Prvou krajinou, ktorú zasiahla globálna finančná kríza, bol Island. Prvenstvo získala rovnako v tom, že sa dostala z červeného poľa. Čo sú výhody a nevýhody, ak krajina kráča vlastnou cestou globálnej ekonomiky a globálnej politiky? Island sa dostal pod obrovský tlak. Európa trvala na prijatí opatrení, ktoré by poškodili celé budúce generácie. Malá krajina sa dokázala postaviť európskemu Goliášovi, zvolila demokraciu, napriek svojej pozícii na hrane bankrotu. Čo môže Island naučiť svet o moci ľudí a zákonnosti? Tému s redaktorkou RT nediskutuje nikto iný, ako prezident Islandu Olafur Grimsson.
Koho viniť za vzniknutý stav? Bankárov? Konkrétne vlády, alebo všeobecne posunutý kapitalistický systém? Podľa Grimssona, vinní sú všetci. Obzvlášť tí, ktorí boli dostatočne dlho zainteresovaní v politických aférach, v biznise a v ekonomike. Svoj podiel mal rovnako vtedajší trend. Od začiatku sedemdesiatich rokov, z USA a Anglicka prichádzala filozofia, podľa ktorej o čo viac slobody poskytneme bankám a finančnému trhu, o čo viac budeme privatizovať, o to bude každý šťastnejšie prosperovať.
Išlo o ideológiu, ktorá bola prezentovaná
ako ekonomická veda,
ako ekonomická veda,
povedal Grimsson.
Neskôr, keď padli banky, sme zistili, že tento vzorec je "jedovatý," a nebezpečný. Bola to veľmi drahá skúsenosť, a bola veľkou výzvou. Za uplynulé roky sme dostali lekciu, ktorá nás veľa naučila a toto ponaučenie s nami dlho zostane.
Vo svojich vystúpeniach prezident často uvádzal, že krízy neohrozujú len ekonomické zdravie, ale aj celkový politický systém a demokraciu. Ide o neobyčajný postoj západného politika, pretože sa predpokladá, že ak sa raz stanete demokratickou krajinou, alebo členom zoskupenia, zostane to tak naveky. Ukazuje sa, že opak je pravdou, a všetko sa môže zmeniť v relatívne krátkom čase.
Podľa Grimssona ide o veľmi významný moment, pretože hlavným pilierom spomenutej finančnej ideológie bol predpoklad, že finančný trh a demokracia budú kráčať ruka v ruke v harmónii a nikdy nedôjde k vnútornému konfliktu.
Ide o vývoj z obdobia rokov Reagana a Thatcherovej. O predstavu čo postavila trhy do výsostnej pozície.
Politici a spoločnosť sa dostali na sekundárne miesta. Trhy mali zabezpečiť demokraciu, sociálnu harmóniu a všetko ostatné.
Island sa počas testu teórie stal veľmi zaujímavým prípadom, pretože je obtiažne nájsť krajinu, ktorá je viac mierumilovná, bezpečnejšia, a s tradíciou demokracie siahajúcou späť k parlamentu založenému pred tisíc rokmi. V priebehu niekoľkých mesiacov po kolapse bánk, bola táto silná demokracia so solídnym základom fundamentálne ohrozená. Na uliciach boli protesty, polícia musela ochraňovať parlament vo dne v noci.
Museli sme zabrániť davu, aby sa zmocnil centrálnych bánk. Takmer nastala revolúcia.
Čo by sa stalo, ak by k podobnej situácii došlo v krajinách, ktoré nemajú tak silnú demokratickú tradíciu ako Island? Čo krajiny, kde demokratická tradícia dosahuje iba niekoľko desaťročí? Nechceme si predstaviť. Pozrime sa na arabské krajiny, kde okamžite dochádza k násiliu, a nebolo podmienené len politicky, ale aj ekonomicky.
Grimsson okrem iného uviedol, že občas spomína fakt, na ktorý máme v Európe tendenciu zabudnúť:
Počas mojich mladých rokov, v Európe bolo iba šesť demokracií. Zbytok krajín bol nacistickým, fašistickým, alebo komunistickým diktátom. Takže budúcnosť demokracie v Európe nie je ničím daná.
Finančná kríza nás naučila, že dopredu nemôžeme postupovať na základe domnienky, že nech podnikneme čokoľvek, demokracia pretrvá. Banky, finančné trhy a ekonomické autority v každej krajine nesú enormnú mieru demokratickej zodpovednosti, čo je novinkou, pretože za posledných tridsať rokov, banky, firmy, či trhy, žiadnu zodpovednosť neniesli…