V súvislosti so 70. výročím SNP a dokumentom odvysielaným pri tejto príležitosti (Povstanie. Slovensko 1939 - 1945; priložený na konci článku) bolo počuť mnoho kriku. Scenár daného dokumentu sa totiž pripravoval podľa knihy historika Ústavu pamäti národa (ÚPN) Martina Lacka, voči ktorému sa už aj v minulosti viedli útoky zo strany novinárov.
Martin Lacko je vyštudovaným historikom so zameraním na obdobie prvej Slovenskej republiky a jej vojenských dejín. Už ako odborný asistent na Katedre histórie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave bol činorodý a podieľal sa aj na usporadúvaní konferencií s názvom Slovenská republika očami mladých historikov. Zároveň preukázal charakter, keď sa v zborníku Historické rozhľady III/2006 spolu s ďalšími postavil voči nekalým praktikám na škole.
Vo svojej tvorivej činnosti pokračoval aj ako zamestnanec ÚPN. Medzi jeho diela patria napríklad:
- 1. východomoslimský pluk SS na Slovensku (október 1944 - február 1945) (2006)
- Denníky a spomienky vojakov z východného frontu 1941 - 1944 (2006)
- Dezercie a zajatia príslušníkov zaisťovacej divízie v ZSSR (v rokoch 1942 - 1943) (2007)
- Slovenská republika 1939 - 1945 (2008)
- Slovenské národné povstanie 1944 (2008)
- Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády (2008)
- Dotyky s boľševizmom (Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940 - 1941) (2009)
- Zrod Slovenského štátu v kronikách slovenskej armády (2010)
- Žandár troch režimov (2011)
- Slovenskí generáli 1939 - 1945 (2012)
V začiatkoch svojej kariéry sa pre novinárov vyjadroval k historickým udalostiam, najmä SNP a Slovenskému štátu. Na portáli SME (v regionálnej časti) bol označený dokonca ako renomovaný slovenský historik. Postupne sa však ukázalo, že Martin Lacko nerozpráva to, čo by novinári chceli počuť a v súčasnosti je už na zozname nežiaducich historikov. Útočia naňho pritom nielen novinári, ale aj iní historici.
Napríklad Katarína Závacká ho preradila z kategórie "renomovaný historik" do kategórie "hochštapler" (v novinách je už označovaný ako "kontroverzný"). Zároveň nepriamo spojila nárast počtu "náckov" s činnosťou Martina Lacka. Dokument o povstaní, na ktorom Lacko čiastočne spolupracoval, odsúdila spolu s Dušanom Kováčom a Stanislavom Mičevom. Vraj obsahuje množstvo faktografických chýb a dezinterpretácií. Pre istotu neuvideli ani jednu.
Skutočným dôvodom odmietavého postoja voči Lackovi je iné nazeranie na 1. Slovenskú republiku a SNP. Lacko si totiž nemyslí, že 1. Slovenská republika bola ideálnym štátom, no zároveň ju neopľúva ako vyššie spomínaní historici. Narozdiel od nich aj triezvejšie hodnotí SNP.
Na Lacka tlačili pritom novinári už v súvislosti s pripravovaným ocenením Františka Vnuka za vedecký prínos. Lacko bol totiž v šesťčlennej komisii, ktorá ocenenie navrhla. František Vnuk patrí medzi exilových historikov a spolu s Milanom Stanislavom Ďuricom je hlavným ideologickým súperom Ivana Kamenca a Dušana Kováča.
To bolo pravdepodobne spúšťačom ťaženia voči Martinovi Lackovi, ktorého konečným cieľom je zrejme jeho vyhodenie z ÚPN a znemožnenie akejkoľvek profesionálnej činnosti v oblasti histórie. Za týmto účelom sa novinári a rôzni aktivisti chytajú každej príležitosti a nekalými spôsobmi, najmä manipuláciou a klamstvom, sa snažia Martina Lacka zdiskreditovať.
Pri príležitosti 70. výročia SNP im poslúžil mail Igora Cagáňa, v ktorom sa nachádzal nasledujúci text:
Vážení a milí priatelia,
pri príležitosti blížiaceho sa 70. výročia tzv. Slovenského národného povstania vznikol projekt 29august1944.sk, ktorý sa venuje čiernemu dňu našich dejín, 29. augustu 1944. Za konzultácie, výmenu názorov, ale i podanú pomocnú ruku pri príprave projektu (najmä Sylabu) ďakujem prof. Vnukovi, vdp. prof. Ďuricovi, Dr. Bielikovi a Dr. Lackovi. Deo Gratias!
Pre upresnenie dodám, že predmetná stránka 29august1944.sk vystupuje voči SNP pekne zostra. Obsahuje Sylabus rozšírených bludov o Povstaní '44, niekoľko kníh a množstvo dokumentov a svedectiev, ktoré ukazujú SNP v inom svetle, než sme zvyknutí. Stránka podnietila dokonca riaditeľov Múzea SNP, Historického ústavu SAV a Vojenského historického ústavu, aby vydali vyhlásenie, v ktorom odsudzujú jej obsah. Neuvádzajú však žiadne príklady faktografických chýb, iba konštatujú, že stránka je zlá.
Hystéria, ktorú okolo danej stránky rozpútali, vytvorila dojem, že sú na nej hrozné veci, ktoré by nemal nikto čítať a všetci, ktorí sú s ňou spojení, sú nejakí pomätení extrémisti. A práve tu sa naskytla vhodná príležitosť udrieť si do Martina Lacka.
Z vyššie uvedeného vyjadrenia totiž nie je jasné, komu a za čo sa ďakuje, a teda kto je v akom vzťahu k predmetnej stránke. To otvára priestor pre manipuláciu, čoho sa chytili hneď viaceré osoby. Medzi ne patrí napríklad Juraj Marušiak, ktorý napísal:
Ešte v júli si 70. výročie Slovenského národného povstania svojrázne "uctili" neoľudácke združenia a v spolupráci s historikmi Františkom Vnukom, Milanom Ďuricom, Petrom Bielikom a pracovníkom Ústavu pamäti národa Martinom Lackom, keď na webovej stránke 29august1944.sk uverejnili fotografie údajných obetí "židoboľševických vrahov".
Ďalšej manipulácie sa dopustila Miroslava Kernová na stránke O médiách, kde píše, že "Lacko, ktorý písal aj scenár pre film, pracuje pre ÚPN a ako sa píše na stránke "podal pomocnú ruku" kontroverznej stránke 29august1944.sk, ktorá velebí Slovenský štát a spochybňuje SNP a ktorou sa zaoberá polícia."
Ráznejšie sa vyjadrila Lucia Krbatová v Pravde, keď napísala, že Martin Lacko dokonca "spoluzverejnil na jednom internetovom portáli, že Slovenské národné povstanie je protištátne sprisahanie a zločin proti základným záujmom Slovákov".
Všetko zaklincoval v Plus 7 dní autor pod značkou pg. Ide zrejme o Petra Gettinga, keďže v danom krátkom článočku je vysoká koncentrácia slov neonacista, neofašista, nacionalista, gardista a ľudák. Autor označil Lacka ako známeho sympatizanta vojnovej totality a zdôraznil, že naňho upozorňoval už v minulosti. Taktiež podotýka, že má poruke mail, kde "neonacisti"ďakujú Lackovi (ide o vyššie uvedený mail Igora Cagáňa). Taktiež sa v článku nachádza fotka, kde pri príležitosti vzniku 1. SR Martin Lacko prednáša na obecnom úrade v Čakajovciach. Podujatie uskutočnilo Slovenské Hnutie Obrody, ktoré autor článku pokrstil ako "neofašistické".
Všetky tvrdenia vytvárajú teda dojem, že Lacko cieľavedome spolupracoval na vytvorení stránky 29august1944.sk, čo však nie je pravda. Nami oslovený Igor Cagáň (jediný tvorca stránky) sa vyjadril, že poslal Martinovi Lackovi mail, v ktorom ho oslovil a poprosil, aby sa vyjadril k zaslaným historickým údajom, keďže sa odborne venuje problematike povstania, a poskytol vyjadrenie, či sú dané údaje dôveryhodné a podložené prameňmi. Martin Lacko (ako aj Dr. Bielik) na tento mail reagoval a odoslal svoje kritické pripomienky v rámci štandardného posudzovania odborných prác, za čo mu bolo následne poďakované v hromadnej správe. Spomínaní Marušiak, Kernová, Krbatová a Getting si z nej vybrali, čo sa im zapáčilo a uspôsobili to svojim potrebám. Presne tak, ako to urobila začínajúca novinárka Katarína Jánošíková v prípade farára Emila Floriša.
Patrí sa ešte dodať, že Igora Cagáňa požiadala o stanovisko aj novinárka Jana Trebulová (pozri prílohy na konci článku). Ten jej však napísal nasledujúci text:
Vážená pani Trebulová,
ďakujem Vám za Váš záujem o náš občiansky projekt.
Zmeňte, prosím, majiteľa Vašich novín, dištancujte sa od novinárskeho hyenizmu Vašich kolegov v brandži a rád Vám na Vaše otázky odpoviem obšírnejšie…
Kristu-Kráľu na stráž!
Igor Cagáň,
správca Rodného domu prezidenta Tisu
Pod novinárskym hyenizmom myslel Igor Cagáň snahu novinárov zdiskreditovať všetkých im nepohodlných ľudí. Pani Trebulová do svojho článku následne použila aj z toho mailu len to, čo sa jej hodilo, keď napísala, že "Pravda o reakciu požiadala aj samotného Cagáňa. Ten však ani na jednu z otázok priamo neodpovedal. Redakcii poslal iba niekoľko urážlivých viet so záverečným pozdravom "Kristu-Kráľu na stráž!"." Pani Trebulovú očividne uráža, keď sa má dištancovať od novinárskeho hyenizmu. Alebo sa takto manipulatívne pokúšala z Igora Cagáňa urobiť hulváta?
Trošku teraz odbočím a spomeniem prípad historika Ivana Mrvu, ktorý sa podobá na prípad Martina Lacka. Podobným manipulatívnym spôsobom sa ho pokúšal zdiskreditovať novinár Marek Vagovič. Ten napísal článok, ktorý niesol nadpis Do ÚPN chce popierač holokaustu. Tým popieračom bol myslený Ivan Mrva a Vagovič ho takto nazval na základe tohoto výroku:
Bol vôbec na Slovensku holokaust, čo po grécky znamená žiarová obeť? Vyvážanie časti Židov na osídľovanie do iného štátu nemožno považovať za holokaust.
Zároveň sa pod fotkou v článku nachádza komentár, že "kandidát Smeru do Správnej rady ÚPN Ivan Mrva hovorí o deportácii slovenských Židov ako o "vysídlení"."
Z vyjadrenia Ivana Mrvu však v žiadnom prípade nevyplýva, že popiera holokaust. Tvrdí iba skutočnosť, že Židia boli zo Slovenska hromadne vyvážaní, čo nie je obsahom pojmu holokaust (celý spálený). Bodka.
Rovnako podivuhodné je, prečo sa niekto pozastavuje nad slovami "vyvážaní" alebo "vysídľovaní", keďže oba tieto pojmy vystihujú, čo sa so Židmi robilo. Vráťme sa však k Martinovi Lackovi a jeho dokumentu.
Približne 75-minútový dokument možno rozdeliť na dve rovnako dlhé časti. Prvá zobrazuje prierez hlavných udalostí od vzniku 1. ČSR až po zvrat na východnom fronte v roku 1943. Druhá časť začína organizovaním odbojových protištátnych skupín a končí zajatím hlavných predstaviteľov 1. SR a ich odsúdením.
V prvom rade treba povedať, že dokument je príliš krátky, aby zahrnul každú podrobnosť, no všetko podstatné tam je. Stručné zhrnutie poznatkov o dôležitých osobnostiach, hlavné dejinné okamihy, no v prvom rade množstvo doteraz nezverejneného obrazového a zvukového materiálu.
Okrem iného bolo možné počuť aj Vojtecha Tuku, o ktorom sa povráva, že mal silný maďarský prízvuk. Z uverejneného prejavu však nič také nevyplýva.
V dokumente sa nachádzajú aj dve pasáže, kde sa za doprovodu smutnej hudby hovorí o nešťastí Židov. Niektorí ľudia sa pritom opäť pohoršujú nad "nesprávne" zvolenými slovami.
Konkrétne Fedorovi Blaščákovi, ktorý založil iniciatívu s veľavravným názvom Memory Kontrol, sa nepáčilo, že v dokumente odznel výraz "vyvážanie Židov", namiesto "deportácie Židov". Vyvážanie Židov je vraj neutrálne slovné spojenie, a teda nevhodné… Podobný blud ako u Vagoviča.
Podľa Marušiaka boli Židia v dokumente zobrazení v duchu nacistických stereotypov. Odporúčame preto Židom, aby nevyzerali ako nacistické stereotypy a niečo s tým robili. Ľavičákov to pohoršuje.
Vyššie spomínanému Jurajovi Marušiakovi prekáža dokonca aj to, že "slovenskí Židia sú zobrazení priam v duchu nacistických a gardistických stereotypov, spravidla s bradou a pajesmi". Zaujímavé. Ono je totiž ťažké zobraziť ich inak, keď tak vyzerali a mnohí ešte aj dnes vyzerajú - dlhá brada, pajesy, čierne oblečenie a klobúky boli kedysi židovský štandard. Zaujímalo by ma, či Marušiak podal sťažnosť aj na bratislavského rabína Barucha Myersa za to, že vyzerá ako "nacistický a gardistický stereotyp".
Po odvysielaní dokumentu nasledovala diskusia, ktorá bola natáčaná už v apríli. Moderátor Michal Havran privítal okrem Martina Lacka (ktorého predstavil ako Jána Lacka) aj riaditeľa Múzea SNP Stanislava Mičeva a Pawła Ukielskeho z Múzea Varšavského povstania.
Havran bol na svoje pomery mierny, ale už na začiatku preukázal podivné správanie, keď sa ospravedlnil poľskému historikovi za útok na Poľsko v roku 1939. Neskôr mu však Martin Lacko vyjasnil, že sa agilne ospravedlňoval krajine, ktorá podobne ako Nemecko a Maďarsko sledovala svoje mocenské záujmy a po Viedenskej arbitráži si taktiež odtrhla kúsok Slovenska (a predtým časť Čiech).
Lacko ďalej v diskusii predostrel negatívne stránky SNP. Taktiež poukázal na to, že nebolo až také slávne a chýbajúce bojové oduševnenie sa nahradzovalo mobilizačnými rozkazmi pod hrozbou trestu pre tých, ktorí ich neuposlúchnu. Okrem toho spomenul, že rádoví obyvatelia nechceli bojovať za žiadnu slobodu a demokraciu, obnovenie ČSR, ale ani za zachovanie Slovenskej republiky. Chceli mať jednoducho pokoj. Povstanie ich postavilo medzi dva mlynské kamene a výsledkom toho boli tisíce zbytočných obetí a vypálených obcí.
Aby som to teda zhrnul. Martin Lacko je historik, ktorý sa očividne nemieni prispôsobiť dobe ako to robia naňho útočiaci historici a novinári - vtedy budovatelia socializmu, dnes strážcovia demokracie. Sústreďuje sa na vyzdvihovanie kladných okamihov v slovenských dejinách bez vytvárania zbytočných mýtov, nepociťuje potrebu kydať na všetko slovenské a netrpí čechoslovakizmom. To všetko sú vlastnosti, ktoré sa v súčasnosti nenosia, a preto sa ho snažia za každú cenu zdiskreditovať a pripraviť o zamestnanie. Treba však dúfať, že takýchto historikov bude stále viac. A nielen dúfať, ale treba ich aj podporovať a rozširovať to, čo napíšu.
zdroj: