V nedeľu, 23. novembra 2014, schválila izraelská vláda premiéra Netanjahua návrh zákonaústavnej relevancie, ktorý definuje Izrael ako židovský štát ("národný štát Židov"), stanovuje židovské právo ako inšpiráciu pre legislatívu a arabčine odníma status úradného jazyka. Národné práva by mali platiť iba pre Židov: právo na vlajku, hymnu, právo každého Žida na svete imigrovať do Izraelu a práva na ďalšie národné symboly. Ako sa k tomuto výraznému prejavu etnonacionalizmu postavili masmédiá na Slovensku, inak známe propagáciou úplne opačných hodnôt?
Prehľad dennej tlače môže na niekoho pôsobiť šokujúco. V denníku Pravda sa napríklad o tomto návrhu zákona izraelskej vlády vôbec nedozviete (a to ani v jeho internetovom vydaní!). Aj keď jeho tlačené verzie od pondelka až do piatka dávajú nadštandardný priestor kritike referenda na ochranu rodiny. Cestu ignorancie zvolil aj, inak mimoriadne pro-izraelský, týždenník .týždeň na svojej webstránke. Upozorňujem, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky vydala o veci tlačovú správu.
Svetlú výnimku medzi "mienkotvornými" médiami na Slovensku tvorí denník SME, ktorý v tlačenom vydaní z pondelka (24.11.2014, s. 10) uverejnil spomenutú tlačovú správu. Nasledujúci deň (25.11.2014, s. 10) dokonca uverejnil aj autorskú správu redaktorky Jany Shemeshovej. V zásade ide o vecný článok, ktorý nezaujato opisuje postoje rôznych politikov a iných skupín k tomuto návrhu. Manipulatívne vyznieva to, že Shemeshová spomína iba jednu z problematických zložiek tohto zákona a síce, že definuje Izrael ako národný židovský štát. Ani slovo o degradácii arabčiny, židovskom práve ako inšpirácii pre legislatívu a pod.
Zaráža, že o veci nepíšu ani ľavicoví liberáli z portálu jetotak.sk a ani skupinka odídencov zo SME na svojom portáli "projekt n". V žiadnom masmédiu nebol publikovaný článok, ktorý by tento krok izraelskej vlády komentoval. Toto takmer-mlčanie voči jednoznačnému prejavu etnického (Izrael ako národný štát Židov) a náboženského (židovské právo ako inšpirácia pre zákony) nacionalizmu Židov silne kontrastuje s postojmi rovnakých masmédii voči prejavom etnonacionalizmu Slovákov, respektíve iných Európanov. Vtedy nastupuje pranierovanie s nálepkami rasizmu, extrémizmu, nacizmu a ďalších, síce obsahovo vyprázdnených, ale stále negatívne vnímaných, pojmov.
Kde sú napríklad slová tvrdých kritikov slovenského národného a kresťanského stanoviska, často deklarovane židovského pôvodu, k situácii v krajine ich súkmeňovcov? Kde sú ostré kritiky z pera Zuzany Szatmáryovej, Fedora Gála, Grigorija Mesežnikova, Františka Šebeja, Martina Bútoru, Jaroslava Franeka a ďalších? Prečo podľa nich nie je slovenský nacionalizmus v poriadku, ale proti židovskému nenamietajú? Spomeňme len na dodnes tlejúce pobúrenie voči slovám z preambuly slovenskej ústavy: "My, národ slovenský...".
A pritom nejde o žiadne nóvum. Zákonom o bezpečnostnej spolupráci s Izraelom z roku 2012 USA vyhlasujú a potvrdzujú, že jedným z pilierov jej politiky voči Izraelu je záväzok zachovať a zabezpečiť Izrael ako židovský štát (Sec. 3 (1)). Teda nie občiansky princíp štátu, ktorý je dnes presadzovaný v celom západnom svete a v zmysle ktorého by mal by Izrael štátom všetkých Izraelcov - občanov Izraela, ale etnický princíp - Izrael je hlavne židovský štát.
Fakt, že spomenuté masmédiá inak hodnotia tie isté prejavy a konania, ak ide o Židov (ak ich, pravda, vôbec spomenú), a inak, ak ide o Slovákov, Čechov, Rusov atď., svedčí o dvojitom štandarde, dvojitom metri. Masmédiá na Slovensku napriek svojej takmer monolitnej liberálno-sekulárnej orientácii židovskému národu "tolerujú" neporovnateľne viac ako iným, hlavne európskym, národom. Zisťovať, prečo je tomu tak, nie je predmetom tohto článku, podstatné je preukázanie, že masmédiá v tejto veci dokázateľne informujú manipulatívne.