Znepokojujúci vývoj ohľadne vody akceleruje po celom svete. Nový "vodní baróni," teda banky z Wall Street, elity a multimilionári skupujú vodu z celého sveta neslýchaným tempom. Známe mega banky a investičné domy ako Goldman Sachs, JP Morgan Chase, Citigroup, UBS, Deutsche Bank, Credit Suisse, Macquarie Bank, Barclays Bank, The Blackstone Group, Allianz, a okrem iných HSBC, konsolidujú sily za účelom kontroly nad vodou.
Bohatí veľkokapitalisti T. Boone Pickens, bývalý prezident George H.W. Bush so svojou rodinou, Li Ka-shing z Hongkongu, Manuel V. Pangilinan a ďalší miliardári z Filipín, ale i inde, skupujú tisícky hektárov zavodnenej pôdy, oblasti s vodno-nosnými vrstvami a jazerami. Ďalej akcie vodných diel a vodohospodárskych spoločností, po celom svete.
Druhým znepokojivým trendom je, že pokiaľ vodní baróni kupujú vodu z celého sveta, vlády rýchlou legislatívou podnikajú kroky obmedzujúce sebestačnosť obyvateľstva. (Dobrým príkladom je zdokumentovaný prípad Gary Harringtona, ktorý bol stíhaný za zbieranie dažďovej vody na vlastnom pozemku v Oregone, a odsúdený na 30 dní väzenia). Ak by došlo k porovnaniu, miliardár T. Boone Pickens smie získať 65 miliárd galónov vody z osem miliónov hektárov skúpených pozemkov, no bežný obyvateľ ako Gary Harrington nesmie zbierať dažďovú vodu z vlastných, zhruba šesťdesiatich hektárov.
Je to zvláštny nový poriadok, kde multimilionári a elitné banky môžu vlastniť vodné náleziská a jazerá, pokiaľ bežný jedinec nesme zbierať dažďovú vodu vo vlastnej záhrade, alebo na súkromných pozemkoch.
Voda je ropou dvadsiateho prvého
storočia,
storočia,
povedal výkonný riaditeľ chemickej spoločnosti DOW (citácia sa objavila v magazíne The Economist, 21, augusta 2008).
V roku 2008 som napísal článok, "Prečo smú veľké banky skupovať verejný systém vodných rozvodov," v ktorom som ponúkol detaily, ako hlavný informačný prúd, ale aj alternatívne médiá, mali tendenciu zamerať sa na jednotlivé korporácie a super investorov, kupujúcich vodné systémy a práva na vodu. Paradoxne, skutočný príbeh v pozadí je oveľa komplikovanejší. Zastával som vtedy názor, že ide o previazanie globálneho kapitálu. Wall Street, globálne investičné firmy a banky často prekračovali hranice, aby mohli vytvoriť partnerstvá s privátnymi spoločnosťami, gigantickými poisťovňami, s penzijným systémom verejného sektoru a podobne, aby sa mohli rýchlo etablovať vo vodnom sektore, nevykupovať iba práva na vodu a technológiu čističiek, ale aj verejné vodné zdroje a infraštruktúru.
Od roku 2012 vidíme, ako trend globálnej konsolidácie vody elitami, bankami a veľkopodnikateľmi akceleruje. V JP Morgan dokumente skúmajúcom kmeňový kapitál, sa jasne uvádza,
Zdá sa, že Wall Street vie o investičných príležitostiach v infraštruktúre distribúcii vody, v čističkách odpadových vôd…
V skutočnosti sa Wall Street pripravuje zarobiť na uzurpovaní vody v nasledujúcich desaťročiach. Napríklad Goldman Sachs od roku 2006 nahromadil desať miliárd na investície do infraštruktúry, ktoré zahŕňajú vodu. V článku z roku 2008 uvádza New York Times,
Goldman Sachs, Morgan Stanley, Credit Suisse, Kohlberg Kravis Roberts, a Carlyle Group nahromadili (väčšinu len za posledné dva roky) odhadom dvesto päťdesiat miliárd dolárov, na financovanie prívalovej vlny projektov infraštruktúry v USA a v zámorí.
Pod pojmom voda, myslím aj práva na vodu (ťažbu vody zo zeme, odvodňovanie vodno-nosných vrstiev, a riek) vodné telesá na pozemkoch, alebo pod nimi (jazerá, rybníky, prírodné pramene na povrchu, ale aj spodnú vodu) projekty na destiláciu, vodnú purifikáciu, odsoľovanie vody, akékoľvek konštrukcie, projekty a služby blízke k zaobchádzaniu s vodou, obchodný sektor - ako produkciu a predaj fľaškovej vody, transport vody kamiónmi a vodné tankery.
Aktualizáciou môjho článku z 2008 je:
Veľké banky vnímajú vodu ako kritickú
komoditu.
komoditu.
Od roku 2008, sa voda dostala do zajatia prostredníctvom trhových akcií vodného sektoru a bola identifikovaná ako kritická komodita, oveľa vzácnejšia ako ropa.
Privatizovanie vody je nezastaviteľné
Bohužiaľ globálnu privatizáciu vody a vodnej infraštruktúry nemožno zastaviť. Mnohé lokálne legislatívy a vlády štátov trpia nedostatkom príjmov a čelia ťarche rozpočtových obmedzení. Nedokážu znášať náklady údržby a rozvoja vlastných vodných zariadení a infraštruktúry. Akonáhle im budú predstavené ponuky miliónov v hotovosti od Goldman Sachs, JP Morgan Chase, Citigroup, UBS a ďalších elitných bánk, čeliť privatizačným ponukám bude extrémne obtiažne.
Investičné skupiny každého druhu čakali a pripravovali sa na tento moment po celé roky. V poslednom období nahromadili nepredstaviteľné čiastky, ako fondy určené do rozvoja infraštruktúry, za účelom privatizácie vody a absolútne všetkého čo s ňou súvisí po celom svete. Zvrátiť tento privatizačný trend, sa nateraz javí takmer nemožné.
Tentokrát už ide do tuhého. Vláda schválila potajomky za chrbtom občanov zákon o vývoze pitnej vody do zahraničia !
Vláda na svojom stredajšom zasadaní schválila návrh novely Vodného zákona, ktorý povolí aj vývoz vody do zahraničia.
Udialo sa tak napriek hromadnej pripomienke občanov (viac ako 7 tis. Občanov) viď linka:
Požiadavky občanov SR na zastavenie vývozu vody do zahraničia zdá sa boli ignorované aj napriek tomu, že novela zákona je podľa odborníkov protiústavná.
Voda nie je tovar, je to životná potreba, je to bohatstvo občanov tohto štátu. Podrobnejšie informácie prinesieme na portáli www. skutocnysnem.sk začiatkom budúceho týždňa.
Návrh zákona pôjde na prerokovanie do parlamentu pravdepodobne v zrýchlenom konaní tak, aby občania tejto krajiny nemohli zareagovať. Je možné, že sa pokúsia schváliť novelu zákona už na teraz prebiehajúcej schôdzi parlamentu.
Aby sa tak neudialo, ani teraz ani v budúcnosti, mobilizácia občanov je nevyhnutná! Prejdime od slov k činom. Ak tak nespravíme, prídeme o náš najväčší majetok, ktorým unikátne zásoby pitnej vody v SR určite sú.
Ak tak nespravíme, pripravíme o tento majetok nielen nás, ale aj naše deti.
Voda je podľa Ústavy majetkom štátu, teda občanov tejto krajiny. Nie je to tovar, pretože prístup k vode je základné ľudské právo umožňujúce prežitie. Je to obrovské bohatstvo občanov, o ktoré po schválení tejto novely môžu prísť.
Týmto spôsobom kontrolu nad Slovenskou pitnou získa pár vyvolených a zveľadia si svoje majetky na úkor nás všetkých. V konečnom dôsledku táto novela môže spôsobiť zdražovanie vody a ohroziť prístup občanov SR k pitnej vode. Keď by sa už malo s vodou obchodovať, mali by z tohto obchodu profitovať občania tejto krajiny a nie pár privilegovaných subjektov, o ktorých rozhodnú skorumpovaní politici.
Prosím občania zmobilizujte sa a pokračujte v podpore petície na vyššie uvedenej linke.
Podrobnosti k schválenému návrhu novely vodného zákona nájdete TU: