Slovensko vyzerá ako montážna hala Európy, zanedbáva výskum, informujú nás dnešné Hospodárske noviny. Dôvodom takéhoto - pre naše predposraté korporátne média krajne politicky nekorektného - vyjadrenia je skutočnosť, že Európska komisia zaradila slovenské podniky na predposledné miesto v EÚ. Za nami je už len Grécko.
V článku sa najskôr od prognostika Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža dozvedáme, že Slovensko nemá veľké firmy. "Aj keď u nás pôsobia Samsung či Volkswagen, tie si nákladné výskumy robia doma." Vzápätí prichádza na scénu Marek Lukáčik z Klubu 500 a konštatuje, že "hlavným problémom je to, že absolútne zanikol firemný výskum a vývoj, ktoré tu fungovali pri veľkých priemyselných firmách." konštatuje. Aj preto sme v rebríčku nedokázali s prevažne výrobnými investíciami konkurovať krajinám, ktoré do vývoja investujú milióny eur. "Pri pohľade na štruktúru môžeme hovoriť aj o tom, že sme len montážnou halou."
Dajme si ešte pokračovanie článku v HN:
Podľa analytikov doplácame na to, že nám chýbajú silné domáce podniky. "Základným problémom je to, že u nás máme duálnu ekonomiku. Máme síce 20 pobočiek silných investorov, na druhej strane však tisícky firiem zápasia o prežitie," vysvetľuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Podľa Jozefa Hübela, generálneho sekretára Zväzu strojárskeho priemyslu SR, nezostáva našim firmám priestor na investovanie. "Drvivá väčšina našich firiem neinvestuje do rozvoja a inovácií, ale skôr do udržania existencie vlastnej firmy," hovorí Hübel. Samotné firmy volajú po väčšom prepojení vedeckých inštitúcií a firiem. "Riešením by mohlo byť aj ,zákazkové zadanie' na vývoj nejakej inovácie konkrétnej firmy relevantnej výskumnej inštitúcii," uvádza príklad pomoci a zlepšenia situácie Marek Lukáčik z Klubu 500. Lepšej atraktivite Slovenska by malo pomôcť aj skvalitnenie vysokých škôl. "Čím sa zvýši aj motivácia firemného sektora spolupracovať s univerzitami," vysvetľuje hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Podľa jeho slov by kvalitné vysoké školstvo vyprodukovalo kvalitných výskumníkov, ktorí by následne zvýšili pravdepodobnosť, že zahraniční investori prinesú čas výskumu a vývoja aj na Slovensko.
Vyhliadky na výrazné zlepšenie našej situácie sú podľa zainteresovaných zatiaľ v nedohľadne. "Situácia je neuspokojivá, ale stabilizovaná," myslí si predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók. K zlepšeniu podmienok nepomohlo ani politické zemetrasenie na našej scéne. "Vláda síce mala pripravený program na podporu inovácií, no predčasné voľby zabránili jeho implementácií," konštatuje Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Jedným dychom však dodáva, že ani realizácia programu by nemusela priniesť očakávaný výsledok. "Otázne je, do akej miery budú súkromné podniky schopné rozvíjať inovačné aktivity v súčasnom neistom období poznačenom dlhovou krízou," hovorí Kičina.
Podnikatelia volajú aj po väčšej angažovanosti štátu. "Štát dlhodobo podporuje len základný výskum, a nie aplikovaný, z ktorého sú výsledky aplikovateľné a realizovateľné okamžite v praxi," myslí si Lukáčik. Prvou lastovičkou by mali byť plány bratislavského Volkswagenu. Aj keď koncern oficiálne žiadnu informáciu nekomunikoval, podľa zámeru predloženého na EIA chce automobilka u nás otvoriť výskumnoinovačné a aplikačné stredisko. To by malo na Slovensko priniesť aj výskum a vývoj.
(alebo nemeckých zamestnancov)
(alebo nemeckých zamestnancov)
Za tento stav nesú tí, čo rozpredali Slovensko "zahraničným investorom", priamu zodpovednosť. MIKLOŠ a DZURINDA.
Za svoj zločin na národe sa budú osobne zodpovedať.
Článok mal aj bonus. Informáciu "Ako nás vidí komisia"
Takto:
Silné stránky Slovenska
kvalitné ľudské zdroje
ekonomická efektívnosť
Takto:
Silné stránky Slovenska
kvalitné ľudské zdroje
ekonomická efektívnosť
Inými slovami: schopní podávať vysoké výkony za málo peňazí.
Komisia otvorene nenapísala, že Slováci sú tak mäkkí, že ich možno ľahko odrbávať.
Nie však donekonečna.