...krátené...
Keď sa vďaka vonkajšiemu podnetu začal vytvárať takzvaný zemiansky stav a prebral na seba obranu celku proti častým útokom cudzincov, vzrástla jeho moc a dostal sa do postavenia, v ktorom sa považoval za pravého reprezentanta národa. Zmocnil sa niekdajšej slobodnej pôdy a z národa urobil svojich poddaných. Slabé postavenie vlády, ktoré je najväčším nedostatkom slovanských štátov (vyššie sme mali príležitosť prísne ho kritizovať), veľmi podporovalo vyčíňanie zemianstva, ba dokonca mu nasadilo korunu. Postavenie poddanstva bolo jednako dosť znesiteľné, pretože ľud žil so svojím novým pánom v patriarchálnej jednote a v takmer priateľskom vzťahu. Statkár zastupoval v očiach ľudu bývalého kmeňového staršinu, staral sa o ľud, ba dokonca bolo zvykom a zákonom, ktorý platí v Rusku dodnes, že v čase núdze musí statkár svojim poddaným pomáhať. Spoločne sa delili o radosti, ale aj o strasti. Keď však slovanské zemianstvo spoznalo západoeurópske zvyky a na šľachtických dvoroch sa začal udomácňovať západoeurópsky luxus, začalo sa zle zaobchádzať s úbohým ľudom a nastalo skutočné zotročovanie. Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom. Zemianstvo sa dokonca dopustilo svojimi výčinmi na národe ťažkého zločinu, a tak nech sa nikto nečuduje, že tento hlboký odpor vyústil na niektorých miestach do hrozných katastrof. Tým, že ruská vláda odňala svojmu zemianstvu všetky politické práva, preukázala tým nielen Rusku, ale aj celému slovanstvu veľkú službu, pretože takto zachránila ruský štát pred možným rozpadom a ochránila poddaných pred bezbrehou svojvôľou statkárov a v kritickom rozpoložení pred morálnou záhubou.
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1496/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2#ixzz37YNBWWTx
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1496/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2#ixzz37YNBWWTx
Otupovanie národného povedomia dialo sa plánovite. Za tým účelom podporovaný bol alkoholizmus, krčmári, prevažne Židia, postavili sa do služieb vlády a nielen že ohlupovali ľud, ale ho i ochudobňovali, skupujúc za lacný groš, obyčajne na licitáciách, jeho majetky. Školstvu vláda nevenovala dosť pozornosti, školy stavala viacej len kvôli úspešnej maďarizácii. Maďarská škola postavila sa všade, kde sa maďarsky chcela vyučovať aspoň pätina žiakov (práve stačilo: deti obecných zriadencov, horára, notára, učiteľa, krčmára atď.) a začiatkom dvadsiateho storočia ani na to sa nebral zreteľ, môžeme konštatovať, že na území východného Slovenska nebolo pred prevratom ani jednej školy s naukoslednou rečou slovenskou. V školských knižniciach nebolo ani slychu po slovenských knihách. Slovenskému roľníctvu nedala sa možnosť zdokonaľovať sa hospodársky a do roľníckych škôl prijímaní boli žiaci národnosti neslovenskej.
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1302/Pridavok_Publicistika/3#ixzz37YNl5t5a
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1302/Pridavok_Publicistika/3#ixzz37YNl5t5a
Keď sa už urobil poriadok s Maďarmi, musí sa urobiť poriadok aj so Židmi, lebo oni mali u Slovákov mnoho na rováši. Polovica maďarských pánov boli totiž Židia. Ak sa chcel pred vojnou Slovák k niečomu dostať, vždy sa musel prosiť Židov. A čo potom vo vojne! Židia, keď vypukla tá ukrutná vojna, od radosti kričali: "Nech žije vojna!" Mohli. Však z nich nikto nešiel do vojny; platili, a dobre platili, a sedeli v teple, keď vojsko mrzlo v Karpatoch; ktorí v kanceláriách, ktorí doma. Koľkých sa musela babička prosiť, keď svojmu ranenému vnúčikovi vymáhala dovolenie - a márne! Dva razy sa liečil z rán v nemocnici, a hneď taký biedny zas musel na front. Susedov chasník, Žid, pre akúsi maličkú chorobu počas celej vojny bol po špitáloch alebo sa liečil doma. Všetky obchody držali Židia v rukách, ľud musel ďaleko putovať, aby si zadovážil kúsok cukru, trochu múky. Oni všetkého mali a držali na centy. Vojaci zas znášali na nich ťažké žaloby, veď zakúsili mnohé krivdy, tak od židovských dodávateľov, ako od vojenských pánov. Medzi tými pánmi podostávali medaily za hrdinstvá, čo vojnu zblíza ani nevideli, a Slováci, ktorí tam o ruky, nohy alebo oči prišli, neboli ani spomenutí. Židia v tom čase mali hody; im sa viedlo dobre. Čo sa dodávalo pre vojsko: obuv, šaty, to všetko išlo cez ich ruky, a chudáci vojaci chodili v zime bez podrážok, lebo baganče dostali podbité papierovými podrážkami, ktoré im opadali v prvom blate. Židia spôsobili kresťanom mnohé krivdy a tak, keď bolo po prevrate, vypomstili sa niektorí na nich. Namiesto čo mali vo dne v noci Boha chváliť, že tá hrozná vojna prestala, že dostali slobodu, poškvrnili si srdcia i ruky, svoje krádežou; dali sa Židov rabovať. Pritiahli sebe, svojim rodinám a obciam, a tak celému Slovensku kliatbu; a bolo to práve zo soboty na nedeľu, v ten svätý deň Pánov, keď sa páchala tá verejná krádež. Ani čo by žiadneho zákona, na zemi a žiadneho Boha na nebi nebolo. Nuž Slováci sa tak porátali so Židmi, že ich zo všetkého vyzliekli, tak ako im to oni robili cez roky. Ale Židia sú národ, s ktorým sa, len Pán Boh môže porátať; aj poráta!
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1845/Royova_Susedia/10#ixzz37YOkKVoE
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1845/Royova_Susedia/10#ixzz37YOkKVoE
Maďaronskí kňazi a učitelia, notári, panskí úradníci a židia, usilovali sa všemožne potľačiť každé národnostné hnutie. Lenže slovenské časopisy vykonaly tiež svoju prácu a teraz už skoro v každej obci prerazili pri voľbách národnostní kandidáti. Vstupte len bárs v ktorej dedine do židovského hostinca, a zopýtajte sa pri poháriku vína, koľko že slovenských časopisov sem chodí. Často úžasnete. - Ovšem musíte nemecky diškurovať, lebo keď zbadá žid, že Vás to z národnostného stanoviska jako Slovana zaujíma, nedozviete sa pravdy, ba nebude s Vámi ani hovoriť. - V tom páde Vám viacej povie hocktorý sedliak.
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1798/Dubravsky_Male-Karpaty-a-Biela-Hora/3#ixzz37YQSuBnL
Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1798/Dubravsky_Male-Karpaty-a-Biela-Hora/3#ixzz37YQSuBnL