V krátkom časovom slede došlo k dvom udalostiam hodným pozornosti. V druhej polovici apríla vstúpil do spoločnosti Burisma, čo je podľa svojej vlastnej definície vedúca súkromná ukrajinská ropná a plynárenská spoločnosť (s centrálou v cyperskom Limassole) istý Hunter Biden, ktorý je len tak mimochodom synom viceprezidenta USA Joea Bidena. No a začiatkom mája oznámila spoločnosť Royall Dutch Shell, že z bezpečnostných dôvodov prerušuje práce na prieskumných vrtoch neďaleko mesta Slavjansk. Pauza je údajne len dočasná. Z týchto dvoch udalostí vyplýva jedno. Korporácie sa začali navzájom hrýzť ako besné psy o zásoby ukrajinského bridlicového (v prípade Dnepersko-doneckého aulakogénu, ktorý zahŕňa 90 % ukrajinskej produkcie uhľovodíkov, skôr pieskovcového) plynu. A že do bezohľadného boja vstúpilo - už úplne otvorene - aj také mocenské eso, akým je semeno Joea Bidena.
Z najzákernejších zákulisných hráčov našej západnej tzv. demokracie nebol Hunter Biden prvým, kto sa spojil s ukrajinskou Burismou. Pár týždňov predtým sa stal priamo predsedom prestavenstva istý Alan Apter. Hej, to je ten, o ktorom minister zahraničných vecí John Kerry hovorí ako o "svojom človeku". A aha, koho ďalšieho objavíme v predstavenstve Burismy. Samotného Alexandra Kvašnievskeho. Tu je galéria papulí Burismy. Za každým menom je priamy presah na globálnych oligarchov spojených s administratívou USA a najväčšou americkou vojenskou základňou na Blízkom východe, ktorá má podobu militantného nacistického štátu bez hraníc, vystuženého ideológiou biblického uebermenšstva. Členstvo Huntera Bidena v predstavenstve Burismy bolo príliš odporné sústo aj pre inak apatických Američanov a začali pizdiť. I ozvala sa samotná hovorkyňa Joea Bidena, akási Kendra Barkoff a vysrstila toto: Hunter Biden je súkromná osoba a právnik a jeho tata, americký viceprezident, nie je do firmy nijako zaangažovaný. Verme, že frfľúcich amerických občanov toto vysvetlenie plne uspokojilo.
Takto posilnená Burisma má záujem o prieskum a ťažbu nekonvenčného plynu v okolí Slavianska a Luganska. Sú to lokality, na ktoré získala minulý rok kontrakt spoločnosť Shell. Kontrakt v objeme 10 miliárd dolárov slávnostne podpisoval priamo v Davose na Svetovom ekonomickom fóre Janukovičov človek. Sám Janukovič bol presvedčený, že táto obeta korporátnym bohom ho politicky spasí. Lenže za posledné desaťročie sa vykotili a zosilneli "nové" korporácie neštítiace sa žiadneho svinstva, na ktoré sa stariny typu Shell či BP s ich petrifikovaným vnútorným systémom zahŕňajúcim aspoň akú-takú mieru etiky nemajú šancu dotiahnuť. Tie, žiaľ, Janukovič neukojil. Ba naopak, napaprčil, a veľmi. Od skončenia Svetového ekonomického fóra mu začali odtikávať jeho politické hodiny majdanskú záverečnú a Nulandová/Nudelmanová už chystala recept na pečenie koláčikov, ktoré budú rozdávané najrôznejším druhom kreténov dubasiacich po kyjevskom Majdane, čosi o slobode a demokracii vreštiac.
Image may be NSFW.
Clik here to view.
Clik here to view.

Shell dostal od Kyjeva ultimátum. Na udržanie kontraktu v Novorossiji musí zanevrieť na Rusko, čo konkrétne znamená, že má vypadnúť z gigantického kontraktu na LNG, uzatvoreného s Gazpromom. Vedenie Shellu vec zvážilo a oznámilo, že s Ruskom bude naďalej spolupracovať. A tak začali byť lokality v Novorossiji, kde má Shell rozpracované prieskumné vrty, ohrozované. Vie sa jedno - nie je za tým nikto z domácich. Kto mal na tom záujem? Preťažká otázka. V chaose, ktorý tam vládne, stačí hošánkom z nacistického Pravého sektora, aby si navliekli civilné háby, prešaltovali na ruštinu a pri ohrozovaní zariadení Shell sa môžu smelo zahrať na opolčencov. Každopádne je úkol splnen - Shell balí fidlátka. Či dočasne, to bude závisieť od toho, ako budú v centrále jeho predstavitelia poslúchať pánov Aptera a Bidena.
Bonus: Ukrajnské energetické fórum, 23. - 26. júna 2014, Kyjev
Revolučné majdanské pneumatiky dočmudili a v hoteli Intercontinental sa ide deliť ukrajinská korisť. Lup je tučný, len na tú smolu skoro celý v Novorossiji - bývalej východnej Ukrajine. Budú tam šéf Ukrajinskej asociácie kšeftovania s plynom Andrij Mizovec, šéf kyjevského Medzinárodného energetického klubu Oleksandr Todyčuk, šéf Národnej energetickej regulačnej komisie Serhij Titenko, šéf Štátnej služby pre geológiu a nerastné suroviny Roman Storožev, veľvyslanec USA na Ukrajine H.E.G. Pyatt, energetická piraňa z Oxfordu, poprava z poľského Inštitútu pre energetické štúdie... a nebudú chýbať predstavitelia Shell a partnerskej Nadry Ukrajiny (ktorá nedávno zmenila šéfa za nového, revolučného), aby v kuloároch hotela vysvetlili, do akej miery sú oddaní princípom slobody a demokracie, vneseným na Ukrajinu zo slobodného a demokratického Západu.
A ešte ktosi je medzi top rečníkmi. Známa papuľa. Hľa, veď je to Mirek Topolánek, nedávny predseda vlády Česka, teraz významný predstaviteľ spoločnosti Nafta, a.s. Tá je, mimochodom, aj sponzorom delenia lupu. Spolu s interesantnou energetickou firmou DTEK. Vedie ju istý Maxim V. Timčenko, nazývaný aj hlavný energetik oligarchu Rinada Achmetova. To je ten pánko, za ktorým utekal minister zahraničných vecí SR s ďalšími šaškami, aby z neho urobili ukrajinského Gándhího.
Každopádne pre Novorossiju bude požehnaním, keď na jej území nebude na základe netransparentných oligarchických dohôd ťažiť zemný plyn z pieskovcov žiadna z korporátnych svíň, ktorej na ľuďoch, žijúcich v regióne, absolútne, ale absolútne nezáleží a najradšej by to tam mali ako zem bez ľudí, ktorú môžu vydrancovať a odtiahnuť aj so svojím cirkusom farebných revolúcii o dom ďalej.
V tejto vojne sa bojuje aj o to, aby sa mohli Novorossijci napiť čistej vody, neotrávenej jedmi z hydraulického štiepenia.
Autor: