Dozvedeli sme sa výsledok takmer dvojmesačného dumania Ústavného súdu, počas ktorého posudzoval "ústavnosť" otázok referenda za rodinu. Tri otázky sú odobrené, jedna nie je. Podľa súdu údajne v súlade s ústavou nie je rozhodovanie občanov o tom, či má štát priznať akémukoľvek inému spolužitiu osôb postavenie podobné manželstvu. Odôvodnenie ešte nepoznáme. Jeho logické následky však už známe sú.
Pôvodným zámerom organizátorov referenda bolo, aby sa jeho konanie spojilo s komunálnymi voľbami (tie budú 15.11.2014) a zvýšila sa tak šanca, že jeho výsledky budú platné, teda referenda sa zúčastní nadpolovičná väčšina občanov. O výsledkoch samotných snáď nikto pochýb nemá, všetky prieskumy jasne ukazovali, že ľudia by hlasovali prevažne kladne, teda "za rodinu".
Veľa napovedá aj ten fakt, že od 5. apríla (začiatok podpisovej akcie) do 27. augusta (odovzdanie podpisov prezidentovi) sa podarilo zozbierať až 408 320 podpisov občanov. A to v atmosfére neustálych útokov (i vyhrážok) "svetobčianskych" médií a aktivistov, bez podpory zo zahraničia či veľvyslanectiev iných štátov.
Podľa ústavy má prezident vyhlásiť referendum do 30 dní od prijatia petície občanov. Referendum sa potom vykoná do 90 dní od vyhlásenia, teda spolu je to maximálne 120 dní. Petičné hárky boli odovzdané 27. augusta a tak sa vytvorili vhodné podmienky, aby sa konanie referenda spojilo s komunálnymi voľbami, inak by bol prezident obviňovaný minimálne zo zlomyseľného konania a zbytočného míňania verejných peňazí.
Prezident Kiska však šalamúnsky využil ustanovenie ústavy, ktoré mu priznáva právo požiadať ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok. A ten mal na to 60 dní. Rozhodol takmer na konci tejto lehoty a tak definitívne znemožnil spojenie referenda s komunálnymi voľbami. Po doručení rozhodnutia ústavného súdu prezidentovi mu bude opäť plynúť 30-dňová lehota na vyhlásenie referenda (a potom ďalších 90 na jeho vykonanie).
Ak sa referendum bude konať, stane sa tak niekedy v priebehu prvých mesiacov budúceho roka. Nie je však isté, či sa vôbec bude konať. Sú tu totiž kuvičie hlasy, aby prezident referendum vôbec nevyhlásil, veď zrejme by sa nič nestalo. Takto sa vyjadril pre denník SME smerácky poslanec Ľuboš Blaha.
Masmediálna masáž a protireferendová propaganda
O pomeroch na Slovensku výstižne vypovedá aj obsah dnešnej tlače. Cieľom masmédií nie je informovať, ale ovplyvňovať alebo vhodnejšie - manipulovať, potvrdzuje sa opäť raz. Niekde je to očividné viac, niekde menej.
Denník Pravda, verný svojej komunistickej minulosti, je posledné roky asi najrazantnejším bojovníkom proti "tmárskemu klerikalizmu" na Slovensku. Poľahky zahanbí aj tie najostrejšie periodiká minulosti propagujúce "vedecký ateizmus"či "materialistický svetonázor". V dnešnom vydaní sa podrobne venoval rozhodnutiu ústavného súdu.
V textoch k téme novinárky Daniela Balážová a Zlatica Beňová poskytli priestor na vyjadrenie štyrom "aktivistom" a dvom "ústavným právnikom" (ozbrojeným aj metafyzickou argumentáciou: "Svetový trend je jasný", docent Peter Kresák), ktorí otvorene kritizovali ideu referenda za rodinu ako takú alebo aspoň by chceli zmietnuť zo stola aj ďalšie jeho otázky. Až ku koncu článku, na tretej strane, bolo citované vyjadrenie Antona Chromíka z Aliancie za rodinu.
Potom nasledovalo "odporučenie" sociológa Haulíka, aby sa nesúhlasiaci referenda radšej nezúčastnili a tak ho zneplatnili (rozkošný obštrukčný pôvab demokracie). Podobne radí aj komentátor denníka Pavel Javůrek, ale navrch pridáva priam neuveriteľnú dávku demagógie. Samozrejme, dospieva k tomu, že referendum je "nedemokratické" a lživo tvrdí, že referendom sa má docieliť rozhodovanie náboženských autorít o tom, "kto smie a akým spôsobom uzatvárať manželstvá?"Čerešničkou na torte je absurdná karikatúra.
Na značne profesionálnejšej úrovni spracoval celú vec denník SME. Ale aj tam je jasné, na akej strane plátok stojí. Peter Schutz si rozhodnutie v zásade pochvaľuje a karikaturista Šútovec si robí žarty z organizátorov referenda. Pobúrenie nad tým, že ústavný súd obmedzil ústavné petičné právo občanov a ústavné právo občanov na referendum viac ako 408-tisíc ľudí (Pravda: "asi 400-tisíc"; SME: "390-tisíc"), by ste v tlači hľadali márne.
O čom svedčí rozhodnutie a čo s tým?
Na podrobný rozbor rozhodnutia ústavného súdu bude vhodná chvíľa, keď bude zverejnené aj odôvodnenie. Som zvedavý, ako súd odôvodní "rozpor s ústavou" otázky, ktorá vlastne iba požaduje zakotvenie súčasného stavu do ústavy. Presne k takémuto záveru smeruje právne stanovisko právnickej organizácie Alliance Defending Freedom, doručené aj "nášmu"ústavnému súdu.
Ústavný súd jednoducho tvrdí, že otázka v znení "Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?" je v rozpore s právom na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Ako môže byť prípadná kladná odpoveď na túto otázku "neoprávneným zasahovaním" do čohosi? Nemajú snáď občania právo hovoriť do toho, aké "zväzky"či "spolužitia"štát uznáva a privileguje osobitým postavením? Je aj súčasná zákonná úprava v rozpore s ústavou? Je napríklad dnešný zákon o rodine "neoprávneným zasahovaním" do nejakého abstraktného práva? No, počkajme si na odôvodnenie.
Kto očakával niečo iné od tohto politicky motivovaného mudrovania nad abstraktnými frázičkami, asi nesleduje spoločenské trendy v euro-atlantickom priestore. Už je to zopár desaťročí, čo sú rôzne zákony či priame referendové rozhodnutia občanov (inak zdroja všetkej štátnej moci) zneplatňované pre taký či onaký rozpor s "ľudskými právami". Ľudské práva sú ale riadne zapeklitý konštrukt, menia sa, vyvíjajú, metastázujú ani rakovina. Napríklad až v roku 1973 Najvyšší súd USA zistil, že ľudské právo na súkromie (predtým dodatkom ústavy garantované 105 rokov) zrazu zahŕňa aj právo na potrat. Veru, časy sa menia, ale ľudské práva sa menia ešte rýchlejšie.
Rozhodnutie ústavného súdu však môže priniesť aj pozitívne dôsledky. Ak sa aspoň tých viac ako 408-tisíc občanov zamyslí, na čo je im takéto zriadenie, údajne najlepšie, aké sa kedy vymyslelo. Ak skončí naivné vypisovanie liebesbriefov prezidentovi Kiskovi od hovorcov Aliancie za rodinu, bude tiež len dobre. A ak si ďalší ľudia uvedomia, že liberálna demokracia je systém, v ktorom je vektor vývoja spoločnosti pevne daný a v prospech pozitívnych hodnôt nezvratný, bude vlastne toto rozhodnutie úspechom.