Prvého februára tohto roku vstúpila do účinnosti novela zákona o priestupkoch, ktorá zaviedla nové "priestupky extrémizmu". Podľa nej možno stíhať občanov za verejné prezentovanie niektorých "závadných"či politicky nekorektných názorov alebo verejné použitie určitých symbolov, aj keď sa s nimi dotyční občania nestotožňujú.
Novela rozširuje aj mieru právnej neistoty, lebo precízne neurčuje, čo možno a čo už nemožno na verejnosti prezentovať. V praxi pôjde o ďalšie obmedzovanie občianskych slobôd štátom. Sme zase o krok bližšie k otvorenej totalite.
Toto opatrenie však vôbec nesúvisí so zvolením Mariana Kotlebu alebo prednedávnom medializovanou a takmer štyri mesiace starou bitkou pred akousi krčmou v Nitre. Naopak, ide o systematicky pripravovanú sériu opatrení, ktoré majú umožniť zrýchlené represívne opatrenia proti "extrémistom" alebo hocikomu inému, koho za "extrémistu" označia štátne orgány.
Už 1. augusta 2013 sa stala účinnou novela trestného poriadku, na základe ktorej môžu orgány činné v trestnom konaní použiť pri zisťovaní páchateľov tzv. trestných činov extrémizmu odpočúvaciu techniku a nasadenie agenta. Také opatrenia môžu byť inak využité iba pri niekoľkých trestných činoch, najmä korupcii. Nemožno ich však využiť napríklad na vystopovanie nájomného vraha. Trestné činy extrémizmu, pri ktorých nevzniká žiadna objektívna škoda na majetku či zdraví, sú však pre systém zjavne nebezpečnejšie.
O čo ide pri tejto novele priestupkového zákona (zákon č. 1/2014 Z. z.)? Dve z troch skutkových podstát nových priestupkov extrémizmu postihujú činnosť, ktorá sa nikoho priamo nedotýka. Podľa prvej je páchateľom ten, kto použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd.
Podľa druhej ten, kto použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie.
V oboch prípadoch môže policajný orgán uložiť pokutu do 500 eur. Problematické je napríklad, že zákon nikde neurčuje, ktoré sú to tie skupiny, hnutia, programy či ideológie, ktoré majú smerovať k potláčaniu ľudských práv a slobôd.
Vlastne ani nikde nie je jednoznačne zakotvené, čo sú to konkrétne tie ľudské práva a slobody, a aký je ich kompletný zoznam. Niektoré skupiny (aj v európskom parlamente) sa napríklad snažia pretlačiť nové "ľudské právo"ženy na potrat, ak by uspeli, znamenalo by to, že každé verejné použitie nejakého materiálu, ktorý by bol proti interrupciám alebo by na hnutie s takým postojom odkazoval, by bolo priestupkom extrémizmu.
Pozoruhodné je tiež, že zákon nebude prihliadať na úmysel alebo zámer, s ktorým niekto verejne použije taký alebo onaký "závadný" materiál. Podľa textu zákona sa dopustí priestupku aj ten, kto by verejne predčítal z nejakého tzv. extrémistického materiálu na odbornej prednáške. Zákon totiž nebude stíhať iba tých, ktorí by verejným použitím sledovali podporu nejakého zakázaného hnutia, ale všetkých, ktorí ich bez ohľadu na úmysel verejne použijú.
Dôvodová správa síce tvrdí, že ako priestupok sa nebude stíhať také verejné použitie, ktoré "neporušuje alebo neohrozuje záujem spoločnosti." Dôvodová správa však nie je právne záväzná, príslušný policajný orgán ňou nebude viazaný, a pojem "záujem spoločnosti" je tak vágny a flexibilný, že nejde o žiadnu jednoznačnú hranicu potenciálnej represie.
Okrem toho, spáchaním týchto priestupkov nevzniká žiadna hmatateľná škoda, naopak, ľudia budú môcť byť popoťahovaní policajnými orgánmi za nejasne určenú činnosť, pri ktorej dokonca môže byť ich úmysel úplne opačný, ako prezentuje verejne použitý materiál. Nie je možné vylúčiť ani priame zneužívanie tohto zákona alebo rozmáhanie sa tzv. udavačského syndrómu.
Treba ešte zdôrazniť, že táto novela nemá žiaden vplyv na trestné činy extrémizmu upravené v trestnom zákone. Naďalej možno stíhať a odsúdiť ľudí za "podporu a propagáciu skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd občanov" a ďalšie podobne pochybné verbálne delikty.
Nejde teda v žiadnom prípade o zjemnenie represívnych nástrojov štátu, ako to tvrdia mnohí "pohoršení" novinári a blogeri vo svojich článkoch. Práve naopak, štátne orgány budú môcť postihovať ďalšiu verejnú činnosť občanov, ktorá dodnes nebola upravená ani trestným ani priestupkovým zákonom.
Je však očividné, že systém pokračuje v trende neustáleho okliešťovania slobôd občanov, často pribúdajú nové a nové priestupky a trestné činy. Nové zákony však neriešia násilné trestné činy, chronickú kriminalitu alebo ekonomické zločiny, ale postihujú údajných extrémistov (kto to vlastne má byť?). Tak vyzerá režim, ktorý nemá riešenia skutočných problémov, preto si vymýšľa a okázalo rieši tie zástupné a vymyslené. Nakoniec, žiaľ, utrpí opäť iba slovenský človek.