Nášho štátu sa úzko dotýka skutočnosť, že v rámci zjednotenia Európy sa ráta s rozdelením Nemecka, ktoré v rámci týchto plánov nemôže zostať vo forme suverénneho štátu. V prípade, že by hrozila destabilizácia európskeho kontinentu, je pripravená náhradná alternatíva, tzv. Stredoeurópska federácia, ktorú by tvorilo Bavorsko, Česká republika a Rakúsko. Táto federácia by dostala medzinárodné záruky a v nutnom prípade by stabilizovala obidve časti Európy. Je to samozrejme iba núdzový variant. Európska únia si túto federáciu neželá, ale musí kalkulovať s tým, že východoeurópske národy, ktoré sú nacionálne oveľa silnejšie, na koncepciu Európskej únie nepristúpia a vyvolajú konflikt. Príčiny možného konfliktu v Európe sú veľmi rôzne a vyplývajú z geostrategických zámerov veľmocí. Ale nerobme si ilúzie o tom, že by ČR v tomto geopolitickom spore hrala nejakú úlohu. Rusi, ktorí v roku 1990 dali Ženeve súhlas na rozdelenie ČSR a tiež súhlasili s postupnou anexiou Českej republiky Nemeckom, predpokladajú, že v "európskom chaose" zahynie 6 miliónov Čechov a český národ prestane existovať. Priestor nášho štátu obsadia Nemci, ktorí sa stanú spojencami Ruska. Zvyšok obyvateľstva sa rozptýli prevažne na Východ. Rusi sa o túto anexiu nepochybne pokúsia. S existenciou samostatnej ČR však nerátajú ani západné veľmoci, ktoré nemeckú anexiu nášho územia podporujú. Presvedčiť západné krajiny alebo Rusko o nutnosti zachovania ČSR ako kontinentálne stabilizujúceho faktora v Európe, sa mi zatiaľ nepodarilo, pretože úsilie všetkých veľmocí vychádza z faktu, že ČSR nikdy nebojovala, a preto bojovné veľmoci neberú jej existenciu a schopnosť obrany na vedomie. Ani najhlbšie sondy do verejnej mienky neposkytli najmenší dôvod na opačné dôkazy. K pokusu o vytvorenie Európskej únie pravdepodobne dôjde na konci funkčného obdobia kancelára Kohla. Nasledujúce štyri roky sú teda pre nás kritické. Mitterrand odchádza z úradu prezidenta (jeden z hlavných nositeľov európskej myšlienky) a zostávajú tu Havel s Kohlom. V prípade, že by prišlo ku kompromitácii toho, čomu v Európe hovoria pravica - podotýkam, že neobľubujem túto geometrickú terminológiu, pretože do politiky nepatrí, je obyčajnou demagógiou - tak je pre Európu predurčená sociálno-demokratická ideológia. Problém teda spočíva v tom, že sú tu mocnosti, ktoré zdanlivo prijali hru USA po roku 1985, ale v skutočnosti nikdy nebudú podľa nej postupovať.
↧