Naivná hra frustrovaných politikov na revolúciu bez revolučne zapálených más sa mení na tragikomickú frašku. Jej zápletkou je kanibalský útok Milana Krajniaka na svojho bývalého spojenca Daniela Lipšica. Kampaň pred voľbami 2016 sa začala!
Prečo sú protesty práve teraz?
Rozčarovanie z politiky je pochopiteľné. Ľudia majú právo byť nespokojní a nahlas protestovať proti korupcii a rozkrádaniu verejných zdrojov. Tieto neduhy netrápia Slovensko iba ostatné tri roky, ale prinajmenšom uplynulé dve desaťročia, a preto je potrebné kriticky uvažovať o tom, prečo niekto zvoláva protesty práve teraz a za týchto okolností.
Bez výhrad sa dá súhlasiť s názorom, že praktiky zdravotníckej lobby vo vládnom Smere sú neakceptovateľné, miestami hyenské. Po kauze piešťanského CT oprávnene padli Zvolenská, Zmajkovičová a Paška. Pri troche triezveho uvažovania však musí každý vidieť, že to, čo chcel niekto spáchať v piešťanskej nemocnici, bolo síce nechutné, ale zďaleka to nebol najväčší tunel v dejinách tejto krajiny. Takže si musíme položiť veľmi triviálnu otázku. Prečo sú zvolávané protesty na Námestie SNP v Bratislave práve teraz?
Odpoveď začneme ďalšou otázkou. Prečo sa nekonali demonštrácie, keď bol ministrom zdravotníctva Iva Uhliarik, ktorý robil mnoho iných podivných kšeftov a mal tak blízko k Pente, že ho začali zasvätení prezývať Pentliarik?
Jediným vysvetlením je skutočnosť, že v tom čase stála na čele Iveta Radičová, modla médií hlavného prúdu, takže prípadné protesty by nemali žiadnu publicitu.
Mladé pušky a hrdzavá bambitka
Lenže dnes je na čele vlády Robert Fico, ktorý miláčikom médií rozhodne nie je. A proti nemu vytiahli do boja takzvané mladé pušky Alojz Hlina, Igor Matovič, Richard Sulík a Daniel Lipšic, ktorí zase nemajú takmer žiadnu politickú váhu, ale mediálny výtlak enormný. A presne o to tu ide. Všetci štyria vedia, že ak chcú prežiť, musia nedostatok reálneho politického významu hojne nahrádzať folklórnym predstavením.
Matovič a Hlina na tom postavili svoje kariéry od začiatku a dnes, po istej odmlke, sa len vracajú k svojim koreňom. Kým prvému sa ešte stále ako tak darí, ten druhý speje do zabudnutia, aj keď je to práve on, kto má najväčšie skúsenosti so zabezpečovaním pouličných šarád. Sulík má dlhodobo nepríjemne nízke preferencie, a preto - aj keď mu je tento spôsob politizovania cudzí - aj on vsadil na kartu pouličného divadla. Lipšic má rovnaký problém ako Sulík, no oveľa vážnejší, pretože Nova sa od začiatku plance na úrovni troch percent, z čoho 16 mesiacov pred voľbami vyplýva, že by mu už nemusel pomôcť ani politický zázrak.
Protesty tu teda nemáme preto, že by sa v spoločnosti nahromadilo kritické množstvo nespokojnosti s vládou. Verejné zhromaždenia sú iba preto, lebo Daniel Lipšic a pár ďalších politikov bojuje o prežitie a médiá sú ochotné tomu dať na svojich stránkach a vo vysielacej štruktúre priestor.
Treba povedať, že týmto mladým puškám poriadne zvlhol strelných prach. Dvetisíc ľudí na demonštrácii je na revolúciu žalostne málo a nie je to ani žiadna základňa, na ktorej by sa dalo politicky stavať. Malá, takmer žiadna, odozva verejnosti na protesty potvrdzuje hodnovernosť prieskumov verejnej mienky, ktoré najmä Lipšicovi veštia politickú smrť. Nehovoriac o tom, že v jeho prípade nejde o žiadnu mladú pušku, ale o zhrdzavenú bambitku, veď v politike je už od roku 1998.
Krajniakov zoznam
V revolučnom ošiali bez revolučnej základne sa ocitol aj ďalší politický zúfalec - Milan Krajniak. Okrem toho, že je pravidelným účastníkom protestov, sformuloval vlastný zoznam politických požiadaviek. Prvá je odstúpenie premiéra Fica. Druhá je ešte trúfalejšia, požaduje odchod všetkých vládnych i opozičných poslancov NR SR z politiky. A tretia je úplne božia: zákaz politickej činnosti pre všetkých doterajších členov vlády a poslancov a vypísanie predčasných parlamentných volieb.
Druhou a treťou požiadavkou Milan Krajniak jednoznačne povedal, že si praje, aby Daniel Lipšic odišiel z politiky. Lipšic bol ministrom spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde, ministrom vnútra v kabinete Ivety Radičovej a je dlhoročným poslancom. Podľa Krajniaka, ktorý bol donedávna ideológom Novy a predsedom jej konzervatívnej platformy, by mal teda predseda strany Lipšic odísť z politiky. To je rana nožom od chrbta a rovno do obličky…
Donedávna spojenci a nerozluční druhovia. Dnes je, zdá sa, medzi Krajniakom a Lipšicom priepasť, a ak prvý neodvolá výzvu, aby ten druhý odišiel z politiky, bude sa prehlbovať.
Lipšicov hrad z piesku
Susedia zo Štetinovej ulice číslo 1 v Bratislave sa stávajú politickými rivalmi, čo je tak trochu politická senzácia, pretože Milan Krajniak a Daniel Lipšic to v politike spolu ťahali už od prvej polovice 90-tych rokov, keď mútili vody v mládežníckych organizáciách ODÚ a KDH. Krajniak najprv odišiel v septembri z Novy. A teraz vyzval Lipšica na odchod z politiky, čo naznačuje, že ich spojenectvo bolo síce dlhé, ale nemalo pevné základy. Spájala ich len holá túžba po moci. Na tejto vášni založili aj projekt Nova, ktorý sa postupne rozpadáva, ako hrad z piesku.