Quantcast
Channel: Zpravodajství
Viewing all articles
Browse latest Browse all 50760

Maďarsko: Ako sa všetko začínalo

$
0
0
...krátené...

Súčasný premiér Maďarska Viktor Orbán bol kedysi považovaný za perspektívneho proamerického "sukinho syna". Sorosov odchovanec, horlivo vystupoval proti komunizmu v Rusku. Doterajších maďarských politikov nazýval "psíkmi Putina". Ale keď sa dostal k moci, zoči voči narazil na realitu. Krajina zbedačená eurointegráciou, dlhy, žobráci na nablýskaných uliciach bývalého hlavného mesta impéria. A predovšetkým úplná antiindustrializácia. Liberáli tvrdia, že vďaka Európskej únii v Maďarsku boli postavené továrne Audi, Mercedesu, Volksvagenu. Ale nikto nehovorí o tom, akú cenu zato Maďarsko zaplatilo. Po rozpade ZSSR a Varšavského bloku pred chamtivými nadnárodnými korporáciami ležalo celá zbedačená Východná Európa, kde pracovná sila stála pár drobných. Aby nalákala zahraničné spoločnosti do Maďarska, krajina musela nielen im garantovať oslobodenie od daní na obdobie 5 rokov, ale ešte aj PLATIŤ im za vytváranie pracovných miest. V podstate svojej to boli oficiálne štátne úplatky: niekoľko tisíc eur za vytvorenie každého pracovného miesta!

Orbán mal rád svoje Maďarsko a stálo mu za to zaň bojovať. Začal od ťažkých, ale účinných krokov. Za cenu neskutočných úsilí Maďarsko zaplatilo 20 miliárd dolárov dlh MMF, a nielen zaplatilo, ale aj vyhodilo zástupcov MMF z Budapešti (čo medzinárodný kapitál Orbánovi nikdy neodpustí). Ale MMF nikdy nedáva úver len tak. Podmienkou je privatizácia všetkých štátnych korporácií. Po vyhnaní MMF všetky komunálne služby (ktoré sa dostali do rúk cudzincov) dvihli drasticky hore ceny svojich služieb. Orbán ich prinútil znížiť a zafixovať ceny, za čo ho označil za populistu a komunistu. Nasledovalo toho viac. Orbán zaviedol jednotnú daň z príjmov pre Maďarov - 16 percent a zároveň špeciálnu extra daň pre všetky veľké zahraničné korporácie - obchodné centrá, banky, telekomunikačné spoločnosti. A počas krízy v roku 2008, keď sa celá krajina chytila do úverovej pasce (а úvery dostávala vo švajčiarskych frankoch), Orbán dočasne zafixoval kurz franku na 180 forintov (oproti oficiálnym 250) s tým, aby ľudia mohli vyplatiť úvery s čo najmenšími stratami. No a keď tento protirečivý človek vyhlásil znárodnenie bánk, trpezlivosť medzinárodného kapitálu sa minula.

Ostatne, s revolúciou sa dalo počkať, ak by v lete tohto roku Orbán nespravil osudné vyhlásenie o "neliberálnej demokracii". (Napodobňujúc Putina s jeho myšlienkou "suverénnej demokracie".) Téze boli jednoduché a pochopiteľné - patriotizmus, tradičné rodinné hodnoty a národné záujmy.

"Po vyhlásení o neliberálnej demokracii americká tlač vybuchla, - hovorí redaktor oddelenia zahraničnej politiky novín Magyar Nemzeti Gabor Stier. - Anglosasi ihneď pocítili nebezpečenstvo. Celá ideológia liberalizmu, ktorú vybudoval západný svet po Druhej svetovej vojne, sa náhle spochybňuje hneď v centre Európy. To je vzbura! Orbán im fakticky povedal: je to slepá ulica, vaše idey skapali. Treba sa pozerať na východ: Singapúr, Rusko, Čínu, Turecko. Centrálna Európa si tiež myslí to isté, len sa to bojí povedať nahlas."

Ako treba potlačiť vzburu


Maďarsko už dlho nemá dobré vzťahy s Amerikou. V Budapešti už rok a pol dokonca ani nie je americký veľvyslanec. Maďari sa urazili, keď sa USA rozhodli poslať ako veľvyslankyňu do Budapešti hollywoodsku slečinku, producentku telenoviel Colleen Bell. Vložila do volebnej kampane Orbána 800 tisíc dolárov a veľmi sa chcela stať veľvyslankyňou v nejakej európskej krajine. Ale keď sa zistilo, že slečna Bell si mýli Budapešť s Bukurešťou a nemá presnú predstavu, kde sa nachádza Maďarsko, komisia zo senátu zrušila jej kandidatúru.

Ale dokonca ani neprítomnosť veľvyslanca nezabránila Američanom začať naplánovaný útok na Orbána. Na konci septembra bývalý prezident USA Bill Clinton vyhlásil, že Orbán chce "naveky zostať pri moci". Bolo to čosi ako aperitív. O niekoľko dní Obama oficiálne zmienil Maďarsko medzi krajinami, kde dochádza k "otvorenému zastrašovaniu občianskej spoločnosti". Ale hlavným jednom v menu sa stalo vyhlásenie pomocníka štátnej tajomníčky USA Victorie Nuland, ktorá obvinila Maďarsko z nacionalizmu, obmedzenia slobody tlače a z... "uzatvárania špinavých dohôd" v oblasti energetiky. (Reč bola o rusko-maďarskej dohode ohľadne výstavby dvoch energetických blokov pre elektráreň Pakš. Viac ako to, enfant terrible Európskej únie Viktor Orbán trval na projekte plynovodu Južný potok. Prirodzene, akýkoľvek obchodný projekt s Ruskom z amerického hľadiska môže byť iba "špinavý".)

"Viac ako pred rokom rovnakú hru zahrali s českým premiérom Petrom Nečasom, - podotkol zástupca hlavného redaktora denníka Magyar Hírlap Gyula Mate. - Mal v úmysle obnoviť miestnu elektráreň a vycestoval za Putinom na rokovanie. Po návrate Nečas neopatrne poznamenal, že Rusko sa tiež zúčastni na tendri a bude mať rovnaké šance, ako aj ostatní. NÁHLE nevládne organizácie zistili, že Nečas je zlodej a celá jeho vláda je skorumpovaná. Začali protesty a Nečas prišiel o svoj post. Od vtedy sa už nikto neodváži čo i len hlesnúť o možnosti dostavať elektráreň."

"Ale je to inteligentná hra, - podotýkam. - Američania nielen zbavili Česko energetickej nezávislosti, ale aj pripravili názornú lekciu pre všetky malé európske krajiny. Ak sa niekto odváži mať vzťahy s Ruskom, neodvratne bude potrestaný. Pozrite sa na našich "bratov Bulharov", ktorí vďaka telefonátu z Washingtonu sa okamžite zriekli plynovodu Južný potok.

"Amerika iba vtedy vyhráva, keď má lacné energetické suroviny a Európa ich nemá, - vysvetľuje Gyula Mate. - Len čo Európa dokáže spraviť hamburger spraviť lacnejší a lepší ako americký, s USA je koniec. Američania nepotrebujú európskych konkurentov. Kvôli tomu vznikla ukrajinská kríza, hlavným cieľom ktorej je oslabenie aj Európy, odtrhnutej od ruských zdrojov a trhu, aj samotného Ruska."

Malá "gulášová" revolúcia

Keď európske médiá pripravili pôdu pre nespokojnosť s "európskym Putinom" Orbánom, zostávalo už len čakať na jeho prvú chybu. A nebolo treba čakať dlho. Chybu natoľko absurdnú, že múdri ľudia začali pochybovať: či tu nezapracovala "šiesta kolóna". ("Šiestou kolónou" politológovia nazývajú zradcov vo vnútri samotnej elity, pracujúcich vo vláde.) Skrátka, Orbán navrhol zaviesť daň na internet. Táto nadprirodzená hlúposť zafungovala ako červená handra na býka. Eurokomisárka z Bruselu pre otázky digitálnej ekonomiky Neelie Kroes okamžite vyhlásila, že je to obmedzenie slobody slova a vyzvala cez Twitter všetku mládež vyjsť do ulíc Budapešti.

26. októbra viac ako desaťtisíc mladých ľudí vyšlo na protestnú demonštráciu a zaútočilo na kanceláriu vládnucej strany Fidesz, zahádžuc ju súčiastkami z počítačov a dokonca celými notebookmi! (Cynickí ľudia si okamžite položili otázku: odkiaľ majú protestujúci počítače navyše, ktoré môžu štedro zahadzovať pre dobro revolúcie?)

Daň na internet okamžite zrušili, ale už bolo neskoro. Do davu bolo hodené slovko "korupcia" a nikým iným, ale dočasne povereným sa starať o záležitosti USA v Maďarsku Andreem Goodfriendom, ktorý prišiel na demonštráciu podľa jeho vlastných slov, "sa iba pozrieť". Vyhlásil, že USA zavádzajú zákaz vjazdu do USA maďarských úradníkov blízkych Orbanovi, z dôvodu ich skorumpovanosti. (Pritom bez predloženia dôkazov!)

Na daň z internetu dav okamžite zabudol a začal vykrikovať o korupcii. O niečo neskôr neznámi ľudia na internete vyzvali zaviesť deň "Verejnej zúrivosti" a oznámili svoje neskutočné požiadavky: odstúpenie vlády a voľby novej vlády, ktoré má uskutočniť NEZÁVISLÁ KOMISIA a "slušní zástupcovia národa". (Čo to asi znamená? Zrušenie všeobecných volieb)

Navštíviac podujatie Verejná zúrivosť som sa márne pokúšala nájsť jeho organizátorov. Náhle som však uvidela veľkú blondínku s tabuľou "bezpečnosť". "Nemohli by ste mi pomôcť nájsť organizátorov tejto akcie?" - spýtala som sa s milým úsmevom. "Tu nie sú žiadni organizátori, - naučene odpovedala silná blondínka. - Sú tu iba slobodní občania.""Možno by ste mi mohla dať telefónne čísla na organizátorov?" - opýtala som sa. "Pravdaže, - odpovedala, vyberajúc novučký smartfón. "Aký máte pekný telefón!" - pochválila som ho. "To vlastne nie je môj, - moja spolubesedníčka sa dostala do pomykova. - Dala mi ho organizácia." A hneď sa zbadala, uvedomiac si, že mi prezradila nevhodnú pravdu. Vykoľajene mi vyrapotala rad číslic a zmizla v dave. Nadiktované telefónne číslo samozrejme neexistovalo.

Zdroj

Viewing all articles
Browse latest Browse all 50760