúhlasia s dlhodobým trendom Západnej spoločnosti. Nejde o to vyhrať (a presadiť nejaké symbolické otázky o rodine), ide o to získať reálne číslo, kto je so súčasnou situáciou hľboko nespokojný.
Nie je to referendum, je to DEMONŠTRÁCIA v najlepšom slova zmysle. Objektívny prieskum verejnej mienky. Niektorí by dokonca povedali, že hľadanie desiatich spravodlivých.
