a čo sa deje teraz?
Izraelští úředníci varují, že do léta by mohl být íránský jaderný program přesunut do podzemí (následek desetiletí hrozeb Izraele) a tak by bylo zcela nemožné provést útok.Yiftah Shapir z univerzity v Tel Avivu tvrdí, že by útok vyžadoval sérii masivních útoků po dobu dvou až tří týdnů, nebo měsíce, aby byla zničena íránská zařízení na obohacování uranu.
Jiní argumentují, že jsou tato zařízení tak odolná, že by i takové útoky nefungovaly a způsobily by jen povrchní poškození. Panuje však všeobecná shoda, že pokud by útok nepřišel do léta, pak by nepřišel vůbec.
Pokud by takový útok nastal, tak by samozřejmě spustil regionální válku, takovou, která by téměř jistě vtáhla i Spojené státy. Odplata vůči Izraeli by byla značná díky tomu, že se Írán zásobuje konvenčními raketami již od dob Reaganovy vlády.
A samozřejmě je celý íránský jaderný program výhradně civilního charakteru. Spekulace ohledně programu tvrdí, že vývoj jaderných zbraní Íránu je kompletně oddělený od civilního programu, pak by tedy útok na známá zařízení neměl žádnou strategickou hodnotu.
Je možné, že výhrůžky Izraele tlačí na mezinárodní společenství, aby uvalilo stále více a více sankcí proti regionálnímu soupeři.
V stredu 24. marca si pripomenieme výročie, o ktorom nám učebnice, encyklopédie, a už vôbec nie historici v televízii, nič nepovedia. Pritom ani nie moc nadnesene sa dá povedať, že išlo o formálny začiatok 2. svetovej vojny už v roku 1933. Práve tento marec bude totiž 79. výročie, ktoré človeku hľadajúcemu pravdu prinesie lepší náhľad do logiky historických udalostí, ako povinné zahmlievanie dejepisov, vysvetľujúcich udalosti začiatkov 2. svetovej vojny. Úprimne prajem našim židovským spoluobčanom, aby tieto udalosti svojej histórie tiež raz objavili. No hlavne sa z nich poučili. Bude to správny krok k spolužitiu nás všetkých.
Dlho predtým ako Hitlerova vláda začala obmedzovať práva nemeckých židov, vodcovia celosvetovej židovskej komunity formálne vyhlásili vojnu "Novému Nemecku" v čase keď vláda USA a dokonca predáci židovských komunít v Nemecku naliehali na viac zdržanlivosti k Hitlerovho režimu.
Vojna medzinárodného židovského vedenia proti Nemecku nielenže definitívne spustila odvetu Nemeckej vlády, ale tiež znamenala novú, málo známu kapitolu ekonomicko-politickej aliancie medzi Hitlerovou vládou a vodcami Sionistického hnutia. Títo dúfali, že trenie medzi Nemcami a židmi povedie k masívnej emigrácii do Palestíny. V skratke, výsledkom bola taktická aliancia Národných socialistov a zakladateľmi moderného štátu Izrael - fakt, ktorí by si mnohí želali aby bol zabudnutý.
Do dnešného dňa sa všeobecne tvrdí (hoci nesprávne), že keď sa Adolf Hilter stal Nemeckým kancelárom v januári 1933, Nemecká vláda začala s politikami na utláčanie nemeckých židov, vrátane posielania ich do koncentračných táborov, terorizovania a násilia.
Hoci boli sporadické násilne trenice proti židom v Nemecku po Hitlerovom nástupe, ani predtým to nebolo sankcionované alebo na to navádzané. A pravdou je, že proti-židovské sentimenty v Nemecku (alebo inde v Európe) neboli ničím novým. Všetci židovskí historici sa zhodujú v tom, že rôzne anti-semitské povstania rôznej intenzity boli v Európskej histórii vždy prítomné.
Na začiatku 1933 Hitler nebol nespochybniteľným vodcom Nemecka, a už vôbec nemal pod kontrolou ozbrojené jednotky. Hitler bol podstatná osoba v koaličnej vláde, alebo ďaleko od toho, aby vládol sám. To bol výsledok procesu konsolidácie, ktorý sa vytvoril neskôr.
Dokonca Ústredná Židovská Asociácia v Nemecku, známa ako Verein, sa prikláňala k domnienke (vytvorenej židovskými lídrami mimo Nemecka), že vláda úmyselne provokovala proti-židovské povstania.
Verein vydal stanovisko, že "zodpovedné vládne autority (čiže napr. Hitlerov režim) si nie sú vedomé hroziacej situácii", hovoriac tým "neveríme, že naši nemeckí spoluobčania sa nechajú uniesť do spáchania excesov proti židom".
Napriek tomu, židovskí lídri v USA a Británii prišli k vlastnému záveru, že bolo potrebné spustiť vojnu proti Hitlerovej vláde.
12. marca 1933, Americký Židovský Kongres (AŽK) ohlásil masívny protest na Madison Square Gardens na 27. marec. V tom čase šéf spolku Židovských Vojnových Veteránov volal po bojkote Nemeckých tovarov. Zatiaľ však 23. marca asi 20 tisíc židov protestovalo v New Yorskej City Hall . Boli organizované pochody pred podnikmi North German Lloyd a Hambursko-Americké lodné linky. Bojkoty vyvrcholili do podoby úplného bojkotu nemeckých tovarov v obchodoch New Yorku.
Podľa Londýnskeho The Daily Express z 24. marca 1933 (http://www.fpp.co.uk/online/07/10/images/D-Express-Judea-24-03-33.gif), židia už spustili bojkot proti Nemecku a jeho vláde. Nadpis "Židovstvo vyhlasuje Nemecku vojnu - židia celého sveta sa zjednocujú - bojkot nemeckých tovarov - masové demonštrácie." Článok opisoval nadchádzajúcu "svätú vojnu" a snažne žiadal židov vo svete o bojkot Nemeckých tovarov a účasti na masívnych demonštráciach proti Nemeckým ekonomických záujmom. Podľa Expressu:
Celý Izrael vo svete sa zjednocuje na vyhlásenie ekonomickej a finančnej vojny Nemecku. Zjav svastiky ako symbol nového Nemecka ožil ako starý vojnový symbol Judáša k novému životu. Štrnásť miliónov židov rozptýlených po celom svete stojí jednotne pri sebe ako jeden muž, aby vyhlásili vojnu proti Nemeckým utláčateľom svojich spolu-veriacich.
Židovský veľkoobchodník opustí svoj dom, bankár svoju burzu, obchodník svoj obchod, a žobrák svoju chatrč, len aby sa spojili pre svätú vojnu proti Hitlerovmu národu.
Express napísal, že Nemecko bolo "teraz konfrontované s medzinárodným bojkotom svojho obchodu, financií, svojho priemyslu.... V Londýne, New Yorku, Paríži a Varšave, židovskí obchodníci sú spojení, aby išli na svoju ekonomicku križiacku výpravu."
Článok hovorí "sú učinené celosvetové prípravy, aby sa organizovali protestné demonštrácie", a oznamuje ďalej, že " staré a znovuzjednotené národy Izraela sa stávajú formáciou s novými a modernými zbraňami na boj mimo svojho času, staré vojny proti novým utláčateľom".
Toto môže byť pravdivo nazvané ako "prvý výstrel v 2. Svetovej vojne."
V podobnom duchu, židovské noviny Natscha Retsch píšu:
Vojna proti Nemecku bude vedená všetkými židovskými komunitami, konferenciami, kongresmi... každým jedným židom. Tým bude vojna proti Nemecku ideologicky znovu prebudená k životu aby predstavovala naše záujmy, ktoré vyžadujú, že Nemecko bude úplne zničené. Nebezpečenstvo pre nás židov, je v každom nemeckom človeku, v Nemecku tak, ako aj individuálne. Musí byť odmietnuté, aby bolo neškodné navždy... V tejto vojne sa my, židia zúčastníme, a to so všetkou svojou silou a vôľou ktorú máme.
Akokoľvek, Sionistická Asociácia Nemecka poslala telegram 26. marca odmietajúc mnohé obvinenia urobené proti Národným Socialistom ako "propagandu", "klamstvo" a "senzáciu".
V skutočnosti Sionistické hnutie malo dobrý dôvod na zaistenie permanentného trvania Národno-Socialistickej ideológie v Nemecku. Klaus Polkehn, píšuci pre Žurnál Palestínských Štúdii (v roku 1976) tvrdí, že umiernený postoj Sionistov bol účelový pre svoje záujmy - vidiac finančné víťazstvo Národné Socializmu, čo by malo za následok nútenú imigráciu do Palestíny. Tento málo známy faktor by napokon vošiel do hry ako životne dôležitá časť vzťahu Národno Socialistického Nemecka a židov.
Zatiaľ sa však nemecký minister zahraničných vecí Konstantin von Neurath sťažoval na "ohováračskú kampaň" a povedal:
Čo sa týka židov, môžem len povedať, že ich propaganisti v zahraničí neposkytujú svojim spolu-veriacim v Nemecku žiadnu služby tým, že dávajú nemeckej verejnosti - skrze svoje prekrútené a nepravdivé správy o perzekúcii a mučení židov - dojem, že sa v podstate v ničom nezastavia, ani pred lžami a ohováraním, aby mohli bojovať proti súčasnej nemeckej vláde.
Neskúsená Hitlerova vláda sama priamo skúšala udržiavať rastúce trenie (tak ako Sionisti, tiež mali záujem aby židia odišli z Nemecka - pozn. prekl) - v rámci Nemecka, aj mimo neho. V USA dokonca minister vnútra Cordell Hull telefonoval rabínovi Stephanovi Wise z AJC a vyzýval na opatrnosť:
Hoci bolo krátky čas zlé fyzické zaobchádzanie so židmi, táto fáza môže byť považovaná za ukončenú... Vyzerá to tak, že na tomto poli bola dosiahnutá stabilizácia. Som rád, že situácia ktorá vyvolala také ďalekosiahle obavy v našej krajine sa čoskoro dostane do normálu.
Napriek tomu všetkému, lídi židovskej komunity odmietli povoliť. 27. marca sa konali simultánne protestné pochody v New Yorku, Chicagu, Bostone, Filadelfii, Baltimore, Clevelande, a na ďalších 70 miestach. Pochod z New Yorku bola svetovo vysielaná. Základná správa bola, že "Nové Nemecko" bolo prehlásené za nepriateľa židovských záujmov a tak bolo nutné ho ekonomicky uškrtiť. Toto sa stalo PREDTÝM, ako sa Hitler rozhodol bojkotovať židovské tovary.
Ako reakcia na židovské akcie v USA, deň na to, 28. marca na radu Dr. Jozefa Goebellsa, Adolf Hilter súhlasil s oficiálnou výzvou Nemcom na 1 dňový bojkot židovských obchodov naplánovaný na 1. apríla. Nemecké vedenie sa domnievalo, že po takejto odvetnej akcii prestanú v zahraničí židovské útoky na Nemecko. Hitler 4 dni po židovskom vyhlásení vojny verejne odpovedal (čitateľovi chceme pripomenúť, že text je z roku 1933!):
... komunistickí a marxistickí zločinci a ich židovsko-intelektuálny štváči, ktorí si včas nahonobili svoje kapitálové zásoby v zahraničí, vo svojej nehoráznej a vlastizradnej kampani proti Nemeckému ľudu ako celku...
Lži a pervezné ohovárania sú spustené proti Nemecku. Hororové príbehy o roztrhaných židovských telách, vypichnutých očiach a odseknutých rukách kolujú vo svete len pre účel ohovárania Nemeckého ľudu po druhý raz tak, ako sa už úspešne robilo pred rokom 1914.
Dnes je Hitlerov príkaz na bojkot opísaný ako špinavý akt agresie, hoci plné okolnosti vedúce k jeho príkazu sú iba veľmi zriedka opísané v publikáciach mapujúcich historiu "Holokaustu". Nemecká odpoveď bola defenzínym, nie ofenzívnym opatrením. Aby sme pochopili Hitlerovu reakciu na židovské vyhlásenie vojny, je veľmi podstatné pochopiť kritický status Nemeckej ekonomiky v tom čase. V 1933 Nemecká ekonomika bola v troskách. Asi 3 milióny Nemcov boli odkázaní na štátnu pomoc spolu s 6 miliónmi nezamestnaných. Hyper-inflácia zničila životaschopnosť Nemcov ako národa. Proti-Nemecká propaganda sa šírila svetovou tlačou a posilovala nemeckých nepriateľov, špeciálne Poliakov s ich dosť agresívnym vojenským štábom.
Židovskí lídri neblafovali. Bojkot bol vojnovým činom nielen v metafore: bol to prostriedok, dobre vymyslený na zničenie Nemecka ako politickej, sociálnej a ekonomickej entity. Dlhodobý účel židovského bojkotu proti Nemecku bol totálne zruinovanie, berúc v úvahu tiahu reparácií ktoré boli na Nemecko uvalené po 1. Svetovej vojne.
Bojkot bol dosť účinný. Židovskí akademici ako Edwin Black informovali, že ako dôsledok bojkotu sa nemecký export znížil o 10%, a že mnohí požadovali Nemecké aktíva, ktoré mala krajina v zahraničí.
Útok na Nemecko neprestal. Medzinárodná Konferencia Židovského Bojkotu sa konala v Amsterdame, aby sa koordinovali kroky kampane. Bola konaná pod záštitou samovytvorenou Svetovou Židovskou Ekonomickou Federáciou, kde bol zvolený ako prezident známy New Yorský právnik a dlhodobý politický manipulátor Samuel Untermyer.
Po návrate do USA z konferencie, Untermyer poskytol rozhovor v WABC rádiou, prepis ktorého vytlačili NY Times 7. augusta 1933:
... Nemecko sa zmenilo z kultúrneho národa na peklo krutých a divokých beštií. Dlžíme to nielen svojim perzekuovaným súkmeňovcov, ale celému svetu aby sme teraz zaútočili v seba-obrane útokom, ktorý oslobodí humanitu zo zovretia tejto neuveriteľnej ohavnosti.... Teraz alebo nikdy musia všetky národy zeme urobiť spoločný čin proti... vraždám, hladomoru a vyhladzovaniu... mučeniu, krutosti a perzekúcií, ktoré sú dennodenne činené týmto (židovským - pozn. prekl) mužom, ženám a deťom...
Židia sú aristokratmi tohto sveta. Od nepamäti boli perzekukovaní a videli svojich prenasledovateľov prichádzať a odchádzať. Iba oni prežili v histórii. A tak sa história bude opakovať. Ale to nie je dôvod aby sme dovolili túto reverziu kedysi veľkého národa Temného veku alebo zlyhali pri záchrane 600 000 ľudských duší z pekelných mučení.
...Čo navrhujeme a už sme učinili, je potrestanie čisto defenzívnym ekonomickým bojkotom ktorý podmyje Hitlerov režim a prinesie Nemecký ľud k jeho zmyslom tým, že sa zničí ich exportný obchod od ktorého závisí nemecká existencia.
...Navrhujeme a organizujeme svetovú verejnú mienku aby sa vyjadrila jedinou cestou, ktorú Nemecko môže byť prinútené aby pochopilo.
Dlho predtým ako Hitlerova vláda začala obmedzovať práva nemeckých židov, vodcovia celosvetovej židovskej komunity formálne vyhlásili vojnu "Novému Nemecku" v čase keď vláda USA a dokonca predáci židovských komunít v Nemecku naliehali na viac zdržanlivosti k Hitlerovho režimu.
Vojna medzinárodného židovského vedenia proti Nemecku nielenže definitívne spustila odvetu Nemeckej vlády, ale tiež znamenala novú, málo známu kapitolu ekonomicko-politickej aliancie medzi Hitlerovou vládou a vodcami Sionistického hnutia. Títo dúfali, že trenie medzi Nemcami a židmi povedie k masívnej emigrácii do Palestíny. V skratke, výsledkom bola taktická aliancia Národných socialistov a zakladateľmi moderného štátu Izrael - fakt, ktorí by si mnohí želali aby bol zabudnutý.
Do dnešného dňa sa všeobecne tvrdí (hoci nesprávne), že keď sa Adolf Hilter stal Nemeckým kancelárom v januári 1933, Nemecká vláda začala s politikami na utláčanie nemeckých židov, vrátane posielania ich do koncentračných táborov, terorizovania a násilia.
Hoci boli sporadické násilne trenice proti židom v Nemecku po Hitlerovom nástupe, ani predtým to nebolo sankcionované alebo na to navádzané. A pravdou je, že proti-židovské sentimenty v Nemecku (alebo inde v Európe) neboli ničím novým. Všetci židovskí historici sa zhodujú v tom, že rôzne anti-semitské povstania rôznej intenzity boli v Európskej histórii vždy prítomné.
Na začiatku 1933 Hitler nebol nespochybniteľným vodcom Nemecka, a už vôbec nemal pod kontrolou ozbrojené jednotky. Hitler bol podstatná osoba v koaličnej vláde, alebo ďaleko od toho, aby vládol sám. To bol výsledok procesu konsolidácie, ktorý sa vytvoril neskôr.
Dokonca Ústredná Židovská Asociácia v Nemecku, známa ako Verein, sa prikláňala k domnienke (vytvorenej židovskými lídrami mimo Nemecka), že vláda úmyselne provokovala proti-židovské povstania.
Verein vydal stanovisko, že "zodpovedné vládne autority (čiže napr. Hitlerov režim) si nie sú vedomé hroziacej situácii", hovoriac tým "neveríme, že naši nemeckí spoluobčania sa nechajú uniesť do spáchania excesov proti židom".
Napriek tomu, židovskí lídri v USA a Británii prišli k vlastnému záveru, že bolo potrebné spustiť vojnu proti Hitlerovej vláde.
12. marca 1933, Americký Židovský Kongres (AŽK) ohlásil masívny protest na Madison Square Gardens na 27. marec. V tom čase šéf spolku Židovských Vojnových Veteránov volal po bojkote Nemeckých tovarov. Zatiaľ však 23. marca asi 20 tisíc židov protestovalo v New Yorskej City Hall . Boli organizované pochody pred podnikmi North German Lloyd a Hambursko-Americké lodné linky. Bojkoty vyvrcholili do podoby úplného bojkotu nemeckých tovarov v obchodoch New Yorku.
Podľa Londýnskeho The Daily Express z 24. marca 1933 (http://www.fpp.co.uk/online/07/10/images/D-Express-Judea-24-03-33.gif), židia už spustili bojkot proti Nemecku a jeho vláde. Nadpis "Židovstvo vyhlasuje Nemecku vojnu - židia celého sveta sa zjednocujú - bojkot nemeckých tovarov - masové demonštrácie." Článok opisoval nadchádzajúcu "svätú vojnu" a snažne žiadal židov vo svete o bojkot Nemeckých tovarov a účasti na masívnych demonštráciach proti Nemeckým ekonomických záujmom. Podľa Expressu:
Celý Izrael vo svete sa zjednocuje na vyhlásenie ekonomickej a finančnej vojny Nemecku. Zjav svastiky ako symbol nového Nemecka ožil ako starý vojnový symbol Judáša k novému životu. Štrnásť miliónov židov rozptýlených po celom svete stojí jednotne pri sebe ako jeden muž, aby vyhlásili vojnu proti Nemeckým utláčateľom svojich spolu-veriacich.
Židovský veľkoobchodník opustí svoj dom, bankár svoju burzu, obchodník svoj obchod, a žobrák svoju chatrč, len aby sa spojili pre svätú vojnu proti Hitlerovmu národu.
Express napísal, že Nemecko bolo "teraz konfrontované s medzinárodným bojkotom svojho obchodu, financií, svojho priemyslu.... V Londýne, New Yorku, Paríži a Varšave, židovskí obchodníci sú spojení, aby išli na svoju ekonomicku križiacku výpravu."
Článok hovorí "sú učinené celosvetové prípravy, aby sa organizovali protestné demonštrácie", a oznamuje ďalej, že " staré a znovuzjednotené národy Izraela sa stávajú formáciou s novými a modernými zbraňami na boj mimo svojho času, staré vojny proti novým utláčateľom".
Toto môže byť pravdivo nazvané ako "prvý výstrel v 2. Svetovej vojne."
V podobnom duchu, židovské noviny Natscha Retsch píšu:
Vojna proti Nemecku bude vedená všetkými židovskými komunitami, konferenciami, kongresmi... každým jedným židom. Tým bude vojna proti Nemecku ideologicky znovu prebudená k životu aby predstavovala naše záujmy, ktoré vyžadujú, že Nemecko bude úplne zničené. Nebezpečenstvo pre nás židov, je v každom nemeckom človeku, v Nemecku tak, ako aj individuálne. Musí byť odmietnuté, aby bolo neškodné navždy... V tejto vojne sa my, židia zúčastníme, a to so všetkou svojou silou a vôľou ktorú máme.
Akokoľvek, Sionistická Asociácia Nemecka poslala telegram 26. marca odmietajúc mnohé obvinenia urobené proti Národným Socialistom ako "propagandu", "klamstvo" a "senzáciu".
V skutočnosti Sionistické hnutie malo dobrý dôvod na zaistenie permanentného trvania Národno-Socialistickej ideológie v Nemecku. Klaus Polkehn, píšuci pre Žurnál Palestínských Štúdii (v roku 1976) tvrdí, že umiernený postoj Sionistov bol účelový pre svoje záujmy - vidiac finančné víťazstvo Národné Socializmu, čo by malo za následok nútenú imigráciu do Palestíny. Tento málo známy faktor by napokon vošiel do hry ako životne dôležitá časť vzťahu Národno Socialistického Nemecka a židov.
Zatiaľ sa však nemecký minister zahraničných vecí Konstantin von Neurath sťažoval na "ohováračskú kampaň" a povedal:
Čo sa týka židov, môžem len povedať, že ich propaganisti v zahraničí neposkytujú svojim spolu-veriacim v Nemecku žiadnu služby tým, že dávajú nemeckej verejnosti - skrze svoje prekrútené a nepravdivé správy o perzekúcii a mučení židov - dojem, že sa v podstate v ničom nezastavia, ani pred lžami a ohováraním, aby mohli bojovať proti súčasnej nemeckej vláde.
Neskúsená Hitlerova vláda sama priamo skúšala udržiavať rastúce trenie (tak ako Sionisti, tiež mali záujem aby židia odišli z Nemecka - pozn. prekl) - v rámci Nemecka, aj mimo neho. V USA dokonca minister vnútra Cordell Hull telefonoval rabínovi Stephanovi Wise z AJC a vyzýval na opatrnosť:
Hoci bolo krátky čas zlé fyzické zaobchádzanie so židmi, táto fáza môže byť považovaná za ukončenú... Vyzerá to tak, že na tomto poli bola dosiahnutá stabilizácia. Som rád, že situácia ktorá vyvolala také ďalekosiahle obavy v našej krajine sa čoskoro dostane do normálu.
Napriek tomu všetkému, lídi židovskej komunity odmietli povoliť. 27. marca sa konali simultánne protestné pochody v New Yorku, Chicagu, Bostone, Filadelfii, Baltimore, Clevelande, a na ďalších 70 miestach. Pochod z New Yorku bola svetovo vysielaná. Základná správa bola, že "Nové Nemecko" bolo prehlásené za nepriateľa židovských záujmov a tak bolo nutné ho ekonomicky uškrtiť. Toto sa stalo PREDTÝM, ako sa Hitler rozhodol bojkotovať židovské tovary.
Ako reakcia na židovské akcie v USA, deň na to, 28. marca na radu Dr. Jozefa Goebellsa, Adolf Hilter súhlasil s oficiálnou výzvou Nemcom na 1 dňový bojkot židovských obchodov naplánovaný na 1. apríla. Nemecké vedenie sa domnievalo, že po takejto odvetnej akcii prestanú v zahraničí židovské útoky na Nemecko. Hitler 4 dni po židovskom vyhlásení vojny verejne odpovedal (čitateľovi chceme pripomenúť, že text je z roku 1933!):
... komunistickí a marxistickí zločinci a ich židovsko-intelektuálny štváči, ktorí si včas nahonobili svoje kapitálové zásoby v zahraničí, vo svojej nehoráznej a vlastizradnej kampani proti Nemeckému ľudu ako celku...
Lži a pervezné ohovárania sú spustené proti Nemecku. Hororové príbehy o roztrhaných židovských telách, vypichnutých očiach a odseknutých rukách kolujú vo svete len pre účel ohovárania Nemeckého ľudu po druhý raz tak, ako sa už úspešne robilo pred rokom 1914.
Dnes je Hitlerov príkaz na bojkot opísaný ako špinavý akt agresie, hoci plné okolnosti vedúce k jeho príkazu sú iba veľmi zriedka opísané v publikáciach mapujúcich historiu "Holokaustu". Nemecká odpoveď bola defenzínym, nie ofenzívnym opatrením. Aby sme pochopili Hitlerovu reakciu na židovské vyhlásenie vojny, je veľmi podstatné pochopiť kritický status Nemeckej ekonomiky v tom čase. V 1933 Nemecká ekonomika bola v troskách. Asi 3 milióny Nemcov boli odkázaní na štátnu pomoc spolu s 6 miliónmi nezamestnaných. Hyper-inflácia zničila životaschopnosť Nemcov ako národa. Proti-Nemecká propaganda sa šírila svetovou tlačou a posilovala nemeckých nepriateľov, špeciálne Poliakov s ich dosť agresívnym vojenským štábom.
Židovskí lídri neblafovali. Bojkot bol vojnovým činom nielen v metafore: bol to prostriedok, dobre vymyslený na zničenie Nemecka ako politickej, sociálnej a ekonomickej entity. Dlhodobý účel židovského bojkotu proti Nemecku bol totálne zruinovanie, berúc v úvahu tiahu reparácií ktoré boli na Nemecko uvalené po 1. Svetovej vojne.
Bojkot bol dosť účinný. Židovskí akademici ako Edwin Black informovali, že ako dôsledok bojkotu sa nemecký export znížil o 10%, a že mnohí požadovali Nemecké aktíva, ktoré mala krajina v zahraničí.
Útok na Nemecko neprestal. Medzinárodná Konferencia Židovského Bojkotu sa konala v Amsterdame, aby sa koordinovali kroky kampane. Bola konaná pod záštitou samovytvorenou Svetovou Židovskou Ekonomickou Federáciou, kde bol zvolený ako prezident známy New Yorský právnik a dlhodobý politický manipulátor Samuel Untermyer.
Po návrate do USA z konferencie, Untermyer poskytol rozhovor v WABC rádiou, prepis ktorého vytlačili NY Times 7. augusta 1933:
... Nemecko sa zmenilo z kultúrneho národa na peklo krutých a divokých beštií. Dlžíme to nielen svojim perzekuovaným súkmeňovcov, ale celému svetu aby sme teraz zaútočili v seba-obrane útokom, ktorý oslobodí humanitu zo zovretia tejto neuveriteľnej ohavnosti.... Teraz alebo nikdy musia všetky národy zeme urobiť spoločný čin proti... vraždám, hladomoru a vyhladzovaniu... mučeniu, krutosti a perzekúcií, ktoré sú dennodenne činené týmto (židovským - pozn. prekl) mužom, ženám a deťom...
Židia sú aristokratmi tohto sveta. Od nepamäti boli perzekukovaní a videli svojich prenasledovateľov prichádzať a odchádzať. Iba oni prežili v histórii. A tak sa história bude opakovať. Ale to nie je dôvod aby sme dovolili túto reverziu kedysi veľkého národa Temného veku alebo zlyhali pri záchrane 600 000 ľudských duší z pekelných mučení.
...Čo navrhujeme a už sme učinili, je potrestanie čisto defenzívnym ekonomickým bojkotom ktorý podmyje Hitlerov režim a prinesie Nemecký ľud k jeho zmyslom tým, že sa zničí ich exportný obchod od ktorého závisí nemecká existencia.
...Navrhujeme a organizujeme svetovú verejnú mienku aby sa vyjadrila jedinou cestou, ktorú Nemecko môže byť prinútené aby pochopilo.
prop.sk