Západné krajiny by mali riešiť "škandalóznu" neochotu farmaceutických firiem investovať do výskumu vírusu, ktorý už v západnej Afrike zabil viac ako 700 ľudí, povedal popredný britský lekár, pričom dodal: "Ak by sa Ebola vyskytla v Londýne, liek by vynašli."
Farmaceutický priemysel sa zdráha investovať do výskumu na výrobu liečiv a vakcíny, "pretože počet zasiahnutých je v tamojších podmienkach malý a nie je dôvodom na investíciu," povedal profesor John Ashton, prezident britskej Fakulty verejného zdravia, nezávislého orgánu v Spojenom kráľovstve pre odborníkov v oblasti verejného zdravia.
"Je to morálny úpadok kapitalizmu, ktorý koná bez akéhokoľvek etického a sociálneho rámca," napísal v nedeľu pre The Independent.
"Ebola sa konečne dostala na predné stránky," povedal a dodal, že to môže byť preto, že "je "uhorková sezóna,"" alebo preto, že "v súčasnosti existuje hrozba jej výskytu aj v iných prípadoch, akými sú chudobní Afričania."
Ashton porovnal medzinárodnú reakciu na Ebolu k prvej reakcii na AIDS, "ktorý sa objavil, pravdepodobne zo západnej Afriky, zároveň s Ebolou." Dodal, že nedostatok skúseností, že sa jedná o smrtiaci vírus spôsobil, že "zo začiatku nebol známy spôsob jeho šírenia. "
"V oboch prípadoch sa zdá, že fakt, že problém sa týka bezmocných menšinových skupín prispel k pomalosti reakcie a k tomu, že pre medzinárodnú lekársku akciu neboli uvoľnené dostatočné zdroje."
Ashton povedal: "Trvalo roky, kým sa zaviedol riadne financovaný výskum," ktorý umožnil, aby výskumníci začali AIDS študovať.
"Médiá, politici a vedecká obec a financujúce úrady vzali chorobu na vedomie len vtedy, keď sa jednalo o "nevinné" skupiny (ženy a deti, pacientov trpiacich hemofíliou a heterosexuálnych mužov).
Ashton povedal, že väčšina rozvinutých krajín by mala byť schopná zvládnuť všetky prípady smrteľných chorôb, "ktoré sa objavia v ich vlastnom dvore."
"Posvietiť si musíme na chudobu a na životné prostredie biedy, v ktorej sa epidémii darí a na absenciu účinnej reakcie politického vedenia a systémov verejného zdravia."
Dodal, že medzinárodné spoločenstvo "sa musí hanbiť za záväzok k plneniu rozvojových cieľov tisícročia pre medzinárodný rozvoj v prípade, že treba riešiť príčiny chorôb, ako je Ebola."
V sobotu, jeden z dvoch infikovaných humanitárnych pracovníkov v USA, Dr Kent Brantl, ktorý sa nakazil vírusom Eboly pri práci v Libérii, prišiel do nemocnice v Atlante v štáte Georgia. Zdravotnícki úradníci hovoria, že verejnosť nie je ohrozená, keďže Brantl sa bude liečiť v izolovanej osobitnej časti nemocnice.
Podľa najnovších údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa pri poslednom prepuknutí Eboly v štyroch afrických krajinách infikovalo najmenej 1323 ľudí, pričom vírus ich minimálne 729 zabil.
Úmrtnosť na Ebolu môže dosahovať až 90 percent, v závislosti od jeho (rodu, pokolenia), aj keď v poslednom ohnisku bola 60 percentná úmrtnosť. Medzi príznaky patrí horúčka, akútne krvácanie a poškodenie centrálneho nervového systému.
Americkí vedci začali vakcínu proti Ebole vyvíjať v roku 2012. Potom štúdia, ktorú viedol US Army Medical Research Institute for Infectious Diseases (USAMRIID) (inštitút infekčných chorôb USA armády), ukázali, že liečba protilátkou proti Ebole ochránila pred smrteľnou chorobou opice.
Avšak, v auguste 2012 vedci pre médiá uviedli, že komerčné vakcína, ktorá by zabránila infekcii, nebude možno vyvinutá nikdy, po tom, čo ministerstvo obrany USA pozastavilo financovanie dvoch spoločností, popredných kandidátov na vyvinutie vakcíny, Sarepta a Tekmira.
Po tohtoročnom prepuknutí epidémie Eboly začala jednotka infekčných chorôb amerického národného inštitútu zdravia spolupracovať s US Food and Drug Administration na vývoji vakcíny, uviedli CNN a USA Today. Cieľom týchto dvoch vládnych inštitúcií je po pozitívnych výsledkoch pokusov na primátoch je začať testovať vakcíny už v septembri.