I keď to bude dlhé, zacitujem z úvodu pracovnej verzie mojej pripravovanej knihy:
Úvod
0. Sociopatoekonomický zákon Pavlika Morozova
Najlepší úkryt pre sprisahanie je nechať ho zapadnúť do kopy iných často za týmto účelom umelo vytvorených bláznivých sprisahaneckých teórií!
Mám pred sebou esej Iakovos Alhadeff : The Socialist Myth of the Greedy Banker. Why Private Banks Cannot Create Money.
Odporúčam si ju prečítať celú, lebo logika "argumentácie" autora prekrásne ilustruje spôsob, akým bankstri mohli presadiť úplne chorý systém, pomocou ktorého v bielych rukavičkách opakovane orabovali obete svojho podvodu.
Aby čitateľ tejto eseje mohol akceptovať argumentáciu autora, musí spĺňať nasledovné predpoklady:
1. Musí byť ideologicky indoktrinovaný do tej miery, že je emocionálne neprístupný faktom a logickej argumentácii oponentov. Už v názve je ukrytá veľká lož! Perverzitu finančného systému kritizujú ľudia z celého politického spektra, vrátane ultrapravicových smerov. Onálepkovanie kritikov ako "socialistov" je veľmi účelové a jeho jediný cieľ je zatemniť myseľ pravičiarskych obetí negatívnymi emóciami.
2. Musí to byť lenivý nevzdelaný ignorant, ktorý nie je ochotný začať skúmať historické fakty. Celá esej ich popiera neuveriteľným spôsobom a robí zo svojho čitateľa úplného idiota.
Práve tento spôsob "argumentácie" zdôrazňuje potrebu poučiť sa z histórie, lebo ak to neurobíme, sme odsúdený na jej neustále opakovanie.
Aby sme mohli pochopiť súčasnú situáciu, je veľmi vhodné sa vrátiť hlboko späť do histórie, lebo dnešné lúpežnícke metódy nie sú nič nového, je iba sofistikované opakovanie starých podvodov, ktoré sa začali už v starom Grécku.
Práve najstaršia história nám dokáže pekne ilustrovať rozdiely medzi peniazmi a menou, metódy znehodnocovania peňazí, úlohu zlata a striebra vo vzťahu k peniazom a príčiny podvodov okolo nich.
Prvým všeliekom pre zle riadený národ je inflácia meny; druhým je vojna. Oba prinášajú dočasnú prosperitu; oba prinášajú trvalú skazu.
Ernest Hemingway (1899 - 1961)
Okolo bankovníctva sa vytvorila priam šamanská mytológia s veľmi špecifickým slovníkom. Pojmy vznikali postupne, ako sa zdokonaľovala technológia podvodu a preto práve historický prístup je najlepší spôsob demaskovania tohto newspeaku.
"Minulosť bola vymazaná, vymazanie bolo zabudnuté, lož sa stala pravdou."
George Orwell (1903 - 1950)
Najlepší úkryt pre sprisahanie je nechať ho zapadnúť do kopy iných často za týmto účelom umelo vytvorených bláznivých sprisahaneckých teórií!
Mám pred sebou esej Iakovos Alhadeff : The Socialist Myth of the Greedy Banker. Why Private Banks Cannot Create Money.
Odporúčam si ju prečítať celú, lebo logika "argumentácie" autora prekrásne ilustruje spôsob, akým bankstri mohli presadiť úplne chorý systém, pomocou ktorého v bielych rukavičkách opakovane orabovali obete svojho podvodu.
Aby čitateľ tejto eseje mohol akceptovať argumentáciu autora, musí spĺňať nasledovné predpoklady:
1. Musí byť ideologicky indoktrinovaný do tej miery, že je emocionálne neprístupný faktom a logickej argumentácii oponentov. Už v názve je ukrytá veľká lož! Perverzitu finančného systému kritizujú ľudia z celého politického spektra, vrátane ultrapravicových smerov. Onálepkovanie kritikov ako "socialistov" je veľmi účelové a jeho jediný cieľ je zatemniť myseľ pravičiarskych obetí negatívnymi emóciami.
2. Musí to byť lenivý nevzdelaný ignorant, ktorý nie je ochotný začať skúmať historické fakty. Celá esej ich popiera neuveriteľným spôsobom a robí zo svojho čitateľa úplného idiota.
Práve tento spôsob "argumentácie" zdôrazňuje potrebu poučiť sa z histórie, lebo ak to neurobíme, sme odsúdený na jej neustále opakovanie.
Aby sme mohli pochopiť súčasnú situáciu, je veľmi vhodné sa vrátiť hlboko späť do histórie, lebo dnešné lúpežnícke metódy nie sú nič nového, je iba sofistikované opakovanie starých podvodov, ktoré sa začali už v starom Grécku.
Práve najstaršia história nám dokáže pekne ilustrovať rozdiely medzi peniazmi a menou, metódy znehodnocovania peňazí, úlohu zlata a striebra vo vzťahu k peniazom a príčiny podvodov okolo nich.
Prvým všeliekom pre zle riadený národ je inflácia meny; druhým je vojna. Oba prinášajú dočasnú prosperitu; oba prinášajú trvalú skazu.
Ernest Hemingway (1899 - 1961)
Okolo bankovníctva sa vytvorila priam šamanská mytológia s veľmi špecifickým slovníkom. Pojmy vznikali postupne, ako sa zdokonaľovala technológia podvodu a preto práve historický prístup je najlepší spôsob demaskovania tohto newspeaku.
"Minulosť bola vymazaná, vymazanie bolo zabudnuté, lož sa stala pravdou."
George Orwell (1903 - 1950)
Je úplne prirodzená otázka, ktorú si zákonite skôr či neskôr položí väčšina čitateľov pri čítaní tejto knihy : "Aká bola motivácia autora vykonať toľko práce so zbieraním materiálu, jeho spracovaním a v neposlednom rade investovaním do nie lacných kníh a nakoniec ju ponúknuť zdarma?" Kniha "Sociopatoekonómia" bude mať latinský podtitul "Lamentationes, et carmen, et væ!, ktorý znalcom knihy prorockej knihy Ezechiela veľa napovie ... :-D
Každý sme iný, ja nemám rád keď ma niekto nehanebne osprosťuje. Po roku 1990 som ako jeden z prvých nadšených súkromných podnikateľov a obdivovateľov pravicovej ideológie (volil som VPN a neskôr KDH) narazil na realitu. Nakoľko Internet a dostupnosť odbornej literatúry mi umožnili na otázky hľadať najprv iba teoretické odpovede, prax ma poučila o nemilosrdnej realite klientskych sietí a nehanebnej korupcii politických špičiek. Postupne som pochopil, že problém je veľmi komplexný, presahuje cez jednu disciplínu a sú to práve synergické efekty ignorovania filozofických, psychologických, sociologických, politologických a dokonca aj matematických problémov v ekonómii, ktoré spôsobujú priam obludnú a nemorálnu hlúposť celého systému. A je to práve táto komplexnosť, ktorá zabraňuje aj pomerne vzdelaným a inteligentným ľuďom prehliadnuť tento obrovský podvod malej hŕstky pažravých sociopatov, ktorý paradoxne väčšinou nechápu ani oportunisti obžierači odhodených kostí, čo im verne slúžia v politike, v médiách, dokonca aj na akademickej pôde. Tieto slepé nástroje tak veria sprostostiam, čo im natĺkli do ich inak inteligentných hláv, že som si musel položiť zásadnú otázku : "Ako je možné, aby aj pomerne inteligentný a vzdelaný človek sa správal ako hlupák a konzumoval takýto intelektuálny a morálny hnoj?". Odpoveď na túto otázku je veľmi komplexná, ale jednu z možných príčin odhaľuje nasledovná myšlienka:
Vieme viac o abstraktných činiteľoch operujúcich s abstraktnými princípmi ako o reálnych byrokratoch operujúcich s reálnymi politikmi.
James March
Väčšina intelektuálov, úplne odtrhnutých od reality, sediacich za stolom, žije vo svojom sklenenom akváriu s obmedzeným výhľadom na priemyselne spracovanej a často úplne umelej intelektuálnej potrave. Nemajú ani matnú predstavu, aká je realita podnikania, ako funguje štátna správa, nevedia nič o klientskych väzbách medzi politikmi a oligarchiou. A tak sa na môj vkus až príliš často stáva, že populárny a objektívne dobrý umelec alebo vedec špičkový špecialista vo svojej profesionálnej obmedzenosti nedokáže pochopiť hranice svojej kompetencie a dokáže urobiť zo seba poslušného hlupáka lokaja a vyjadruje sa k problémom, ktorým vôbec nerozumie. Výsledok je žalostný, väčšina Ferengov oligarchov šúcha od radosti papučkami pod stolom a masíruje si od rozkoše ušné lalôčky.
Situácia začína byť nebezpečná. Medzi nechutným krmivom, čo ponúkajú voličom médiá a realitou, sa otvorila obrovská priepasť a tieto intelektuálne zvratky sa stali pre väčšinu voličov nestráviteľné. Ako vidno na príklade Ukrajiny, situácia sa môže vyhrotiť aj do explózie premyslene manipulovaného násilia, v ktorom sa medzi sebou mlátia hlava - nehlava obete systému a páchatelia sa v ústraní usmievajú nad hlúposťou obetí.
Pritom paradoxne pri rozumnom použití jestvujúcich demokratických princípov by v sérii volieb mohli stratiť moc aj bez krvavej revolúcie. Čo tomu bráni? Neinformovanosť, nevzdelanosť, jednoduchá ľudská hlúposť a manipulovateľnosť pomocou emócií. Ak táto kniha prispeje čo i len malou kvapkou k odstráneniu tohto mora lží, budem spokojný a čitateľ pochopí aj moju motiváciu.
Druhý zásadný problém, ktorý si musím s čitateľom vyjasniť, je možný a dosť pravdepodobný útok na túto knihu ako antisemitskú a označenie jej autora ako antisemitu.
Orwellovský newspeak títo samozvaní agresívny ochrancovia ľudských práv majú vypracovaný až do takej dokonalosti, že dosiahol vo svojich absurdnostiach úplne iracionálne rozmery. Už samotný termín antisemitský je postupne historicky dovedený do úplne absurdnej podoby. Semiti sú obyvatelia rôznych krajín, ktorých spája spoločný pôvod jazyka. Patria sem obyvatelia predovšetkým Blízkeho východu a severu Afriky, teda aj Etiópčania, Arabi a samozrejme Židia. Napriek tomu pre týchto idiotov je úplne samozrejmé onálepkovať ako antisemitu Palestínčana (pôvodom Pelištejca - Filištínca), hovoriaceho jazykom tejto skupiny, lebo nadáva (svojim spôsobom oprávnene) na Židov a štát Izrael, v ktorom síce žijú Židia, ale nemusia hovoriť jazykom, ktorý patrí do tejto semitskej skupiny (napríklad používajú Jidiš). Antisionizmus sa zamieňa bez mihnutia oka za antisemitizmus a tak Žid Noam Chomski, kritizujúci politiku štátu Izrael je onálepkovaný ako "Židovský antisemita". Takto bol onálepkovaný nie jeden Žid kritik politiky časti Židov a to nie žijúcich iba v Izraeli.
Tento vyslovene nešťastný a hlúpy termín uviedli do praxe paradoxne rasisti, nenávidiaci Židov v Nemecku, ako "vedeckejšiu" alternatívu k ľudovejšiemu "Judenhass" (nenávisť k Židom). V USA je antisemitizmus definovaný ako nenávisť voči Židom - voči jednotlivcom alebo skupine a základe náboženských a/alebo etnických znakov. Odhliadnuc od nešťastného pôvodu termínu, táto definícia presne určuje podstatu problému. Nenávisť smerovaná voči politike štátu Izrael, voči sionistickej ideológii, voči politike profesionálnej skupiny, v ktorej môžu mať výraznú väčšinu Židia, pokiaľ nie je založená na náboženských a/alebo etnických znakoch, nie je možné považovať ani v USA v právnej rovine ako antisemitizmus. Právna prax je ale taká, že pokiaľ niekto úmyselne niekoho (dokonca v médiách) krivo obviní na základe kritiky z antisemitizmu, nie je prakticky postihnuteľný. Je to podivná právna asymetria, ktorá vzbudzuje oprávnene podozrenie, že jedna skupina obyvateľov je nekritizovateľná!
Kritika nečestných a nemorálnych praktík sa zamieňa za nenávisť k rase iba na základe toho, že praktizujúci (nie výhradne!) sú väčšinou Židia!
Aj tento idiotský prístup k problému má tiež svoje historické korene. V tejto knihe sa snažím ujasniť príčiny vzniku amorálneho chovania tejto marginálnej skupiny Židov, zaoberajúcich sa finančníctvom. Uzavretosť tejto skupiny, sobáše s cieľom zachovať koncentráciu majetku v rámci malej skupiny rodín, to boli všetko prvky, ktoré skutoční antisemiti pri nesprávnom pochopení zamieňajú vplyvy genetické za vplyv výchovy. Tieto príbuzenské sobáše, nerešpektujúce skutočné genetické riziká, mali pre niektoré rodiny katastrofálne zdravotné dôsledky, nehovoriac o podivnej výchove detí v objektívne sociopatickom rodinnom prostredí.
To, že jestvuje a vždy jestvovala nenávisť voči Židom, založená na náboženských a/alebo etnických znakoch, nepopieram. Okrem bežných príčin, ktoré sa dajú zahrnúť pod pojem xenofóbia a sú dostatočne vysvetlené v odbornej literatúre, táto nenávisť mala aj vcelku pochopiteľný dôvod, ktorý sa obvykle zamlčuje. Malá marginálna skupina Židov sa voči svojmu okoliu chovala veľmi amorálne a agresívne. Keď zoberieme do úvahy prirodzenú a vrodenú ľudskú vlastnosť chybného logického úsudku - generalizovanie - výsledok bol pochopiteľný i keď z morálneho hľadiska neospravedlniteľný. To že bol tento jav brutálne politikmi zneužitý (a nie iba v nacistickom Nemecku), tak isto nepopieram a žiaden rozumný človek nemôže poprieť ani hrozné následky v podobe presne ťažko vyčísliteľného počtu Židov.
To, že práve iracionálne popieranie týchto dôvodov nenávisti, ktoré neznamená automaticky ospravedlňovanie hrozných výčinov čo nasledovali, vedie k rôznym sprisahaneckým teóriám, je tiež fakt. Médiá ovládané asociálmi, ktorí objektívne provokujú voči sebe nenávisť absolútnej väčšiny vykorisťovaných obetí ich pažravosti, používajú v princípe rovnaké metódy na ospravedlňovanie ich výčinov, ako používali nacisti vo svojich médiách na propagáciu rasizmu - poukazovanie na extrémne prípady naozaj patologických rasistov a následnú generalizáciu aplikovanú na všetkých kritikov amorálneho systému. To, že takýto postoj znamená podporu sprisahaneckých teórií typu Protokolov Sionských mudrcov je tiež zjavné. Preto som aj prvú verziu prvého dielu Sociopatoekonómie na blogu HN nazval ironicky Protokoly finančných mudrcov.
V tejto knihe som si dovolil dokonca aj ešte väčšiu nehoráznosť - poukázať na rasizmus niektorých Židov a jeho korene v Talmude. Pre nechápavejších zdôrazňujem, že ide o skupinu Židov, ktorú definujem na základe kritérií psychologických a sociologických, ktoré sa prejavujú navonok presne definovaným spôsobom asociálneho a bezuzdne pažravého chovania. Preto pre nich používam termín Ferengovia a v prílohe je aj moja vlastná paródia na sprisahaneckú teóriu, založenú na seriáli "Star Trek: Deep Space Nine, ktorú som nazval "Šifra majstra Leonarda di Carpathiu". Je naozaj zábavné a príznačné, že dokonca aj tento pôvodný seriál z USA označil komentátor Jonah Goldberg za antisemitský!
S pojmom "xenofóbia" samozvaní ochrancovia ľudských práv naložili presne v duchu newspeaku ako u Orwella. V snahe likvidovať ochrancov národných záujmov a umožniť globalizovanému kapitálu amorálne zisky na úkor vykorisťovaných zbedačených národov, popierajú sa pojmy "národ", "národnoštátny záujem", "národná bezpečnosť", "mentalita národa", ... atď.! O problémoch multikulturalizmu a morálneho relativizmu by sa dala napísať samostatná kniha, dotknem sa ich iba v prípadoch, keď sa týkajú etiky podnikania a problémov globalizácie.
Každý sme iný, ja nemám rád keď ma niekto nehanebne osprosťuje. Po roku 1990 som ako jeden z prvých nadšených súkromných podnikateľov a obdivovateľov pravicovej ideológie (volil som VPN a neskôr KDH) narazil na realitu. Nakoľko Internet a dostupnosť odbornej literatúry mi umožnili na otázky hľadať najprv iba teoretické odpovede, prax ma poučila o nemilosrdnej realite klientskych sietí a nehanebnej korupcii politických špičiek. Postupne som pochopil, že problém je veľmi komplexný, presahuje cez jednu disciplínu a sú to práve synergické efekty ignorovania filozofických, psychologických, sociologických, politologických a dokonca aj matematických problémov v ekonómii, ktoré spôsobujú priam obludnú a nemorálnu hlúposť celého systému. A je to práve táto komplexnosť, ktorá zabraňuje aj pomerne vzdelaným a inteligentným ľuďom prehliadnuť tento obrovský podvod malej hŕstky pažravých sociopatov, ktorý paradoxne väčšinou nechápu ani oportunisti obžierači odhodených kostí, čo im verne slúžia v politike, v médiách, dokonca aj na akademickej pôde. Tieto slepé nástroje tak veria sprostostiam, čo im natĺkli do ich inak inteligentných hláv, že som si musel položiť zásadnú otázku : "Ako je možné, aby aj pomerne inteligentný a vzdelaný človek sa správal ako hlupák a konzumoval takýto intelektuálny a morálny hnoj?". Odpoveď na túto otázku je veľmi komplexná, ale jednu z možných príčin odhaľuje nasledovná myšlienka:
Vieme viac o abstraktných činiteľoch operujúcich s abstraktnými princípmi ako o reálnych byrokratoch operujúcich s reálnymi politikmi.
James March
Väčšina intelektuálov, úplne odtrhnutých od reality, sediacich za stolom, žije vo svojom sklenenom akváriu s obmedzeným výhľadom na priemyselne spracovanej a často úplne umelej intelektuálnej potrave. Nemajú ani matnú predstavu, aká je realita podnikania, ako funguje štátna správa, nevedia nič o klientskych väzbách medzi politikmi a oligarchiou. A tak sa na môj vkus až príliš často stáva, že populárny a objektívne dobrý umelec alebo vedec špičkový špecialista vo svojej profesionálnej obmedzenosti nedokáže pochopiť hranice svojej kompetencie a dokáže urobiť zo seba poslušného hlupáka lokaja a vyjadruje sa k problémom, ktorým vôbec nerozumie. Výsledok je žalostný, väčšina Ferengov oligarchov šúcha od radosti papučkami pod stolom a masíruje si od rozkoše ušné lalôčky.
Situácia začína byť nebezpečná. Medzi nechutným krmivom, čo ponúkajú voličom médiá a realitou, sa otvorila obrovská priepasť a tieto intelektuálne zvratky sa stali pre väčšinu voličov nestráviteľné. Ako vidno na príklade Ukrajiny, situácia sa môže vyhrotiť aj do explózie premyslene manipulovaného násilia, v ktorom sa medzi sebou mlátia hlava - nehlava obete systému a páchatelia sa v ústraní usmievajú nad hlúposťou obetí.
Pritom paradoxne pri rozumnom použití jestvujúcich demokratických princípov by v sérii volieb mohli stratiť moc aj bez krvavej revolúcie. Čo tomu bráni? Neinformovanosť, nevzdelanosť, jednoduchá ľudská hlúposť a manipulovateľnosť pomocou emócií. Ak táto kniha prispeje čo i len malou kvapkou k odstráneniu tohto mora lží, budem spokojný a čitateľ pochopí aj moju motiváciu.
Druhý zásadný problém, ktorý si musím s čitateľom vyjasniť, je možný a dosť pravdepodobný útok na túto knihu ako antisemitskú a označenie jej autora ako antisemitu.
Orwellovský newspeak títo samozvaní agresívny ochrancovia ľudských práv majú vypracovaný až do takej dokonalosti, že dosiahol vo svojich absurdnostiach úplne iracionálne rozmery. Už samotný termín antisemitský je postupne historicky dovedený do úplne absurdnej podoby. Semiti sú obyvatelia rôznych krajín, ktorých spája spoločný pôvod jazyka. Patria sem obyvatelia predovšetkým Blízkeho východu a severu Afriky, teda aj Etiópčania, Arabi a samozrejme Židia. Napriek tomu pre týchto idiotov je úplne samozrejmé onálepkovať ako antisemitu Palestínčana (pôvodom Pelištejca - Filištínca), hovoriaceho jazykom tejto skupiny, lebo nadáva (svojim spôsobom oprávnene) na Židov a štát Izrael, v ktorom síce žijú Židia, ale nemusia hovoriť jazykom, ktorý patrí do tejto semitskej skupiny (napríklad používajú Jidiš). Antisionizmus sa zamieňa bez mihnutia oka za antisemitizmus a tak Žid Noam Chomski, kritizujúci politiku štátu Izrael je onálepkovaný ako "Židovský antisemita". Takto bol onálepkovaný nie jeden Žid kritik politiky časti Židov a to nie žijúcich iba v Izraeli.
Tento vyslovene nešťastný a hlúpy termín uviedli do praxe paradoxne rasisti, nenávidiaci Židov v Nemecku, ako "vedeckejšiu" alternatívu k ľudovejšiemu "Judenhass" (nenávisť k Židom). V USA je antisemitizmus definovaný ako nenávisť voči Židom - voči jednotlivcom alebo skupine a základe náboženských a/alebo etnických znakov. Odhliadnuc od nešťastného pôvodu termínu, táto definícia presne určuje podstatu problému. Nenávisť smerovaná voči politike štátu Izrael, voči sionistickej ideológii, voči politike profesionálnej skupiny, v ktorej môžu mať výraznú väčšinu Židia, pokiaľ nie je založená na náboženských a/alebo etnických znakoch, nie je možné považovať ani v USA v právnej rovine ako antisemitizmus. Právna prax je ale taká, že pokiaľ niekto úmyselne niekoho (dokonca v médiách) krivo obviní na základe kritiky z antisemitizmu, nie je prakticky postihnuteľný. Je to podivná právna asymetria, ktorá vzbudzuje oprávnene podozrenie, že jedna skupina obyvateľov je nekritizovateľná!
Kritika nečestných a nemorálnych praktík sa zamieňa za nenávisť k rase iba na základe toho, že praktizujúci (nie výhradne!) sú väčšinou Židia!
Aj tento idiotský prístup k problému má tiež svoje historické korene. V tejto knihe sa snažím ujasniť príčiny vzniku amorálneho chovania tejto marginálnej skupiny Židov, zaoberajúcich sa finančníctvom. Uzavretosť tejto skupiny, sobáše s cieľom zachovať koncentráciu majetku v rámci malej skupiny rodín, to boli všetko prvky, ktoré skutoční antisemiti pri nesprávnom pochopení zamieňajú vplyvy genetické za vplyv výchovy. Tieto príbuzenské sobáše, nerešpektujúce skutočné genetické riziká, mali pre niektoré rodiny katastrofálne zdravotné dôsledky, nehovoriac o podivnej výchove detí v objektívne sociopatickom rodinnom prostredí.
To, že jestvuje a vždy jestvovala nenávisť voči Židom, založená na náboženských a/alebo etnických znakoch, nepopieram. Okrem bežných príčin, ktoré sa dajú zahrnúť pod pojem xenofóbia a sú dostatočne vysvetlené v odbornej literatúre, táto nenávisť mala aj vcelku pochopiteľný dôvod, ktorý sa obvykle zamlčuje. Malá marginálna skupina Židov sa voči svojmu okoliu chovala veľmi amorálne a agresívne. Keď zoberieme do úvahy prirodzenú a vrodenú ľudskú vlastnosť chybného logického úsudku - generalizovanie - výsledok bol pochopiteľný i keď z morálneho hľadiska neospravedlniteľný. To že bol tento jav brutálne politikmi zneužitý (a nie iba v nacistickom Nemecku), tak isto nepopieram a žiaden rozumný človek nemôže poprieť ani hrozné následky v podobe presne ťažko vyčísliteľného počtu Židov.
To, že práve iracionálne popieranie týchto dôvodov nenávisti, ktoré neznamená automaticky ospravedlňovanie hrozných výčinov čo nasledovali, vedie k rôznym sprisahaneckým teóriám, je tiež fakt. Médiá ovládané asociálmi, ktorí objektívne provokujú voči sebe nenávisť absolútnej väčšiny vykorisťovaných obetí ich pažravosti, používajú v princípe rovnaké metódy na ospravedlňovanie ich výčinov, ako používali nacisti vo svojich médiách na propagáciu rasizmu - poukazovanie na extrémne prípady naozaj patologických rasistov a následnú generalizáciu aplikovanú na všetkých kritikov amorálneho systému. To, že takýto postoj znamená podporu sprisahaneckých teórií typu Protokolov Sionských mudrcov je tiež zjavné. Preto som aj prvú verziu prvého dielu Sociopatoekonómie na blogu HN nazval ironicky Protokoly finančných mudrcov.
V tejto knihe som si dovolil dokonca aj ešte väčšiu nehoráznosť - poukázať na rasizmus niektorých Židov a jeho korene v Talmude. Pre nechápavejších zdôrazňujem, že ide o skupinu Židov, ktorú definujem na základe kritérií psychologických a sociologických, ktoré sa prejavujú navonok presne definovaným spôsobom asociálneho a bezuzdne pažravého chovania. Preto pre nich používam termín Ferengovia a v prílohe je aj moja vlastná paródia na sprisahaneckú teóriu, založenú na seriáli "Star Trek: Deep Space Nine, ktorú som nazval "Šifra majstra Leonarda di Carpathiu". Je naozaj zábavné a príznačné, že dokonca aj tento pôvodný seriál z USA označil komentátor Jonah Goldberg za antisemitský!
S pojmom "xenofóbia" samozvaní ochrancovia ľudských práv naložili presne v duchu newspeaku ako u Orwella. V snahe likvidovať ochrancov národných záujmov a umožniť globalizovanému kapitálu amorálne zisky na úkor vykorisťovaných zbedačených národov, popierajú sa pojmy "národ", "národnoštátny záujem", "národná bezpečnosť", "mentalita národa", ... atď.! O problémoch multikulturalizmu a morálneho relativizmu by sa dala napísať samostatná kniha, dotknem sa ich iba v prípadoch, keď sa týkajú etiky podnikania a problémov globalizácie.