Najnovšie vystúpenie nového generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, keď vyhlásil, že NATO môže rozmiestniť svoje vojská, kde len chce, vyvolalo búrku nevôle v Rusku, kde viacerí politici a analytici prízvukujú, že jedného severského vojenského "jastraba" na čele NATO vystriedal druhý.
Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg
"Na budúci rok na stretnutí ministrov sa dohodneme o zriadení jednotiek rýchleho reagovania. Ale aj predtým, ako budú sformované, NATO má dostatočne silnú armádu. Môžeme ju rozmiestniť, kde len chceme," vyhlásil Jens Stoltenberg v rozhovore pre poľský televízny kanál ZVP Info.
Pripomenul, že v súvislosti s udalosťami na Ukrajine NATO už prijalo niekoľko bezpečnostných opatrení. Vysvetľuje to snahou posilniť bezpečnosť pobaltských krajín, Poľska a Rumunska. NATO posilnilo ochranu a kontrolu vzdušného priestoru týchto krajín a poslalo niekoľko ďalších lodí do Baltického a Stredozemného mora.
Taktiež vyhlásilo, že mieni vytvoriť vysokomobilnú skupinu rýchleho reagovania. Pripravuje budovanie infraštruktúry pre túto skupinu v Centrálnej a Východnej Európe.
Nový šéf NATO vyvoláva pomerne odlišné reakcie v EÚ a Rusku. Kým v únii ho považujú za človeka, ktorý je schopný lepšie sa dohodnúť s ruským prezidentom Putinom a zmierniť nezhody Ruska a NATO, v Rusku majú úplne opačný názor. Pripomínajú aj obrovské zmeny v jeho názoroch.
Jens Stoltenberg sa začal politicky angažovať ešte ako tínedžer pod vplyvom svojej sestry Camilly, ktorá bola členkou vtedajšej marxistickej skupiny Červená mládež. Bol tiež aktívnym účastníkom protestov proti americkej vojne vo Vietname, proti ktorej protestoval aj pred veľvyslanectvom USA v Osle. Koncom 70. - na začiatku 80. rokov pracoval v novinách Arbeiderbladet, vo vtedajšom tlačovom orgáne Nórskej strany práce.
Do politiky vstúpil začiatkom 90. rokov, keď sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve životného prostredia. Od roku 1991 bol členom parlamentu a neskôr pôsobil ako minister priemyslu, následne aj financií, až sa v roku 2000 stal nakrátko nórskym premiérom. V roku 2002 ho zvolili za šéfa Nórskej strany práce. Premiérom sa opäť stal v roku 2005 a tento post zastával až do roku 2013.
Stoltenberga zvolili za nového šéfa NATO 28. marca na summite vo Walese. Na tento post ho presadzovala najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová. Stoltenberg bol jedným z najhlasnejších kritikov Ruska po jeho anexii ukrajinského polostrova Krym. Tento krok pritom označil za "brutálnu pripomienku toho, prečo je potrebné NATO".
V Rusku nevidia žiadny rozdiel medzi starým a novým šéfom NATO, dokonca sa obávajú, že "Stoltenberg pôjde ešte ďalej ako Rasmussen", čo naznačujú aj prvé kroky a vyhlásenia nového generálneho tajomníka NATO. Negativizmus voči NATO v Rusku určite stupne po poslednom vyhlásení Jensa Stoltenberga, pretože tam mimoriadne citlivo reagujú na všetky prejavy amerického vedenia, ktoré avizuje výnimočnosť USA a to, že Spojené štáty majú právo na všetko. Teraz aj nový šéf vyhlásil, že NATO môže robiť čo chce.
