Ukrajina je učebnicový príklad zlyhania transformácie systému! Keď sú následky tohto zlyhania jasné, tak ako obvykle nastáva štádium hľadania vinníkov, v súčasnosti už prebieha štádium potrestania nevinných a už je na spadnutie posledné štádium vyznamenania nezúčastnených. Ako to len my Slovania dokážeme, nehľadáme svoje chyby ale ukazujeme prstom na nejakého obrezaného Icíka, ktorý nám urobil zle.
Minimum pre každú úspešnú transformáciu je poznať systém, ktorý je predmetom zmeny, procesy a ich aktérov. Je potrebné mať jasný zámer novej alternatívy, jasnú stratégiu procesu zmeny a hlavne súhlas väčšiny účastníkov, ktorý sú objektom transformácie. V postkomunistických krajinách transformácia systému prebehla úplne chaoticky a nespĺňala ani jedno z uvedených kritérií. Socializmus bol posudzovaný trápne schematicky a ideologicky ľuďmi, ktoré fakticky nepoznali reálne jeho fungovanie. Posudzovali systém na základe propagandistických drístov Studenej vojny, ktorými armáda ideologickej vojny zaplavovala verejnosť cez médiá. Boli tu dva obrazy socializmu, každý úplne odtrhnutý od reality, nepoužiteľný ako podklad pre transformačnú analýzu.
Gustáv Husák bol inteligentný cynik, ktorý si vymyslel úžasný termín "reálny socializmus". Budem ho stále podozrievať , že to myslel zlomyseľne a ironicky. Spôsob, ako chladnokrvne ukončil vedúcu úlohu strany a ukončil naše trápenie s neschopnými komunistickými papalášmi model Jakeš, tomu nasvedčuje. Ani minútu nepochybujem, že na Ukrajine boli analogické problémy! Čo to teda bol ten "reálny socializmus"? "Reálny socializmus" bola jedna veľká Potemkinova dedina. Presne taká, ako je táto paródia na kapitalizmus a demokraciu, čo zažívame dnes. Za ideologickou fasádou, údržba ktorej už nedokázala zamaskovať obrovské trhliny medzi fantazírovaním ideológov a realitou, bol cynický klientelistický gangsterský systém, v ktorom vládnuca neschopná partokracia strácala sebakontrolu a nakoniec rozložila podstatu socialistických myšlienok, ktoré hlásala. Mocenské procesy prebiehali za plentou, JZD Slušovice a ich pozadie sú toho ukážkový príklad.
Základnou chybou reformátorov z roku 1989 bolo, že im krivdy virtuálnych "komunistov" a propaganda zo Západu úplne zatemnili mozog. Namiesto toho, aby národu predviedli skutočnú podstatu reálneho socializmu a predviedli gangsterizmus jeho čelných predstaviteľov a celej klientskej siete, pokračovali v rétorike Studenej vojny a začali s neznesiteľnou kulisou tárania transformovať fiktívny socializmus (nie ten Husákov "reálny") pomocou veľmi naivnej predstavy o fungovaní kapitalizmu a demokracie na Západe. Netrúfnem si odhadnúť, či sa to dialo na základe nejakej tichej dohody, ktorá bola podmienkou nekrvavého demontovania socializmu. Výsledok bola ale zákonitá katastrofa!
Klientelistické gangsterské štruktúry ostali neporušené, dokonca niektoré kroky ich ekonomickú moc posilňovali! Ako príklad uvediem vysoké odstupné (za zásluhy?) príslušníkom ŠTB, uznanie ich diplomov na úrovni právnickej fakulty, ponechanie bankovníctva dlho bez transformácie v ich rukách. Tieto iracionálne rozhodnutia a procesy sa zákonite stali živnou pôdou pre sprisahanecké teórie, z ktorých niektoré sa dokonca veľmi približovali realite.
Nestačilo, že nastupujúca garnitúra disidentov papalášov mala naivné predstavy o fungovaní jestvujúceho systému, ona nemala predstavu ani kam krajinu vedie! Po roku 1980 došlo k zásadným zmenám fungovania systému na Západe, ktorý v roku 1990 sa už ocitol v hlbokej kríze. Darmožráči tlčhubovia, ktorí do roku 1990 verne slúžili komunistom a šírili spomenuté drísty, používané ako fasáda Potemkinovej dediny, sa okamžite preorientovali a vymenili utopické predstavy komunistov za nie menej utopické predstavy od reality odtrhnutých bláznivých ultraliberálov, ktorých tamojšia vládnuca oligarchia nikdy nebrala vážne. Zoznam týchto papagájov a ich životopisy sú tak notoricky známe, že by bolo plytvaním energie deklarovať verejné tajomstvá.
Výsledok sa dostavil. Zatiaľ čo naivní antikomunisti bojovali na fiktívnej ideologickej fronte proti komunistom a papagáji Svetovej banky a MMF mudrovali nad už dávno v Južnej Amerike diskreditovanými modelmi spoločnosti, gangsterské siete sa zmocnili za pomoci ekonomických nástrojov skutočnej moci v štáte. Keď si pozriete životopisy aj tej malej verejne známej časti majiteľov a "konateľov" toľko kritizovaných finančných skupín, dáte mi za pravdu. V poslednej dobe dokonca vychádzajú zo zákulisia a otvorene sa angažujú aj politicky!
Čo dokázali tieto naše ponovembrové skryté a teraz aj exhibicionisticky sa predvádzajúce nové "elity"?
1. Zmocniť sa médií a potlačiť diskusiu o ďalšom smerovaní transformácie spoločnosti. Sorosova "Otvorená spoločnosť" bola brutálne potlačená aj za pomoci darmožráčov, financovaných jeho nadáciou. A tak sa dnes aj vďaka týmto parazitom diskutuje aj na tému, či Soros svoje publikované myšlienky myslel vážne.
2. Devastovať ekonomiku štátu, keď ich osobné pažravé chúťky boli povýšené nad záujmy všetkých ostatných obyvateľov. Neschopnosť riadiť štát a deficity, ktoré mali na svedomí, sa ukrývali za pomoci nevýhodnej privatizácie prirodzených monopolov do zahraničia. Malá skupina gaunerov za pomoci prekorumpovaných politikov sa zmocnila obrovského majetku, s ktorým nedokázala hospodáriť a obratom ho s neslýchaným ziskom predala do zahraničia. Vznikla asociálne sa chovajúca a neschopná "elita podnikateľov", ktorá svojou amorálnou bezočivosťou provokuje väčšinu národa.
3. Rozoštvať Čechov, Moravanov, Slovákov a Maďarov, čo viedlo k nevyhnutnému rozpadu spoločného štátu a trvalým konfliktom s Maďarskom.
4. Morálny rozvrat spoločnosti, explózia tej najhoršej kriminality, otvorená bezuzdnosť organizovaného zločinu, viditeľná aj na uliciach (napr. v doprave). Legalizácia výpalníckych skupín za pomoci SBS a hromadných zbrojných pasov. Strata záujmu o vzdelanie, spôsobená "úspešnosťou" agresívnych asociálov somárov v podnikaní a politike a dramaticky znižujúcou sa kvalitou štúdia na VŠ.
5. Nehanebná korupcia politikov a rozklad občianskej spoločnosti - všeobecná apatia a strata ilúzií o kapitalizme a demokracii.
6. Rozvrat zdravotníctva a systému sociálneho zabezpečenia. A dalo by sa ešte veľmi dlho pokračovať.
Ukrajina absolvovala tento rozkladný proces v rádovo horšom meradle. Dalo by sa dlho písať o tom, prečo v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu všetky problémy narástli do ešte obludnejších rozmerov, ako u nás. Amorálny systém, ktorý devastoval vzdelanie a morálku národa tam pôsobil o 30 rokov dlhšie, s podstatne väčšou brutalitou a výsledok sa jednoducho musel dostaviť. Najlepšie ilustruje žalostný stav Ruska nasprostastý alkoholik komunista Jeľcin, obklopený bandou asociálnych Ferengov, rozkrádajúcich obrovské prírodné bohatstvo krajiny. Aj na Slovensku sa nájdu blázni, čo obhajujú jedného z nich, bývalého funkcionára Komsomolu Chodorkovského!
Na Ukrajine to prebiehalo ešte horšie. Samotná Ukrajina nemá toľko prírodného bohatstva ako Rusko, zbedačenie nadobudlo ešte horšie rozmery. A čo je horšie, počas teroru za Stalina umreli hladom milióny ľudí, ďalšie milióny popravili alebo zahynuli v Gulagoch. Inteligencia bola úmyselne likvidovaná, do uvoľneného priestoru sa sťahovali Rusi. Nacionálna nenávisť Ukrajincov voči Rusom je zákonitá, hoci celý tento masaker organizovali "Rusi" ako Jozue Stalin, Ježov, Jagoda, Berija ... atď.! Na Slovensku socializmus aj vďaka národnej povahe Slovákov nenarobil také obrovské, pre Slováka úplne nepredstaviteľné škody, ako v Sovietskom zväze. Pána Chelemedika síce moc nemusím, ale väčšinou sa mu podarí vyjadriť pomerne trefne podstatu. O Slovákoch sa vyjadril, že máme podstatne inú mentalitu, ako Rusi a Ukrajinci.
Nakoľko Ferengovia, trasúc sa od vzrušenia od potencionálnych ziskov, majú kompulzívnu potrebu byť v čele každej špinavosti, vlna antisemitizmu (niekedy veľmi slabo maskovaná) je tak isto zákonitá, i keď naivne hlúpa. Naopak ak sa niekto ako Alexander Solženicyn v knihe "Dvesto rokov spolu" pokúsi objektívne popísať komplikovanú históriu vzájomných vzťahov, je obvinený z antisemitizmu a jeho kniha je zadupaná pod zem naivnými liberálmi Slovanmi. Je symptomatické, že na Slovensku táto kniha nie je dispozícii a sa o nej medzi našimi "intelektuálmi" taktne mlčí. Nájdete ju iba v ruštine na Internete. Veľa vypovedá o koreňoch antisemitizmu v Uhorsku. Lebo väčšina Slovákov "intelektuálov" má obsendaciu sa pchať do zadku "nadradeným a vyvoleným" národom. Na jednej strane patologický antisemitizmus, na druhej obsedancia vyvoleným národom, bláznovstvo na druhú. Ako vzor sa berú nie Židia mudrci ako Baruch Mayers, ale chucpe mešumedi Ferengovia. Na Ukrajine hrozia v prípade straty kontroly nad frustráciou a zlosťou národa tradičné pogromy, ktoré definitívne zničia budúcnosť tejto krajiny.
To, že sa nedokážeme poučiť z vlastných, ale dokonca ani s chýb bratských národov, je asi súčasťou našej národnej mentality. Časť inteligencie je zaslepená naivnou ilúziou "My sa máme dobre!", druhá časť hľadá vinníkov okolo seba a nevidí vlastnú hlúposť! Otrocká morálka, ktorú popisuje F. Nietzsche - resentiment a hľadanie vinníkov namiesto pohľadu dopredu a riešenia problémov. Ako sa na tejto chorobe podieľa deformované chápanie kresťanstva?
Majú Slovania vôbec budúcnosť? Čo sa ešte musí stať, aby sme precitli?